17.6.2014 | Zuzana Petková | TREND

Pre učiteľa bežnú skúsenosť opisuje v knihe Manažment triedy psychológ Christoph Eichhorn, ktorý pôsobí na Pedagogickej vysokej škole v St. Gallene vo Švajčiarsku. Zároveň hovorí, že dobrú odpoveď na otázku, čo v takej chvíli robiť, zatiaľ nenašiel.

„Učiteľ najčastejšie dieťa potrestá, ibaže nič sa tým nevyrieši a na ďalší deň opäť dôjde ku konfliktom,“ hovorí Ch. Eichhorn. Keď už k problému dôjde, je podľa neho neskoro. „Najlepšie je predchádzať mu,“ tvrdí Ch. Eichhorn, ktorý vie, ako zvládať masu pubertiakov.

Čo stojí vyrušovanie

Švajčiarsky psychológ vychádza z výskumov v USA a Rakúsku. Ak učiteľ reaguje na vyrušovanie, vynaloží podľa prieskumov 7 až 18 percent vyučovacieho času iba na to, aby zabezpečil poriadok. Pri dvanásťročnej školskej dochádzke, aká je v skúmaných krajinách, sú to takmer dva školské roky. Ak však učiteľ predchádza vyrušovaniu, na zabezpečenie disciplíny potrebuje len 1 až 3,5 percent času.

Rakúska štúdia, z ktorej Ch. Eichhorn čerpal, ukazuje, že výkony žiakov sa pri učiteľoch s vysokými kompetenciami správnym manažmentom zlepšujú až o neuveriteľných 52 percent. Slabší pedagóg dokáže manažérskym prístupom zlepšiť výkony študentov o 14 percent.

Problémy s disciplínou sú hlavným faktorom zaťaženia v učiteľskom povolaní. A keď vezmeme do úvahy fakt, že počet detí s rôznymi poruchami učenia a správania narastá, stáva sa z učiteľstva pomaly rizikové povolanie. Správanie detí často vyústi až do agresivity. „Manažment triedy redukuje pravdepodobnosť agresívneho chovania o 50 percent,“ tvrdí Ch. Eichhorn.

Ako na to

Najdôležitejší pre manažment triedy je podľa Ch. Eichhorna pozitívny vzťah medzi učiteľom a žiakom. Disciplína je hneď o tretinu lepšia. Ch. Eichron radí aj úzko spolupracovať s rodičmi: „Je vhodné, ak učiteľ vychádza z toho, že za kritickými vyjadreniami rodičov sa často skrývajú pozitívne úmysly.“

Ďalšími nástrojmi, ako predchádzať vyrušovaniu na vyučovaní, sú podľa Ch. Eichrona dobrá príprava a poukazovanie na neustálu prítomnosť učiteľa. Dôležité je tiež zavedenie rituálov. Ak napríklad učiteľ na privítanie podá každému dieťaťu pri príchode ruku, je väčší predpoklad, že to sa do triedy nevrúti, búchajúc spolužiakovi taškou po hlave, ale pôjde krokom a posadí sa slušne na svoje miesto.

Trik tiež podľa Ch. Eichrona spočíva v tom, že v deťoch vzbudíme chuť vzdelávať sa ešte predtým, než sa pokúsime ich niečo naučiť. Pomáha chválenie a uznanie za dodržiavanie pravidiel.

Ch. Eichron pre TREND.sk povedal, že kvalita učiteľa a jeho ďalšie vzdelávanie sú kľúčové preto, aby systém v školách dobre fungoval.

Slovensko je pozadu

Riaditeľka jednej z bratislavských škôl Tatiana Kizivatová sa počas svojej asi dvadsaťročnej praxe venuje inovatívnym metódam vo vyučovaní. Vyrušovaniu vie podľa nej učiteľ jednoducho predísť.

Hovorí, že hoci na Slovensku 15, možno aj 20 rokov vieme, čo funguje, školy inovácie neaplikujú. „Väčšina našich učiteľov kopíruje spôsoby, ktoré sami zažili, keď sedeli v školských laviciach. Doba je pritom dávno iná,“ konštatuje.

Väčšiu chuť vyskúšať nové prístupy majú podľa T. Kizivatovej, možno paradoxne, školy mimo hlavného mesta. Napríklad vysokoefektívne učenie, ktoré je založené na poznaní, ako funguje mozog, sa viac než v Bratislave uchytilo v regiónoch.

Problémom je tiež slabá pripravenosť absolventov, ktorí vychádzajú z pedagogických fakúlt. T. Kizivatová si v škole cez konkurzy vyberá najlepších uchádzačov tak, že musia prejsť päťhodinovým preskúšaním. Na výberoch spolupracuje s psychológom aj špeciálnym pedagógom. Napriek tomu trvá asi päť rokov, kým sa mladý učiteľ zorientuje. Počas prvých piatich rokov opúšťa školu až polovica absolventov pedagogických fakúlt, a to kvôli nezvládnutým problémom s disciplínou.

Celý článok bol pôvodne uverejnený na stránkach týždenníka TREND dňa 11. júna 2014 a nájdete ho tu.

Reforma školstva po druhé. Verejnosť môže posielať ministrovi pripomienky

Toto sú mýty o školstve, ktoré brzdia reformy

Návrhy na zmeny vo vzdelávaní ponúkajú aj alternatívy

Lepšie školy, lepší štát

Branislav Gröhling: Každý v školstve robí len vízie a vlastne sa nič nedeje

Pomalý štart školskej reformy

Smer drží školy v napätí

Ostrovský: Trpíme kultúrou, že je nutná len vysoká škola

Učiť sa, učiť sa nestačí

Dôležité nie je sa matematiku nabifľovať, ale získať kultúru myslenia

Školstvo v roku 2015: Smrť krasopisu a drilovania? U nás to nehrozí

Peter Pellegrini: Som nervózny: mám málo času

Aký je plat bežného učiteľa na Slovensku v porovnaní s Európou?

Daniel Sobel: Prečo sa rómskym deťom darí lepšie v Londýne ako na Slovensku

Čaplovičova normalizácia

Ako učiť, aby v triede nelietali mokré špongie

Radšej doma ako v štátnej škole. Ako funguje domáce vzdelávanie?

Koniec teroru: Ako naozaj zlepšiť vzdelávanie našich detí

Súkromné školy ako terč

Tajomstvo úspešných: Žiadna genetika, ale superprísni učitelia

Krista Kiuru: Školy viac napredujú, ak vtiahnu rodičov

TREND barometer k výsledkom PISA

Komu niet pomoci

Pozvánka na TREND CSR Forum: Aké zmeny urobiť v školstve?

Šibnutý inšpektor

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Kolosálny nápad za miliardu

Trochu iná správa o stave školstva

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Leo Pahkin: Kedy Fíni myslia na červenú čiaru

Dve otázky pre

List vytiahnutý z koša

Nové školstvo a TREND