Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

21.12.2015 | Mama a ja | Nové školstvo v médiách

Pokračovanie rozhovoru so Zuzanou Zimenovou, riaditeľkou a analytičkou OZ Nové školstvo, s ktorou sme hovorili o zmenách v našich školách, ktoré by si – v ideálnych podmienkach v našej krajine – vedela predstaviť. Že ich realizovanie nie je nemožné, nás presvedčila už v prvej časti. Podľa jej predstáv by škola mala byť o radosti, kreativite, slobode prejavu, bez strachu a zbytočného stresu, s pocitom úspechu pre každého... A čo v prípade stredoškolákov či špeciálnych škôl? O tom už v nasledujúcich riadkoch.



Je niečo, čo by ste zo štruktúry predmetov, ktoré deti v súčasnosti v školách majú, vypustili a čo, naopak, chýba?


Osobne som veľkým zástancom toho, aby sme nemali štruktúru predmetov, ale štruktúru oblastí. Sama som to videla v Anglicku, kde majú napríklad prírodopisnú oblasť a tam preberajú od neživej prírody, cez zvieratká, rastliny až po ľudské telo úplne všetko. Veľmi tiež využívajú medzipredmetové vzťahy – ak preberajú jav týkajúci sa viacerých predmetov, tak ho spomenú v matematike, fyzike i v chémii. U nás sa učia žiaci veľmi roztrieštene, učivo na seba nenadväzuje. Mimochodom, takéto výukové oblasti boli u nás nielen navrhované, ale istý čas aj reálne fungovali. Ak by sme sa k nim vrátili, tak by sa informácie viac prepájali, vzájomne sa podporovali, deti by ich prijímali oveľa komplexnejšie.


To by znamenalo zmeny v učebných osnovách, tie sú však u nás menené pomerne často...


Učebné osnovy by mali byť štátom zadané úplne inak. Mal by to byť iba akýsi základ, v ktorom sa predostrie, čo by sa žiaci mali naučiť, aké procesy a zákonitosti majú pochopiť, čo by mali vedieť vypočítať, ako zargumentovať dosiahnutý výsledok a podobne. Inak by mali mať učitelia voľnú ruku, malo by byť plne v ich kompetencii ako si učebnú látku rozdelia, aký zvolia postup výučby. Toto je tá „voľnosť“ v škole, ktorá však vo svojej podstate neznamená chaos. Ona musí znamenať poriadok. Teraz však tento poriadok určuje ministerstvo, ale nie každej škole a učiteľovi vyhovuje, chceli by si to pozmeniť, prehodiť, učiť trochu inak, ale nemôžu...


A čo špeciálne školy? Majú zostať v školskom systéme, alebo by sa mali deti integrovať, mať podporu špeciálnych pedagógov, asistentov...?


Toto je predmetom veľkej diskusie nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách, a návrhy riešení sú rôzne. V októbri som sa zúčastnila zasadnutia Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím (NROZP) a sami potvrdili, že ani medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím nepanuje jednotný názor. Sú medzi nimi rodičia, ktorí chcú dať deti s rovnakým postihnutím do špeciálnych škôl a na druhej strane sú tí, ktorí by chceli, aby boli radšej v bežných školách. Ukázalo sa však aj to, že rodičia, ktorí odmietajú dávať deti do bežných škôl, tak konajú aj preto, lebo sami túto skúsenosť nemajú a jednoducho sa obávajú neznámeho... Ich rozhodnutie vo veľkej miere záleží nielen od skúseností, ale i od vyššieho alebo nižšieho stupňa dôvery v konkrétnu školu. Som presvedčená, že musí ostať slobodná voľba výberu školy. Avšak rodičom, ktorí chcú dať dieťa so zdravotným postihnutím do bežných škôl a pripraviť ho tak na život so zdravou populáciou, by sme mali vychádzať v ústrety. Napokon, zaväzujú nás k tomu aj medzinárodné zmluvy, takže je to nielen ľudské, ale aj naša povinnosť.


Ak by sa rodičia rozhodli dať svoje dieťa so zdravotným znevýhodnením do bežnej základnej školy, má prideleného aj asistenta?


