11.3.2013 | Admin | TREND

Hanu Dienerovú,
prednostku Mestského úradu v Trnave

Prečo používajú zriaďovatelia škôl 10 percent z normatívu určeného na mzdy učiteľov podľa vlastného uváženia a čo sa stane, ak o túto možnosť prídu?

Doteraz platný systém umožňoval zriaďovateľom použiť 10 percent normatívu na vyrovnanie rozdielov, ktoré vznikajú napr. v lokalitách, kde sú školy so špecializovanými triedami. Nižší počet žiakov v školách so špecializovanými triedami ich automaticky voči školám s plne obsadeným triedami finančne diskriminuje. Aj keď je potreba špecializovaného vzdelávania v danom území objektívne preukázaná. Ak o túto možnosť zriaďovatelia prídu, tak vlastne prichádzajú o časť svojej kompetencie, ktorá vyplýva zo situácie, že pozná miestne pomery a chce medzi školami vytvárať primerané a porovnateľné podmienky. Keď je finančná disciplína samozrejmosťou, nie je dôvod takýto „nástroj“ riadenia odobrať.

Aký je Váš názor na opätovné "poštátnenie" škôl, o ktorom sa začína uvažovať?

Verím, že hlavný dôvod, prečo sa školy dostali do samosprávnej pôsobnosti miest a obcí nespočíval len v tom, že mestá a obce budú investovať do budov a zariadení škôl, ktoré v správe štátu dlhodobo chátrali. Samosprávy od svojho vzniku preukázali, že cítia zodpovednosť za zverené kompetencie, miestni politici v priamej konfrontácii skladajú účty, navyše v prípade školstva určite nie marginálnej skupine obyvateľov, veď sú to tisíce žiakov, zamestnancov škôl aj rodičov. Systémový prístup, vzťah ku „svojim“ školám, znalosť miestnych podmienok a zodpovednosť za ich stav nikdy nemôžu nahradiť centrálne nástroje riadenia, akokoľvek dobre vymyslené.

Ak by sa uskutočnil korektný zber informácií o fungovaní školstva pod samosprávou, určite by sa preukázalo množstvo racionalizačných opatrení, všestranné zvyšovanie úrovne vzdelávania aj riadenia jednotlivých školských zariadení. Teda stav len veľmi ťažko porovnateľný so situáciou, v ktorej samosprávy školy prevzali od štátu v roku 2002.

Minirozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND.

Reforma školstva po druhé. Verejnosť môže posielať ministrovi pripomienky

Toto sú mýty o školstve, ktoré brzdia reformy

Návrhy na zmeny vo vzdelávaní ponúkajú aj alternatívy

Lepšie školy, lepší štát

Branislav Gröhling: Každý v školstve robí len vízie a vlastne sa nič nedeje

Pomalý štart školskej reformy

Smer drží školy v napätí

Ostrovský: Trpíme kultúrou, že je nutná len vysoká škola

Učiť sa, učiť sa nestačí

Dôležité nie je sa matematiku nabifľovať, ale získať kultúru myslenia

Školstvo v roku 2015: Smrť krasopisu a drilovania? U nás to nehrozí

Peter Pellegrini: Som nervózny: mám málo času

Aký je plat bežného učiteľa na Slovensku v porovnaní s Európou?

Daniel Sobel: Prečo sa rómskym deťom darí lepšie v Londýne ako na Slovensku

Čaplovičova normalizácia

Ako učiť, aby v triede nelietali mokré špongie

Radšej doma ako v štátnej škole. Ako funguje domáce vzdelávanie?

Koniec teroru: Ako naozaj zlepšiť vzdelávanie našich detí

Súkromné školy ako terč

Tajomstvo úspešných: Žiadna genetika, ale superprísni učitelia

Krista Kiuru: Školy viac napredujú, ak vtiahnu rodičov

TREND barometer k výsledkom PISA

Komu niet pomoci

Pozvánka na TREND CSR Forum: Aké zmeny urobiť v školstve?

Šibnutý inšpektor

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Kolosálny nápad za miliardu

Trochu iná správa o stave školstva

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Leo Pahkin: Kedy Fíni myslia na červenú čiaru

Dve otázky pre

List vytiahnutý z koša

Nové školstvo a TREND