Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

23.8.2007 | Viera Dršková | Nové školstvo v médiách

Prečo Konzervatívny inštitút vypracoval dokument Stratégia očakávaných zmien na slovenských základných a stredných školách, keď bolo vládou schválené Milénium a Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania pre SR? Čo tým sledujete?

Milénium, rovnako ako Národný program, sú reformné vízie, ktoré pomenúvajú problémy v našom školstve, ale neponúkajú konkrétny plán na ich riešenie. Obsahujú reformné ciele, ale neukazujú cestu ako k týmto cieľom dospieť. Naproti tomu reformná stratégia Nové školstvo navrhuje celý rad konkrétnych krokov, ktoré je potrebné uskutočniť v jednotlivých oblastiach školského systému, či už súbežne v rovnakom čase alebo v istej logickej postupnosti.

Ako vyzerá reformná vízia tohto dokumentu, k akým hodnotám sa hlási? Aká je kontinuita s Miléniom?

Stratégia Nové školstvo pomenúva základné princípy, na ktorých má byť nový školský systém vybudovaný, ako aj mechanizmus položenia jeho nových základov. Sloboda, subsidiarita, participácia a konkurencia sú princípy, ktoré načrtávajú obraz nového školského systému v oveľa širších a zároveň detailnejších kontúrach ako ponúka Milénium. Milénium sa venuje najmä problémom, spojeným s procesom vzdelávania, zameriava sa na žiaka a jeho potreby, otázky prebudovania školského systému rieši iba okrajovo. Tie sú však pre reformu vzdelávania kľúčové, preto sú základom reformnej stratégie Nové školstvo. Dali sme na stôl našu predstavu ako má v budúcnosti školský systém vyzerať. Teraz je na ťahu rezort školstva, mal by predstaviť svoj pohľad, pretože školy stále nevedia, na čo vlastne sa majú pripraviť.

Nadväzuje tento dokument „Nové školstvo“ na Návrh nového školského zákona, ktorý predložil ešte pán minister Fronc? Keďže už je zverejnený na internete od februára 2006...

Áno, stratégia Nové školstvo nadväzuje na spomínaný návrh nového školského zákona, na ktorom sa Konzervatívny inštitút (KI) autorsky podieľal. Stratégia je rozpracovaním základných téz, ktoré tvorili východisko tohto legislatívneho návrhu.

Prebieha, prebehla už verejná diskusia? Vyjadrujú sa k nemu učitelia? Ktorí učitelia /ktorého stupňa/ sa najviac zaujímajú o návrh nového školského zákona?

K návrhu zákona prebehla diskusia hneď po jeho zverejnení. V priebehu roka 2006 zorganizoval KI viaceré semináre a besedy v rôznych regiónoch Slovenska, na ktorom autori zákona predstavili jeho základnú charakteristiku. Odozva medzi učiteľmi, ktorí sa týchto podujatí zúčastnili, bola veľmi živá. Avšak predčasné voľby a výmena na poste ministra školstva spôsobili, že záujem o tému nového školského zákona príliš rýchlo pohasol. V súčasnosti rezort školstva avizuje prípravu ďalšieho návrhu školského zákona, čo znamená, že sa s návrhom z februára 2006 nestotožňuje.

Na str. 3 sa hovorí, že vzdelávanie možno zmeniť len dôslednou reformou školstva. Považujete za dôslednú takú reformu, ktorá sa začína robiť od úrovne stredných škôl? Všade na svete prebieha reforma školstva, ak je múdra, logicky od základných škôl.