U nás je trochu špecifická situácia. Deti so zdravotným postihnutím nemajú v škole nárok na osobného asistenta, školský zákon umožňuje škole zamestnať iba asistenta učiteľa, ktorý pomáha len na vyučovaní so vzdelávaním týchto detí. Ak aj dieťa mimo školy osobného asistenta má, do školy nemá povolený vstup! Takže napríklad dieťa so svalovou dystrofiou, ktoré osobného asistenta potrebuje aj na bežné úkony, ako je pomoc pri jedení, pití či na toalete, ho – podľa zákona – v škole mať nemôže. Vyučovania sa totiž nemôže zúčastniť žiadna nekvalifikovaná osoba a on predsa nie je kvalifikovaný pedagóg... Absurdné! V skutočnosti sa to potom robí tak, že obetavé mamičky chodia s týmito deťmi do školy a robia im asistenciu ony, lebo rodičovi účasť na vyučovaní zákon umožňuje. Druhou stranou mince však je, že takýto rodič za to nedostáva žiadne peniaze a ani inde nemôže zarábať, lebo je celý deň s dieťaťom a nemôže ísť do práce. Je to veľmi nespravodlivé voči rodinám, ktoré už i tak majú zložitú životnú situáciu...


Nedá sa to nejako „obísť“?


Už to, ak rodič robí dieťaťu osobného asistenta každý deň, je obchádzanie zákona. Rodič má totiž právo zúčastniť sa výučby, no v žiadnom prípade sa tým nemyslí, že môže byť každodennou súčasťou vyučovania. Má právo nahliadnuť na vyučovanie, skontrolovať, čo sa v triede deje, ale nie byť v triede permanentne prítomný. Toto svoje právo môže rodič delegovať aj na inú, ním poverenú osobu, ale tá by tiež nemala byť v škole každý deň a na každej hodine. Ak príde inšpekcia, môže takúto každodennú prítomnosť nekvalifikovanej osoby na vyučovaní považovať za priestupok, preto sa k tomu škola spravidla radšej ani neprizná. Mnohé školy sa preto snažia vychádzať deťom v ústrety tak, že starostlivosť o dieťa zoberú na svoje plecia obetaví učitelia. To je však pre nich záťaž navyše a zároveň obrovská zodpovednosť. Ako vidno, na Slovensku sa tieto základné potreby detí riešia veľmi nedôstojným spôsobom pre všetkých zúčastnených, a deti sú takpovediac rukojemníkmi. Toto je vec, ktorá ma veľmi trápi.


Je to časovo náročné, aby sa situácia s asistentmi zmenila? Alebo (opäť raz) ide o nevedomosť, nezáujem kompetentných?


Osobný asistent pre dieťa so zdravotným postihnutím je vecou jednej novely zákona, na ktorej sa môžu poslanci zhodnúť veľmi rýchlo, ak by chceli. Skutočne ide len o jednoduchú úpravu zákona.


Už ste to viac-menej naznačili, ale nedá mi neopýtať sa – v čom vidíte najväčší problém súčasného školstva?


Čoraz viac sa domnievam, že najdôležitejšie je podporiť iný, viac individuálny prístup učiteľov k deťom priamo na vyučovaní. S tým súvisí veľmi veľa vecí – aby učitelia dostali dostatočný servis, čas i priestor, aby sa deťom mohli venovať. Bez toho totiž nemá zmysel chcieť po nich iný prístup, ktorý by mal znamenať, že konečne prestaneme v školách učiť všetky deti v danej triede jednu vec rovnako. Treba si uvedomiť, že každé dieťa je iné. Každé z tých dvadsiatich-tridsiatich detí v triede má svoj vlastný život, osobnosť, nadanie i rôzne problémy, s ktorými sa pasuje. Učiteľ nemôže byť terapeut, to nie je jeho úlohou, ale má v rukách možnosti na to, aby prispôsobil tempo učenia sa každému jednému dieťaťu. Deti sú rôzne a rozmanitý je aj ich učebný potenciál. Tým, ktoré sú slabšie, musíme dať také tempo a úlohy, aby látku pochopili, pretože bez toho nemôžu ísť ďalej. Tie, ktoré sú šikovné a učenie im ide bez problémov, môžu dostať ešte o čosi náročnejšie úlohy, aby to bola pre nich výzva...


Ako to však potom vyzerá počas hodiny? Dá sa zvládnuť niekoľko rôznych prístupov, aby malo rovnakú šancu každé dieťa?


