Lepšie školy, lepší štát

12.1.2016 | Zuzana Petková | TREND

Po vstupe Slovenska do únie išli mnohí slovenskí Rómovia hľadať nový život do Veľkej Británie. Aj so svojimi deťmi, ktoré začali chodiť do britských škôl. Napriek jazykovej bariére sa malým utečencom v novom domove darilo.


Britská organizácia Equality vtedy urobila výskum, ktorého výsledky boli šokujúce. Viac ako 90 percent rómskych detí, ktoré boli na Slovensku umiestnené do špeciálnych škôl, sa v Británii dokázalo zaradiť do normálneho vzdelávacieho procesu.


Optimistické vysvetlenie zistení prieskumu by bolo, že britský školský systém má na žiakov príliš nízke nároky a slovenský je náročnejší. Tak to však nie je. Medzinárodné testovania a porovnania ukazujú, že slovenské školy zaostávajú za priemerom krajín OECD, žiakov zo sociálne slabšieho prostredia nedokážu adekvátne vzdelávať a úroveň zručností absolventov základných škôl tragicky upadá.


Pred desiatkami rokov pritom ani vo Veľkej Británii školy nerozkvitali. Nespokojnosť veľkej časti verejnosti a odborníkov donútila vládu k reforme. Nový zákon o vzdelávaní zaviedol koncom osemdesiatych rokov národné kurikulum, ktorého cieľom bolo poskytnúť každému dieťaťu príležitosť na kvalitné vzdelanie. Systém je založený na základných predmetoch – angličtine, matematike a vede a ostatné sú doplnkové. Študentov pravidelne testujú, aby štát vedel, akú úroveň dosahujú. Nie preto, že chcú deti stresovať, ale aby zistili, či vzdelávací systém nevykazuje nedostatky, ktoré treba rýchlo napraviť.


Aj na Slovensku sa prebudili učitelia a aktivisti. Tí prví vyšli do ulíc, aby na Zraze dlhých nosov upozornili vládu na nízke platy a zlé podmienky, ktoré učitelia majú. Kampaň A dosť! zase spojila ľudí, akými sú univerzitný profesor a lekár Dušan Meško, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, šéfka Nadácie Pontis Lenka Surotchak a ďalší. Politikov pred voľbami upozorňujú, aby viac nehazardovali so Slovenskom a začali riešiť kritický stav slovenského školstva.


Politické strany vo svojich volebných programoch sľubujú viac investícií do škôl a mnohé z nich zverili prípravu svojich programových téz expertom. Ibaže predvolebné sľuby nestačia. Je potrebné, aby verejný tlak neustal a aj po voľbách nútil politikov konať. V prípade slovenských škôl bolo už včera neskoro. A tu pritom nejde o nič menej ako o budúcnosť krajiny.


Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND 01/2016 dňa 7. januára 2016 a nájdete ho tu.

TREND

Reforma školstva po druhé. Verejnosť môže posielať ministrovi pripomienky

Toto sú mýty o školstve, ktoré brzdia reformy

Návrhy na zmeny vo vzdelávaní ponúkajú aj alternatívy

Lepšie školy, lepší štát

Branislav Gröhling: Každý v školstve robí len vízie a vlastne sa nič nedeje

Pomalý štart školskej reformy

Smer drží školy v napätí

Ostrovský: Trpíme kultúrou, že je nutná len vysoká škola

Učiť sa, učiť sa nestačí

Dôležité nie je sa matematiku nabifľovať, ale získať kultúru myslenia

Školstvo v roku 2015: Smrť krasopisu a drilovania? U nás to nehrozí

Peter Pellegrini: Som nervózny: mám málo času

Aký je plat bežného učiteľa na Slovensku v porovnaní s Európou?

Daniel Sobel: Prečo sa rómskym deťom darí lepšie v Londýne ako na Slovensku

Čaplovičova normalizácia

Ako učiť, aby v triede nelietali mokré špongie

Radšej doma ako v štátnej škole. Ako funguje domáce vzdelávanie?

Koniec teroru: Ako naozaj zlepšiť vzdelávanie našich detí

Súkromné školy ako terč

Tajomstvo úspešných: Žiadna genetika, ale superprísni učitelia

Krista Kiuru: Školy viac napredujú, ak vtiahnu rodičov

TREND barometer k výsledkom PISA

Komu niet pomoci

Pozvánka na TREND CSR Forum: Aké zmeny urobiť v školstve?

Šibnutý inšpektor

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Kolosálny nápad za miliardu

Trochu iná správa o stave školstva

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Leo Pahkin: Kedy Fíni myslia na červenú čiaru

Dve otázky pre

List vytiahnutý z koša

Nové školstvo a TREND