U nás sa argumentuje tým, že peniaze z EÚ boli poskytnuté konkrétne na tento účel teda stredným školám, ale je to ako keby sme prispôsobovali nohu topánke, a nie šili topánky na mieru.
Pod reformou školstva si treba predstaviť úsilie prebudovať celý vzdelávací systém od základu. Ak niekto predpokladá, že sa naše školy zlepšia iba vyškrtaním prebytočných faktov z učebných osnov, nechce reformu, ale iba kozmetické úpravy zlyhávajúceho systému. Vtedy si dovolí spustiť zmeny od konca, alebo ako vravíte, od stredu. Z pohľadu komplexnej reformy je to však nielen nelogický, ale aj nebezpečný krok. Školský systém je preto systémom, lebo vytvára deťom podmienky na potrebnú postupnosť a nadväznosť vo vzdelávaní. Zásahy, ktoré tieto princípy nerešpektujú, môžu systém rozkolísať. Na to, aby bola reforma školstva úspešná, treba mať jasný plán postupných krokov, ktorými sa jednotlivé zmeny naplnia a začať treba od základov, to znamená od základných škôl. A samozrejme, treba mať na to vyčlenený dostatok pôvodných zdrojov, nie sa spoliehať na eurofondy, ktorých čerpanie je po každej stránke problematické.

Odkiaľ sú prebraté princípy školského systému?

Tieto princípy sú základom rozvoja rôznych oblastí nášho života, preto niet dôvodu domnievať sa, že by nemohli účinne fungovať aj v školskom systéme. Sú prevzaté z každodennej skúsenosti a vyjadrujú presvedčenie, že osobná iniciatíva a zodpovednosť prináša jednotlivcovi i spoločnosti vyšší profit a uspokojenie ako slepá akceptácia regulácií štátu aj v tých záležitostiach, v ktorých mu regulovať život občanov neprináleží.

S konkurenciou prichádza nezmyselné preberanie prvkov určitých školských systémov do našich podmienok. Často to, čo už je v iných krajinách dávno prekonané, sa u nás stáva módou, akosi len preto, aby sme v hanbe neostali. V skutočnosti však nie sme v školstve ochotní hlbšie sa zaujímať o podstatu veci a robí sa veľa zbytočných chýb. Ako chcete takýmto javom predísť? Keby sa im totiž predchádzalo, pohli by sme sa už dávno kus cesty dopredu...

Školský systém je dnes nastavený tak, že napriek tomu, že existujú pomerne prísne pravidlá na experimentálne overovanie rôznych inovácií, nie je ich zavádzanie do praxe dostatočne transparentné. Tým nemyslím iba neprehľadný lobing rozmanitých záujmových skupín, ktoré rôznymi cestami presadzujú zavádzanie nových tém do už aj tak preplnených vzdelávacích obsahov, ale najmä fakt, že osud aj tých riadne overených inovatívnych programov, ktoré sú na školách vyhodnotené ako kvalitné, býva často neistý. Buď sa ich realizácia v praxi zastaví, lebo na ňu niet dostatok financií alebo sa zabrzdí jej ďalší rozvoj, lebo nie sú zdroje na vzdelávanie ďalších učiteľov. Je to paradoxná situácia - štát deklaruje, že nechce pustiť z rúk dozor nad kvalitou vzdelávania ale zároveň nie je schopný kvalitu generovať alebo ju aspoň udržať. Z tohto začarovaného kruhu je iba jedna cesta – uvoľniť systém, otvoriť ho novým impulzom a zároveň preniesť zodpovednosť za kvalitu a za jej hodnotenie tam, kde vyučovanie prebieha, teda na pôdu školy. Ak posilníme právomoci učiteľov a rodičov, inovácie, ktoré neprinesú želaný efekt, nebudú žiadané a tým pádom ani podporované. O osude inovácií by mala rozhodovať školská komunita, nie ministerskí úradníci.

V bode 2 sa hovorí o zmene vzdelávacích cieľov. Aké sú najvšeobecnejšie vzdelávacie ciele v tomto návrhu? Súvisí to s víziou?

Všeobecné vzdelávacie ciele sme v návrhu nového školského zákona definovali ako osvojenie si vedomostí a získanie poznávacích a sociálnych spôsobilostí, potrebných pre zodpovedný osobný a občiansky život v slobodnej spoločnosti a pre výkon povolania, osvojenie si kultúrneho dedičstva spoločnosti a spoločenských hodnôt a prípravu na ďalšie a samostatné vzdelávanie v rámci celoživotného procesu vzdelávania. Sú to veľmi široko postavené ciele, pretože konkrétnym obsahom ich budú napĺňať až učitelia v praxi.

Kde je ohnisko zmien, ak sa píše „otvoriť školský systém novým impulzom“? Odkiaľ očakávate nové impulzy? Aké sú mechanizmy naplnenia týchto princípov?

Ak sa škola otvorí školskej komunite, neostane to bez reakcie. Získa nielen dôležitú spätnú väzbu, ale aj množstvo nových podnetov a príležitostí pre svoj ďalší rozvoj. Na rovnakom predpoklade je predsa založený aj projekt Otvorená škola, ktorý už na viacerých školách úspešne funguje. Stratégia Nové školstvo však ide ďalej v tom, že predpokladá, že vplyv školskej komunity je potrebné rozšíriť aj na oblasť konkrétnej vzdelávacej ponuky. To neznamená, že by mali rodičia diktovať učiteľom svoju predstavu o vyučovacej hodine, mali by mať však oveľa väčší priestor na formulovanie svojho názoru a na vyjadrenie svojej spokojnosti, či nespokojnosti so vzdelávacím procesom.

O aké skúsenosti a argumenty sa opierajú požiadavky definovania vzdelávacích odborov?

Vzdelávacie odbory majú štandardne definované viaceré európske vzdelávacie systémy.

V rámci Kurikulárnej transformácie doteraz ešte nebola kreovaná Kurikulárna rada?

Kurikulárnu radu vymenoval minister školstva v apríli tohto roka. Žiaľ, nemá podobu poradného orgánu vlády, ako sme to navrhovali v našej stratégii a v návrhu nového školského zákona, je iba poradným orgánom ministra. To znamená, že výber jej členov sa neuskutočnil na základe transparentného kľúča a že jej kompetencie sú dosť obmedzené. Aj toto bol jeden z dôvodov, pre ktorý som ponúkané členstvo v Kurikulárnej rade neprijala. Tým hlavným však bola skutočnosť, že predstavy ministra školstva o reforme sú v zásadnom rozpore s našimi reformnými cieľmi.

Považujete za správne otvoriť trh s učebnicami v tak malej krajine , čo sa týka počtu obyvateľov ako je Slovensko? Počíta niekto s tým, že to bude zase pár rokov len peniazoch a nie o kvalite? Taký je trend a na tomto sa tiež dá zbohatnúť – zase na úkor našich detí a vzdelania. Počítate stým, že naše malé vydavateľstvá, ktoré vydávajú kvalitné učebnice, môžu pohltiť väčšie zahraničné vydavateľstvá? Že vplyv možných zmien sa premietne aj do obsahu a učebníc, neodškriepiteľne aj do formujúceho sa myslenia vzdelávaných?

Uvoľnenie direktívneho riadenia v obsahu vzdelávania by bolo krokom ku kvalite. Ak ho urobíme, nedá sa zastať na pol ceste. Ruka v ruke s možnosťou vytvárať na školách vlastné vzdelávacie programy, musí ísť aj možnosť nájsť pre ten-ktorý vzdelávací program vhodné učebnice. Ak dáme školám slobodu v tom, čo chcú učiť, mali by mať aj väčší výber nástrojov, pomocou ktorých to budú učiť, to znamená nielen učebníc, ale aj metodických príručiek. A to centrálne regulovaná učebnicová politika zabezpečiť nedokáže.

To je veľmi diplomatická odpoveď. A nebolo by prospešnejšie presadiť, aby centrálne regulovanú učebnicovú politiku zastrešovali skutočne fundovaní ľudia, ktorým na vzdelaní detí a mládeže záleží?

To, že nebude učebnicová politika centrálne regulovaná predsa neznamená, že sa z nej vytratí odbornosť a kvalita. Rozhodovanie na centrálnej úrovni nie je automaticky fundovanejším rozhodovaním. Všetko je to o ľuďoch – buď tých odborníkov na Slovensku máme alebo nie, centrálna učebnicová politika je iba štruktúra, v ktorej sa pohybujú. A ich pohyb – nazvime ho hoci tvorivým potenciálom – je v súčasnosti touto štruktúrou značne obmedzený. Nový systém tvorby učebníc, založený na väčšej voľnosti, väčšej produkcii a pestrejšom výbere teda skôr zaručí, že si v ňom odborníci nájdu svoje miesto. Zabezpečí nielen potrebnú kontinuitu, ale aj nové príležitosti pre nových autorov. Skúsenosti zo zahraničia to dokazujú. A ukazujú ešte čosi – na kvalitu zvyknú v takto postavenom systéme tlačiť samotné vydavateľstvá. Ide im nielen o dobré meno ale aj o to, aby sa vyhli prípadným stratám. Preto sa budú v prvej fáze zmeny pravdepodobne orientovať najmä na „overených“ autorov. Čas potom ukáže, ako títo obstoja aj v ďalšom období, keď sa z učiteľa stane oveľa náročnejší klient, ktorý si naozaj bude mať z čoho vyberať.