Počas vyučovania musí učiteľ diferencovať, nakoľko dieťa dané učivo ovláda a kam ho chce dostať. Ideálne to funguje tak, že si deti rozdelí do skupiniek, s ktorými individuálne pracuje... A úplne skvelý učiteľ dokáže neskôr skupiny aj miešať, aby sa deti učili od seba navzájom. Prečo nevyužiť tých šikovných, aby sa látku pokúsili vysvetliť slabšiemu spolužiakovi? Ten šikovný, ktorý učivo vysvetľuje, sa zároveň učí komunikovať, argumentovať, učí sa poznať, či daný proces vie vysvetliť, či mu spolužiak porozumie... Ten mu dáva úplne iné otázky ako pani učiteľka, takže aj dobrý žiak sa môže takto niečo naučiť, nielen ten slabší, ktorý získa chýbajúcu vedomosť. Práve toto sú tie nové spôsoby, ktoré by sme mali zaviesť do škôl. Myslím si, že by to deťom pomohlo viac sa naučiť, bolo by menej detí, ktoré by mali zlé známky, menej tých, ktorí prepadávajú a všeobecne by mali deti väčšiu radosť z učenia sa. Možno by i prechod na stredné školy bol menej bolestivý.


A čo stredné školy? Aj v tejto sfére by mali nastať zmeny – napríklad v učebných odboroch, spôsobe výuky?


Rozhodne áno, realita totiž ukazuje, že chýbajú absolventi mnohých potrebných remesiel či odborov. Na druhej strane niektoré iné školy sú zbytočne preplnené. Stredoškolskí učitelia hovoria, že treba zmeniť nielen obsah vzdelávania, ale aj prístup k študentom tak, aby sme ich pripravili na flexibilitu života v budúcnosti. Prognostici a ekonómovia totiž upozorňujú, že v budúcnosti bude človek viackrát počas života meniť nielen zamestnanie, ale dokonca profesiu. Čiže to nebude len o dopĺňaní si kvalifikácie, ale aj o celkovej zmene profesijného života. A na to je dôležité, aby boli deti zvyknuté pracovať na sebe, vzdelávať sa, rozvíjať sa... Brať ako niečo úplne normálne, že sa učíme po celý život. V dnešnej dobe už nie je mysliteľné chodiť do jednej práce tridsať rokov, takéto časy sú už za nami. Tieto zmeny však náš školský systém nereflektuje – keď ho pozorujeme zvonka, tak vidíme, že po základnej škole ide dieťa napríklad na stredné odborné učilište, vyučí sa za kuchára a koniec. Oficiálne máme „odfajknutú“ pracovnú silu. Ale, ak ten kuchár nenájde päť-šesť rokov dobrú prácu a bude si chcieť otvoriť napríklad fitness centrum, tak bude musieť znovu „vojsť do systému“, urobiť si certifikát, aby si „fitko“ mohol otvoriť. Na to však musí mať k dispozícii vzdelávacie programy. V budúcnosti budú určite do stredoškolského odborného vzdelávania vstupovať aj dospelí ľudia, bude to normálne a takéto školy, resp. vzdelávacie programy už nebudú len pre tínedžerov. Ďalšia zmena, a po nej volajú i samotní učitelia, aby prišla veľmi skoro, je neadekvátne rozdelené množstvo učebnej látky v rámci všeobecnovzdelávacích predmetov na stredných odborných školách a gymnáziách. Maturita je prakticky totožná. To isté, čo vyžadujeme od gymnazistu, vyžadujeme aj od maturanta na strednej odbornej škole, lenže on má kvôli tomu veľmi málo praktických zručností, ktoré by mal štúdiom nadobudnúť. Preto by bolo vhodné znížiť v odborných školách pomer všeobecného vzdelávania v prospech odborných zručností, a tým pádom by mohla byť i maturita v dvoch odlišných podobách. Pri tom však netreba zabúdať na to, že potrebná flexibilita, komunikačné zručnosti a motivácia k celoživotnému učeniu sa pravdepodobne nedá rozvíjať iba za sústruhom, takže tie všeobecnevzdelávacie predmety sú aj v odbornom vzdelávaní dôležité. Mali by mať ale inú podobu.


Nediskriminuje to však tým pádom klasických stredoškolákov na prijímačkách na vysoké školy? Budú oproti gymnazistom konkurencieschopní?


Táto zmena by nemala znamenať, že by študenti stredných odborných škôl nemohli ísť na vysoké školy. V Nemecku či vo Švajčiarsku majú veľmi silné odborné vzdelávanie a študentom nie je znemožnené ísť na univerzitu. Ak sa takýto žiak rozhodne pre štúdium politológie či práva, majú na univerzitách tzv. prípravné ročníky, v ktorých si doplnia chýbajúce informácie. No kľúčové pre postup na vyššie vzdelávacie stupne sú vysoké odborné školy, ktoré u nás nie sú. Tam študenti pokračujú v štúdiu vo svojom odbore, napríklad kuchár môže vyštudovať hotelový manažment na vysokoškolskej úrovni, ale najmä v technických odboroch ide o vysoko kvalitné vzdelávacie programy, ktoré sú úzko prepojené s praxou. Väčšia diferenciácia by teda v budúcnosti mala byť aj v rámci vysokých škôl. Stredoškolské i vysokoškolské štúdium treba viac prepojiť s praxou, podľa toho, čo vyžaduje pracovný trh a inovácie. Aby sa študenti učili praktické a zmysluplné veci, ktoré môžu reálne využiť.


Hovoríme o škole, o zmenách v systéme výuky, o deťoch, ale ešte sme nespomenuli tých, bez ktorých by to nešlo – učiteľov. Žiaľ, ich pozícia v spoločenskom rebríčku je nízka, hoci majú veľmi dôležitú úlohu – vzdelávať naše deti...


Učiteľ jednoznačne potrebuje byť dobre oceneným profesionálom, ale na druhej strane sa potrebuje v pozícii profesionála aj trochu viac emancipovať. To znamená, že profesionálne by mal vystupovať nielen voči žiakom, ale aj voči rodičom, ministerstvu školstva, inšpekcii... Mal by dostať väčší kus dôvery i zodpovednosti. Skutočne mu netreba všetko predpisovať – v súčasnosti akoby učiteľovi ministerstvo predpisovalo dokonca to, čo má v daný deň povedať... Ale na to predsa päť rokov študoval, aby vedel samostatne kolektív detí otestovať, zistiť, čo by im pomohlo, čo nie, ako s nimi treba pracovať... Myslím si, že by veľmi pomohlo, ak by učitelia dostali takú podporu, aby mohli v školách pracovať tímovo. Pretože dnes sú do školy „hodení“ ako predmetári, ktorí učia iba svoj predmet, s kolegami sa stretávajú maximálne na porade, ale neriešia spoločne situácie v triedach, nekomunikujú o potrebách žiakov, nepracujú na spoločných cieľoch v rámci školy, ani ich spoločne nevyhodnocujú.


Aké spoločné ciele si môžu dávať učitelia...?


Napríklad, ak majú v škole dvadsať detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak si môžu dať za cieľ, že ani jedno z nich v danom školskom roku neprepadne. Ak sa časom ukáže, že niektoré sú na tom so známkami veľmi biedne, tak budú pátrať po príčinách. Možno zistia, že problémom nie je porucha učenia, ale nevyhovujúce podmienky – že si dieťa nemá kde ani kedy napísať domácu úlohu. Tak vymyslia, ako by si ich mohlo písať v škole, poveria spolužiakov, ktorí by ho mohli doučovať. Žiaľ, učitelia nie sú naučení uvažovať ako tím. A to budú môcť iba vtedy, ak budú mať dostatok času a príležitostí na hodinách, menšie úväzky... Myslím si, že je dôležité nechať učiteľom čas na prípravu a som presvedčená, že odvedú kvalitnejšiu prácu. Učiteľ jednoducho musí mať čas pripraviť sa na niekoľko kolektívov plných individuálnych osobností, ktoré ho čakajú každý deň! Taktiež je dôležité, aby mali učitelia zvnútornené štandardy učiteľského povolania. My sme krajina, ktorá síce má zákon o pedagogických zamestnancoch, kde je určené, aké vzdelanie musia mať, aby spĺňali kvalifikáciu, aké programy na ďalšie vzdelávanie majú absolvovať, aby dosiahli I. či II. atestáciu, ale nikde nie je povedané, čo všetko majú učitelia rôznych kvalít ovládať. Nevieme, čo má vedieť začínajúci učiteľ, čo sú jeho kompetencie, ani čo má ovládať jeho skúsenejší kolega, aby mu mohol byť dobrým mentorom. Na Slovensku taktiež chýba etický kódex učiteľov, v ktorom by mala byť zakotvená pozícia i charakteristika učiteľa, ale aj jeho morálny profil a úloha v spoločnosti... Viem však, že sa na ňom v súčasnosti pracuje, a to je dobrá správa.


Eliška Fričovská, rozhovor bol pôvodne uverejnený na webe mesačníka Mama a ja.

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní