Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

11.11.2016 | Zuzana Zimenová | Nové školstvo v médiách

Spoluautorka téz pripravovaného Národného programu rozvoja vzdelávania Zuzana Zimenová v rozhovore pre Hospodárske noviny.




Jednou z najdiskutovanejších téz celého programu je predĺženie povinnej školskej dochádzky z desať na dvanásť rokov. Deti majú mať povinný predškolský ročník, do ktorého by sa mali dostať ako päťročné. Navrhuje sa to najmä pre deti zo zaostalejších regiónov?


Malo by tam byť zadefinované, čo by mali 5-ročné deti vedieť urobiť. Myslíme si, že čím skôr sa začne s deťmi pracovať, tým je to pre ne lepšie, preto navrhujeme, aby týmto prípravným programom prešlo každé jedno dieťa. Pre rodičov, ktorí majú deti v materskej škole, sa de facto nič nemení. Na Slovensku je však veľa lokalít, kde týchto škôl nie je dosť, a tak je veľa detí, ktoré sa začínajú socializovať až v prvom ročníku na základnej škole. Netreba, samozrejme, zabúdať na deti v osadách, ktoré sa do materských škôl nedostanú, a práve tieto deti to veľmi potrebujú.


Čo od tejto zmeny očakávate?


Navrhujeme, aby sa pri vstupe do prvej triedy neposudzovala školská zrelosť, ale aby sa do školy jednoducho dostali všetky deti, čo prejdú programom, ktorý bude pre ne povinný od piatich rokov. Stáva sa totiž, že na základnú školu sa dostanú niektoré deti až v ôsmich rokoch. Napríklad preto, lebo majú nerovnomerný vývin a hoci sú v jednej oblasti výnimočne nadané, v inej môžu zaostávať alebo nemajú zvládnuté sociálne zručnosti. Chceme zabrániť takýmto výrazným odkladom, lebo potom sa môže stať, že to dieťa reálne skončí povinné vzdelávanie príliš neskoro. Mnohokrát ide pritom o nadané deti, z ktorých niektoré končia napríklad na päťročných bilingválnych gymnáziách ako 22-roční maturanti. Tvrdíme, že so všetkými deťmi treba pracovať omnoho skôr, aby sa toto nestávalo.


Predĺžená školská dochádzka však počíta s tým, aby ju žiak, ktorý neprepadne, dokončil ako druhák na strednej škole. Aký význam má tento posun?


Ide o to, že momentálne nastavenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky garantuje jeden rok štúdia po dokončení základnej školy. To však nestačí na to, aby tento žiak dosiahol akúkoľvek kvalifikáciu. Existujú však vzdelávacie programy, ktoré vedia absolventom garantovať aspoň tzv. malú kvalifikáciu. Aby sme každému žiakovi ponúkli vstup na pracovný trh – ak aj nebude hotovým automechanikom, aby mohol v autoservise aspoň vymieňať pneumatiky.


Nové prístupy by však pre mnohých učiteľov znamenali náročnejšiu prácu a individuálny záujem. Stále sa však diskutuje o tom, že súčasné odmeňovanie je nedostatočné a veľa z nich sa cíti byť nedocenenými.


V programe máme naznačené, že treba zmeniť odmeňovanie. Platy by mali byť vyššie, počítame tiež s dvojzložkovým platom. K stabilnému základu bude priložená aj pohyblivá zložka, ktorá by sa odvíjala od výkonu. Ak navrhujeme, aby sa učitelia intenzívnejšie žiakom venovali, musí sa to odraziť aj na ich platoch. Radi by sme dosiahli, aby učitelia medzi sebou viac spolupracovali. Dnes sa koncentrujú najmä na svoj predmet a oveľa menej na to, aké sú ich žiaci osobnosti. Je však jasné, že ak chceme toto zmeniť, musíme učiteľov k tomu aj viac motivovať.


Ako by mala vyzerať výučba?


Trápi nás, že momentálne výučba prebieha tak, že všetci sa učia v jednotnom tempe v rovnakom čase rovnakú látku a kto nestíha, má sa to doučiť doma. Tento systém dnes nevyhovuje ani bežným deťom, aj ony idú v niečom rýchlejšie a v niečom pomalšie. Ak by sa rozdelili do skupín podľa výsledkov a učiteľka by sa im individuálne venovala a zadávala im úlohy podľa toho, ako sú na tom, naučili by sa oveľa viac.