V poslednom čase – s príchodom nového ministra – sa do popredia dostávajú pojmy ako výchova k vlastenectvu, osvojenie si kultúrneho dedičstva... V posledných rokoch bolo toto nasmerovanie takmer zaznávané, zo škôl sa vytrácalo. Ako je možné podľa vás zabezpečiť, že učiteľ bude učiť žiakov k láske k vlasti, vychovávať ich k vlastenectvu, keď sám niečo také necíti? Nemôžeme si nahovárať, že takí v radoch pedagógov nie sú. Sú, ako v každom inom rezorte. Faktor občianskej identity u nás je veľmi chabý, občianska odvaha – nielen pedagógov – je minimálna, takže, kde je potom vzťah k vlasti a výchova k vlastenectvu?

Jednou zo základných funkcií školy je aj pestovanie kultúry, prenos kultúrnej pamäti naprieč generáciami. Škola deťom sprostredkúva nielen potrebné vedomosti a praktické zručnosti, ale aj kultúrny kód, pomocou ktorého sa dieťa orientuje vo svete, adaptuje sa naň a učí sa mu porozumieť. Identita dieťaťa sa utvára aj vďaka väzbám, ktoré sa mu pri lúštení tohto kódu odkrývajú. Domnievam sa, že dnešná škola túto svoju úlohu plní. Iste, dalo a malo by sa v nej mnohé zmeniť, tie zmeny však treba robiť s citom, aby ostala zachovaná jej podstata. Dnes je moderné spochybňovať tradičné hodnoty, pevné postoje sa riedia konsenzuálnymi odvarmi. Tieto trendy prenikajú aj na pôdu školy. Viac ako vlažnej lásky k vlasti sa preto obávam nerozumného, často ideologicky podfarbeného násilného rozpúšťania povahy školského prostredia.

Aká je predstava o otvorení trhu práce s pedagogickými zamestnancami?

Podstatou reformy školstva je priniesť viac slobody školám. Ich vzdelávacia ponuka by sa mala výrazne spestriť. Pri realizácii rôznych školských programov bude preto potrebné vniesť do systému ich zabezpečenia viac pružnosti. Školám bude treba dať do rúk nástroje na pritiahnutie kvalitných učiteľov, učiteľom zase umožniť flexibilne uplatňovať svoje pedagogické majstrovstvo. Učiteľ by mal mať možnosť pôsobiť aj na viacerých školách, povedzme na čiastočný úväzok alebo na dohodu.

Zvýšením zainteresovanosti rodičov na vzdelávaní môže vzniknúť jav doslova opačný, že nie je na osoh, ale na škodu učiteľom aj škole ako takej. V súčasnosti má totiž /typický jav u nás/ každý „patent na rozum“ a každý vie učiť. Rodičia nepoznajúc dôkladne iné školské systémy a oháňajúc sa demokraciou ženú mnohé veci do krajností. Takých rodičov je, žiaľ, v súčasnosti viac než dosť, učitelia sa nemajú možnosť brániť. Uvažujete o tom, že zvýšenie zainteresovanosti rodičov by malo byť legislatívne podchytené?

Rozsah práv rodičov vstupovať do vzdelávania svojich detí je určený legislatívou. Z môjho pohľadu je veľmi oklieštený. To však neznamená, že by rodičia mali mať viac možností diktovať učiteľom svoje požiadavky. Naopak, ide iba o to, vytvoriť im väčší priestor na spoluprácu so školou. Za veľmi užitočné považujem zaviesť na každej škole autoevalváciu, do ktorej by prirodzene vstupovala aj rodičovská komunita. Ak by malo takéto interné hodnotenie kvality transparentné pravidlá, rodičia by tento nástroj kontroly istotne radi využili.

Ako dokážete zabezpečiť dobrý obsah vzdelávania, keď napríklad terajšie učebné osnovy ZŠ, ako základný dokument určený školám, majú veľké nedostatky? Myslím tým, kde je záruka v kvalite tvorcov nových učebných osnov a vyučovacích štandardov? Vždy, keď vyjdú „novinky“, dlho ich treba považovať za bezchybné a „hlas ľudu“ /teda názory a pripomienky dobrých učiteľov z praxe/ nikto neberie do úvahy. Aj doteraz boli vždy tvorcami týchto dôležitých dokumentov renomovaní ľudia, a pritom dokumenty sú v praxi nepoužiteľné. Stále hovorím o učebných osnovách ZŠ a pochybujem, že stredoškolské osnovy sú iné.

V reformnej stratégii KI sme sa snažili nájsť potrebný kľúč na riešenie práve tohto problému. Mechanizmus, akým sa dnes zostavujú a menia učebné osnovy, je nefunkčný. Centrálna autorita, ktorá ho má pevne v rukách, zlyháva. Preto navrhujeme, aby sa celý proces výberu toho, čo sa majú žiaci na konkrétnych školách učiť, zásadne zmenil a zodpovednosť za tento výber, ale aj za samotnú realizáciu výučby a za hodnotenie jej kvality sa presunula na samotné školy. Na úrovni štátu by mali byť definované iba základné vzdelávacie priority, vzdelávacie oblasti a všeobecné vzdelávacie štandardy. Výber predmetov, ako aj ich konkrétna náplň by mali byť vecou školy, to znamená zriaďovateľa, pedagogického tímu a školskej samosprávy.

Ako chápete rozdiel medzi hodnotením škôl „monopolom štátnej inšpekcie“ a „nezávislými expertmi“? Veď to predsa závisí od ľudí a nie od inštitúcie. Ten kto bol dnes inšpektorom, bude zajtra nezávislým expertom, taká je bežná prax u nás...

Pojem „nezávislý expert“ sme prvýkrát použili v návrhu školského zákona. Rozdiel medzi ním a školským inšpektorom spočíva práve v slove „nezávislý“. Expert by mal licenciu na výkon posúdenia súladu školského programu s rámcovým vzdelávacím programom, hodnotil by teda mieru, do akej škola akceptovala vo svojom programe požiadavky štátu. Zároveň by v prípade potreby poskytoval škole aj expertnú metodickú pomoc. Škola by si experta vyberala z verejne prístupného katalógu podľa vlastných špecifických potrieb a jeho výkon by hradila zo zdrojov, špeciálne na to pridelených v normatívnom balíku. Tento vzťah je principiálne iný ako súčasný vzťah školy so štátnou školskou inšpekciou. Obsahuje zároveň poistku kvality – školy si dobre rozmyslia, na koho sa obrátia a komu zaplatia, časom budú požadovať iba profesionálne výkony.

Ako môžu hoci aj prehľadné systémy hodnotenia priamo na školách vykázať objektivitu hodnotenia v celoslovenskom meradle a porovnanie výsledkov škôl navzájom?

Interná autoevalvácia je dôležitá najmä pre vnútorný rozvoj škôl. Musí však byť prepojená so systémom objektívneho externého hodnotenia. Ten by mal byť nastavený tak, aby sa v ňom objavili potrebné čísla a fakty, ktoré umožnia rezortu zostaviť aktuálny obraz o stave a úrovni vzdelávacieho systému a o jeho vývoji.

Aká je konkrétna predstava o zosúladení mechanizmov externej a internej kontroly?

Vo svete existuje viacero príkladov. V niektorých európskych krajinách výsledky externého a interného hodnotenia spolu natoľko kooperujú, že poskytujú komplexný obraz nielen o celej vzdelávacej sústave, ale aj o kvalite konkrétnych škôl. Medzi tieto krajiny patrí napríklad Holandsko a Veľká Británia. V Holandsku musia školy najprv samé zhodnotiť vlastnú kvalitu so zreteľom na ciele, ktoré obsahuje plán školy. Toto hodnotenie používajú potom inšpektori v procese externého hodnotenia. Inšpekcia spätne informuje školy o výsledkoch svojho hodnotenia. Školy následne využívajú výsledky externej evalvácie ako východisko pri ďalšom internom hodnotení. Napriek tomu, že to nie je pre ne povinné, robí tak väčšina škôl. Príkladom komplexného výstupu z interného a externého hodnotenia v Anglicku je výročná správa o výkone a hodnotení, ktorú dostane každá škola. Táto správa obsahuje údaje o výkone školy, ako aj závery inšpektorov, ktoré sa dajú porovnať s údajmi z ostatných škôl.

Ako je možné zlepšiť pracovné podmienky učiteľov v krajine s nie veľmi prosperujúcou ekonomikou? Neodvolávajme sa na pomoc z fondov EÚ. Nie každá škola dostane podporu.

Finančné normatívy by mali kopírovať zmeny, ktoré sa na školách začnú postupne zavádzať. Bez toho je nemožné motivovať učiteľov podávať kvalitnejšie výkony.

Ako môžu vládať učitelia pružne reagovať na dynamické zmeny, keď mnohí žijú skutočne z ruky do úst? Nikdy si nebudú môcť napr. dovoliť kúpiť vysokovýkonný počítač, ktorý majú doma k dispozícii deti z nadmerne dobre situovaných rodín. Z rodinného rozpočtu si učitelia nemôžu kúpiť ani len pár kníh mesačne, nehovoriac už o drahých encyklopédiách a pod. Vybavenosť školských knižníc je tiež z finančných dôvodov úbohá. V roku 1996 na kurze waldorfskej pedagogiky na otázku, z čoho čerpajú a kde berú materiál na prípravu na vyučovanie, jeden z holandských pedagógov povedal, že keď uloží svoje knihy, ktoré má doma do radu, ten rad meria 43 metrov. K tomu netreba komentár...

Názor, že za všetku biedu v školstve môžu nízke platy učiteľov, nie je objektívny. Rozširujú ho najmä učiteľskí odborári, ale aj médiá. Ak by to tak bolo, potrebné riešenia by sa hľadali oveľa ľahšie. Stačilo by požadovať od vlády viac peňazí. Skutočným problémom je však zlé nastavenie školského systému. Všetky peniaze, ktoré by sa doň naliali navyše, by sa v ňom rozplynuli bez želaného efektu. Preto treba to zamotané klbko začať rozmotávať práve cez systémové zmeny. Samozrejme, ruka v ruke s nimi potom musí ísť aj adekvátne finančné krytie.

Je súčasný školský zákon jedinou brzdou v rezorte školstva? Často sú to ľudia, ktorí neovládajú predpisy a veľmi často samotní riaditelia škôl. Čo môžeme očakávať od nového školského zákona, keď máme všade tých istých ľudí – tých istých v administratíve na rôznych inštitúciách, tých istých na poste riaditeľov, tých istých učiteľov?

V právnom štáte je legislatíva základ, ktorý určuje mantinely všetkým zúčastneným hráčom v ktorejkoľvek oblasti, školstvo nevynímajúc. Zásadná zmena prostredia sa nedá uskutočniť bez potrebnej právnej úpravy.

Vypracovať krásnu teóriu, teda návrh nového školského zákona, a prízvukovať, že sa musí zmeniť prístup a myslenie ľudí, je iluzórne. Myslenie ľudí podmieňuje a ovplyvňuje situácia v danej spoločnosti. U nás sa pre väčšinu ľudí /učiteľov nevynímajúc/ fetišom stala podpriemernosť v rôznych sférach života. Myslím, že bude ešte roky trvať, kým sa dostaneme ako spoločnosť tam, kam máme namierené. Dostaneme sa vôbec....? Aký je váš názor?

Ak by som o tom pochybovala, nemohla by som robiť túto prácu.

Rozhovor bol publikovaný v časopise Pán učiteľ 02/2007 a 03/2007.

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní