Dve otázky pre

18.2.2013 | Admin | TREND

Martina Kríža,
pedagóga


V čom spočíva rozdiel v pohľadoch na školstvo ako na problém vzdelávania resp. ako na problém sústavy škôl?

Každý má právo na vzdelanie. V Ústave SR je toto právo „naplnené“ uložením povinnosti dochádzať do školy. Nie je to paradox? Zákony podrobne určujú, ako si občania majú svoju povinnosť plniť, ako to bude štát kontrolovať a sankcionovať. Iba organizácia, ktorá má súhlas ministerstva a dodržuje detailné regulácie, smie poskytovať vzdelanie. Veľmi vágne je však vymedzené, čo má človek vedieť, aby mu mohol byť priznaný určitý stupeň vzdelania a aké podmienky treba vytvoriť, aby si príslušné vzdelanie mohol osvojiť. Pritom hľadanie vlastnej cesty ako byť efektívnejší alebo ako sa prispôsobiť individualite študenta je umožnené iba ako experiment riadený ministerstvom.


Myslíte si, že avizovaná zmena princípu financovania zo žiaka na triedu je v tejto súvislosti dobrý nápad?

Štát nemá financovať školy, ale vzdelávanie ľudí. Princíp normatívneho financovania na žiaka je spravodlivý a hospodárny. Sú tu však tri „ale“. 1. Gymnáziá berú štvorkárov, aby prežili. To však nie je problém princípu, ale parametra. Normatív má odrážať náklady na kvalitné vzdelávanie žiaka, nie veľkosť balíka, ktorý vzdelávaniu prisúdi vláda politickým rozhodnutím. 2. Niektoré školy majú preplnené triedy, aby šetrili. Stanovme teda počet žiakov v triede, na ktorý škola dostane plný normatív. Normatív na "nadpočetných" žiakov nech klesá až na nulu. Ak sa financovanie na triedu uplatní takto, dá sa to akceptovať. 3. V niektorých oblastiach žije málo detí a treba tam mať "malotriedky". To sa dá riešiť zvýšením normatívu na žiaka v okresoch s hustotou zaľudnenia pod určitou hranicou, nie automatickým dofinancovaním malých tried. Motivovať školy k zvyšovaniu počtu tried stanovením normatívu na triedu je ekonomický nezmysel.


Minirozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND.

TREND

Reforma školstva po druhé. Verejnosť môže posielať ministrovi pripomienky

Toto sú mýty o školstve, ktoré brzdia reformy

Návrhy na zmeny vo vzdelávaní ponúkajú aj alternatívy

Lepšie školy, lepší štát

Branislav Gröhling: Každý v školstve robí len vízie a vlastne sa nič nedeje

Pomalý štart školskej reformy

Smer drží školy v napätí

Ostrovský: Trpíme kultúrou, že je nutná len vysoká škola

Učiť sa, učiť sa nestačí

Dôležité nie je sa matematiku nabifľovať, ale získať kultúru myslenia

Školstvo v roku 2015: Smrť krasopisu a drilovania? U nás to nehrozí

Peter Pellegrini: Som nervózny: mám málo času

Aký je plat bežného učiteľa na Slovensku v porovnaní s Európou?

Daniel Sobel: Prečo sa rómskym deťom darí lepšie v Londýne ako na Slovensku

Čaplovičova normalizácia

Ako učiť, aby v triede nelietali mokré špongie

Radšej doma ako v štátnej škole. Ako funguje domáce vzdelávanie?

Koniec teroru: Ako naozaj zlepšiť vzdelávanie našich detí

Súkromné školy ako terč

Tajomstvo úspešných: Žiadna genetika, ale superprísni učitelia

Krista Kiuru: Školy viac napredujú, ak vtiahnu rodičov

TREND barometer k výsledkom PISA

Komu niet pomoci

Pozvánka na TREND CSR Forum: Aké zmeny urobiť v školstve?

Šibnutý inšpektor

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Kolosálny nápad za miliardu

Trochu iná správa o stave školstva

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Leo Pahkin: Kedy Fíni myslia na červenú čiaru

Dve otázky pre

List vytiahnutý z koša

Nové školstvo a TREND