Budú podľa vás súčasní učitelia schopní prispôsobiť sa takýmto zmenám?


Zmeny nenastanú hneď, učitelia musia dostať potrebný servis a podporu, aby ich zvládli postupne. Potrebné je zmeniť aj prípravu budúcich učiteľov. Okrem väčšej tímovej spolupráce musia byť pripravení na väčšiu rôznorodosť detí. Dnes sú pripravovaní iba na „bežného“ žiaka. Problém je, že ten už dnes ani neexistuje, u detí sa čoraz častejšie objavujú rôzne poruchy učenia, správania alebo špeciálne vzdelávacie potreby. Na toto však učitelia pripravení nie sú. Potom to naozaj niekde môže dopadnúť tak, že učiteľ preberá učivo a tretina z jeho žiakov ani nevie, o čom to je, lebo neporozumeli ani látke predtým. Ďalšia skupina v triede sa pritom možno nudí, lebo ich predmet baví a rýchlejšie látku chápu. Vyučovanie šité na bežného žiaka, kde sa majú deti prispôsobiť výučbe, a nie naopak, nevedie k lepším výsledkom. Vhodnejšia je cesta individuálneho prístupu a väčšej podpory zo strany učiteľa.


Niektorí riaditelia a učitelia škôl sa však k dosiaľ zverejneným tézam vyjadrovali, že ide o ciele, ktoré akoby počítali s dokonalou situáciou financovania školstva. To sa však v súčasnosti nedeje.


To je síce pravda, ale treba si uvedomiť, že ide o dlhodobé ciele. Súčasný školský systém vznikol tak, že sa v ňom stále niečoopravuje. Prichádzajú stále nové a nové návrhy na jeho zlepšenia, ktoré pritom ani nemusia mať kontinuitu. Neexistuje totiž žiadna kontrola, ktorá by vedela určiť, či sa hýbeme dobrým smerom. Na to, aby sa nám podarilo zrealizovať skutočne významne veľké ciele, ich treba najskôr pomenovať. Vybrali sme sa preto inou cestou a inšpirovali sa krajinami, ako Fínsko, Rakúsko či Nemecko. Vypracovali sme preto ciele na viac ako jedno volebné obdobie, ktoré sú víziou toho, ako by sa mohli vzdelávať deti v horizonte desať a viac rokov. Návrh téz tiež považujeme za nástroj verejnej kontroly. Ak sa v spoločnosti zhodneme na cieľoch, môžeme sledovať, či je objem financií dostatočný. Tieto ciele sú odvážne, ale dá sa k nim priblížiť. Pravdepodobne nebudú dosiahnuteľné na sto percent, ale to sa už uvidí v realite podľa výkonov ministerstva, škôl a učiteľov.


Viete však povedať, koľko peňazí je potrebných na splnenie konkrétnych téz?


To ukáže až štúdia realizovateľnosti, pri ktorej sa budeme pýtať ekonómov, čo to bude stáť. Aby bolo jasné, do čoho sachceme na Slovensku pustiť. To však neznamená, že sa tie peniaze hneď nájdu. Dúfame však, že vzdelávanie bude dlhodobá priorita tejto a všetkých ďalších vlád.


V jednej z téz programu tiež píšete, že je v rozpore záujmov, ak je dieťa testované v tej istej inštitúcii, ktorá mu poskytla vzdelanie. Je v tomto prípade reč o monitoringu
a maturite?


Nie je to navrhované na základnej škole. Hovorili sme skôr o maturite. Tu treba inak koncipovať záverečné skúšky a navrhujeme ich oddeliť od procesu výučby. Prvým dôvodom je, že je veľmi zvláštne, ak je učiteľ pre žiakov trénerom aj rozhodcom zároveň. Na jednej strane to môže byť pre deti fajn, že keď ich skúša ich učiteľ, vie aj prižmúriť oko. Nie vždy je to však fér. Žiaci by mali vedieť podať výkon aj pred externým hodnotiteľom, nie iba pred svojím trénerom. S tým súvisí aj snaha umožniť ľuďom zložiť maturitu alebo kvalifikačnú skúšku aj v dospelom veku. Dnes, keď sa napríklad 30-ročný človek, ktorý získal skúsenosti a znalosti z pracovného života, rozhodne spraviť si maturitu, musí opäť chodiť do školy. Navrhujeme, aby tu bola možnosť dorobiť si takúto skúšku aj bez toho, ak znalosti nadobudol inde ako v škole.


Maturita je len papierom, ktorý dokazuje, že človek absolvoval danú strednú školu. Nezaručuje však, že reálne disponuje znalosťami. Myslíte si, že tento krok by to zmenil?


Treba to rozdeliť. Absolvovanie školy je jedna vec. Sedením v škole však ešte nemusíte nadobudnúť skutočnú kvalifikáciu. Najmä v odbornom vzdelávaní do hry vstupuje čoraz viac odborná prax a získavanie nových zručností priamo v pracovnom procese. Odborné maturity a kvalifikačné skúšky bude teda časom nutné oddeliť od školského vzdelávania, lebo sa ukazuje, že čoraz viac ľudí nadobúda skúsenosti inde ako v škole. Nejde pritom iba o študentov do 18 rokov, ale aj o starších ľudí. Pri mnohých povolaniach by sa dali kvalifikácie postupne „nabaľovať“ a zvyšovať bez toho, aby sme posielali ľudí späť do školských lavíc.


Zamestnávatelia poukazujú na to, že na Slovensku ubúda absolventov stredných odborných škôl. Na vysokých školách študujú odbory, ktoré nezodpovedajú požiadavkám trhu. Ako hodnotíte výchovné poradenstvo na školách?


Je nevyhnutné ponúkať deťom poradenstvo zamerané na ich budúcnosť už na základných a stredných školách. Nepredstavujeme si to však tak, ako to funguje teraz. Často ide len o výber povolania. Chceli by sme, aby išlo skôr o identifikáciu silných stránok žiaka a hľadanie ich vhodného využitia. To znamená nielen nasmerovať ho na školu a konkrétne povolanie, ale aj mu ukázať, čo všetko vie. Výskumy ukazujú, že toto poradenstvo supluje rodina. Najväčší vplyv na výber školy a povolania majú rodičia a potom, samozrejme, aj rovesníci alebo starší kamaráti. Poradcovia v školách majú v tomto ukazovateli významne menšie percento.


Firmy upozorňujú, že si nevedia nájsť kvalifikovaných ľudí. Riešením by mal byť duálny systém. Sme priemyselnou krajinou. Čo však robiť, ak majú žiaci úplne iné nadanie?


Prognózovať potreby trhu práce sa stále nedarí. Nie je pravda, že by sa to nedarilo iba na Slovensku, nedarí sa to ani inde. Hospodárstvo sa neustále dynamicky mení. Mnohé povolania, ktoré dnes poznáme, v budúcnosti zaniknú a budú nahradené niečím iným. Možno sa ani netreba usilovať o to, aby sa absolventi škôl na sto percent napasovali na požiadavky trhu. Je však potrebné, aby boli flexibilní, aby dokázali prekonať neistotu a prípadné problémy a aby sa chceli stále učiť aj po škole. Nechceme chrliť absolventov pre jednotlivých zamestnávateľov, ale rozhľadených a sebavedomých mladých ľudí, ktorí si budú vedieť na seba zarobiť napríklad aj vlastným podnikaním. Dôležité je, aby boli kreatívni, inovatívni a aby si dokázali nájsť uplatnenie v rýchlo sa meniacom svete. Toto my veľmi zanedbávame na Slovensku.


Ktoré znalosti musia žiaci získať, aby uspeli?


Veľkú úlohu zohráva napríklad schopnosť porozumieť textu a vymyslieť riešenie nejakého problému. Nedá sa teda povedať, že ide iba o mechanické zručnosti, potrebné vo výrobe, ale rozvíjať treba aj tzv. mäkké zručnosti. Ktoré konkrétne zručnosti sú v praxi žiadané, by sme vedeli lepšie odhadnúť na základe dát o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl. Tieto dáta sa však zatiaľ na Slovensku nezbierajú.


Ako vznikali tézy vzdelávacieho programu


O vypracovanie hlavných cieľov národného programu výchovy a vzdelávania požiadal minister školstva externých odborníkov z praxe. V tíme je so Zimenovou aj bývalý minister Milan Ftáčnik, zriaďovateľ súkromnej školy Montessori Ivan Juráš, šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan, odborník Juraj Vantuch, ktorý sa dlhodobo venuje odbornému vzdelávaniu, a experti z prostredia vysokých škôl Libor Vozár a Emil Višňovský. Verejnosti zatiaľ predstavili iba tézy pre základné či stredné školstvo. Už tento mesiac budú nasledovať aj vysoké školy.


Nikola Richterová, rozhovor bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 7. novembra 2016 tu.

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní