Výchova – rodina, škola, ulica

19.11.2007 | Martin Kríž | Nové školstvo v médiách

Vláda schválila legislatívny návrh školského zákona. Bolo by zaujímavé zistiť, z čoho vychádza a či zmeny, ktoré prináša, sú zmenami k lepšiemu. Jedno je zrejmé. Zákon nedáva primárnu zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie rodičovi, ale škole. Zodpovednosť rodiča zostáva jediná: poslať dieťa do školy.

Môj pohľad je postavený na inom presvedčení: primárnu zodpovednosť za výchovu má rodič. To však neznamená, že treba odstrániť povinnú školskú dochádzku. To, čo v skutočnosti treba urobiť, je vrátiť škole takú úlohu, akú v procese výchovy (a vzdelávania) dieťaťa či mladého človeka má mať.

.čo majú robiť vo výchove školy?

Škola má byť predovšetkým inštitúciou podporujúcou výchovné úsilie rodiča. V prípade, že rodina zlyháva a nevie sa zhostiť svojej výchovnej funkcie, má prevziať iniciatívu škola. Je to paralela so sociálnym systémom. Aj tu má primárnu zodpovednosť za zabezpečenie potrieb dieťaťa jeho rodina, a až keď je najhoršie, začína intervenovať verejná inštitúcia. Je škodlivé, ak systém sociálnych dávok prestáva plniť funkciu krízovej intervencie a prerastá do budovania závislosti od pomoci zvonka. Rovnako aj presúvanie zodpovednosti za výchovu z rodiny na školu (verejnú inštitúciu) môže vytvárať istú svetonázorovú a hodnotovú nesamostatnosť rodiny a jednotlivca.

Zásadná otázka znie: čo je motiváciou toho, že chceme poskytovať záchrannú sieť deťom a mladým ľuďom pred neutešenou situáciou nevychovanca a asociála? Je to snaha zachrániť konkrétneho človeka pred morálnou a osobnostnou skazou? Je to snaha ochrániť spoločnosť pred možným nebezpečenstvom asociálneho správania nevychovancov?

Biblický ideál je „milovať budeš svojho blížneho ako samého seba“. Ak mám seba natoľko rád, sa nechcem dostať do pozície asociála, potom mám povinnosť chrániť každého človeka pred asociálnosťou. Máme však na mysli naozaj takú motiváciu, keď hovoríme o nutnosti socializovať obyvateľov sídlisk ako je Luník IX? Úprimne povedané, pri tejto otázke sú silnejšie iné dôvody: obava o bezpečnosť vlastného života, života mojich blízkych, majetku a podobne V konečnom dôsledku je to obava o stabilitu kultúrnych vzorcov, na ktorých je postavená naša spoločnosť. Spoločnosť, ktorá je odhodlaná poskytnúť pomocnú ruku aj tým, ktorí žijú na jej okraji, alebo sa z nej úplne vylúčili.

.integrovať či meniť?

Má škola integrovať do spoločnosti, alebo prispievať k zmene spoločnosti? Ponúka sa odpoveď, že úlohou školy je socializácia – začlenenie indivídua do spoločnosti. Skôr, než takúto odpoveď prijmeme, je potrebné položiť si najprv zásadnú otázku: do AKEJ spoločnosti má škola žiaka integrovať? Čo sú skutočne nosné kultúrne vzorce? Pýtam sa v kontexte spoločnosti, kde približne 85 percent ľudí deklaruje kresťanskú svetonázorovú orientáciu, a zároveň približne 40 percent ľudí dlhodobo velebí muža, ktorý si nevšimol november 89. Do takejto nenormálnej spoločnosti má škola integrovať žiakov? Do spoločnosti, ktorej napríklad neprekáža mediálny lynč mladého poníženého dievčaťa či ktorá dobre toleruje eskaláciu národnostného napätia? Slovník slovenského jazyka uvádza dva významy slova normálny: 1. zvyčajný, bežný, obyčajný; 2. zodpovedajúci normám. Naša spoločnosť nie je normálna, lebo to, čo je u nás „zvyčajné, bežné a obyčajné“ až príliš často nezodpovedá základným mravným normám.

V normálnej spoločnosti je úlohou školy integrovať žiakov do spoločnosti. V spoločnosti, ktorá sa ešte len má stať normálnou, by bolo veľmi prospešné, keby škola prispievala k takejto želateľnej premene spoločnosti. (Aj v tomto prípade platí téza, že primárnu zodpovednosť má rodina.)

Ďalšia kľúčová otázka je: čo je normálne, respektíve čo je kritériom a zdrojom noriem, na ktorých spoločnosť má stáť, aby mohla obstáť? Môže takýto normatívny systém vzísť z dohody ľudí? Môže to byť nejaký manifest „osvietenej“ elity? História nás varuje pred úskaliami takejto cesty. Jakobínska diktatúra, národný socializmus, „víťazný február“ – to sú všetko výkričníky, ktoré by mali nabádať na opatrnosť.

Nedôveru k hypotéze, že „normálnosť“ je možné nechať odhlasovať, odzrkadľuje aj ustanovenie čl. 93 Ústavy SR, že „predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody...“ Morálne normy sú dané, prirodzené. Preto môžeme napríklad o ľudských právach hovoriť ako o prirodzených. To samozrejme, neznamená, že ak nejaké právo odhlasujeme a zapíšeme do honosného dokumentu, stáva sa automaticky prirodzeným. Otázka sa teda posúva ďalej: Ako rozoznať prirodzený mravný poriadok od „odhlasovaného“ mravného neporiadku? Môže byť zdrojom spoločenských noriem kultúrna pamäť národa? Konzervatívec by s tým súhlasil. Najprv však treba povedať, čo je touto pamäťou národa. To, že to nebude také ľahké, ukazujú aj aktuálne parlamentné debaty o potenciálnych otcoch národa. Štefánik, Hlinka, Dubček, Mečiar – príliš nekonzistentná zostava, než aby sme z nej mohli vytvoriť konzistentný základ na formulovanie mravných noriem pre spoločnosť.

Nadobudol som presvedčenie, že skutočne normálnou spoločnosťou je tá spoločnosť, ktorá je založená na rozhodnutí „milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako samého seba“, a na vedomí, že „tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“. Myslím, že práve to je kultúrna pamäť nášho národa a Európy vôbec.

Zároveň však na základe poznania histórie považujem za dobré byť opatrný pri narábaní s Božím menom, pretože ono môže byť ľahko použité nadarmo pri presadzovaní nesprávnych vízií. A aj tie najlepšie ľudské vízie bývajú – práve preto, že sú ľudské – viac alebo menej mylné. Azda by stačilo, keby súčasná spoločnosť dokázala akceptovať, že základnou výchovnou funkciou školy je naučiť deti „milovať svojho blížneho ako samého seba“.

Aj táto veta však môže mať rôzne interpretácie. Môžu sa v spoločnosti nájsť vodcovia odhodlaní viesť tých ostatných železnou rukou k šťastiu – v presvedčení, že účel svätí prostriedky. Iným príkladom pokrúteného chápania lásky k blížnemu môže byť veľmi moderná vízia „znalostnej spoločnosti“. Akoby hlavným výrazom šťastia bol úspech človeka na trhu práce. Inou koncepciou môže byť liberálna výchova, v ktorej všetci tak veľmi milujú deti, že im dovolia úplne všetko. Tým ich vlastne učia, že je správne dovoliť hocikomu hocičo. Pre kultúrnu pamäť je vysvetlením lásky k blížnemu druhá doska dekalógu: „Cti otca svojho i matku svoju ...! Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ... ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu!“

Čo z toho vyplýva? Úlohou školy je vychovávať ľudí túžiacich po zmene spoločnosti smerom k normálnosti, a v tomto zmysle ich socializovať.

.čo je normálne?

Dnes sme však často svedkami toho, že za nástroje „normalizácie spoločnosti“ sú vyhlasované konjunkturálne agendy, ako sú rodovo citlivá výchova, environmentálna výchova, sexuálna výchova, multikultúrna výchova, výchova k európskemu občianstvu a podobne. Bola by škola lepšia, keby sa oslobodila od týchto výchovných trendov? Vôbec nie! Je predsa veľmi záslužné, ak sa deti v škole naučia separovať odpad. Alebo multikultúrna výchova: Rómovia, gadžovia, skinheadi, bohatí, chudobní, kresťania, ateisti, ctitelia takzvanej novej duchovnosti – to je multikultúrny obraz slovenskej súčasnosti, ktorému sa nedá vyhnúť. Rodová citlivosť nie je vynálezom posledných desaťročí – ona predsa bola inšpirátorkou rytierskej cti či džentlmenstva. Sexuálna výchova je vôbec jedným z najdôležitejších obsahov školského vzdelávania. Bolo by však nanajvýš škodlivé, aby sa v mene multikulturalizmu deti učili akceptovať kultúrne vzorce, v ktorých neplatí napríklad „nezabiješ“. Sexuálna výchova nesmie učiť deti nezodpovednému smilstvu, akoby jediným problémom sexuálnej neviazanosti bolo tehotenstvo. Rodová citlivosť nemôže byť prekrúcaná na rodovú neutralitu či na kvóty na počet žien vo funkciách. Ekológia je dôležitá, ale nesmie byť falošným bôžikom. Je zdravé, ak sa na aktuálne témy, ktoré majú byť zaradené do obsahu vzdelávania, pozeráme s metodickou skepsou. Druhým aspektom, ktorý treba mať na zreteli, je ČAS. Deti sa nemôžu učiť všetky tieto agendy, lebo už by sa nestihli naučiť čítať, písať, počítať, nestihli by sa nič dozvedieť o prírode, histórii či kultúre. Je dôležité, aby sa škola venovala aktuálnym témam. Zároveň je však nebezpečné, ak na úkor toho, čo je práve aktuálne, vytlačíme zo vzdelávania to, čo je nadčasové. Ani selekcia „dobrých“ a „zlých“ agend nie je dobrým riešením. Asi by sme sa nikdy nedobrali konca ideologických hádok. Napokon by zvíťazili tie témy, ktoré by mali za sebou aktuálne silnejší „lobing“ u momentálneho vedenia rezortu. Cesta vedie iným smerom – k systémovým zmenám vo vzdelávaní.

.možné východiská

Z konzervatívnych kruhov často zaznieva kritika príliš psychologizujúcich tendencií, ktoré velebia akúkoľvek alternatívu. Dieťa ako modla, ktorej sa má všetko podriadiť – to je vskutku zvrátená predstava. Navyše je nebezpečné, ak všelijaké waldorfské a rodové školy pod rúškom atmosféry „priateľskej deťom“ ponúkajú učenie, ktoré hraničí so sektárskou manipuláciou. Stavať však na obranu proti týmto tendenciám dávno nefungujúci model žiaka ako objektu vzdelávania a odmietať akékoľvek alternatívy a inovácie je ťažko udržateľné stanovisko. Posilnenie vnímavosti voči psychike (a osobnosti vôbec) žiaka je totiž nanajvýš potrebné.

Iným závanom modernizmu za každú cenu je redukcia vzdelávania na schopnosť vyplniť tlačivo, zostaviť podnikateľský zámer či nájsť si dobre platené zamestnanie. To je lisabonská vulgarizácia vzdelávania, spojená s dehonestáciou človeka na „ľudský kapitál“. Stavať však proti konceptu „zručností“ ako ideál osnovy vystavané na systematike vied a naplnené veľkým množstvom faktografického obsahu je zásadný omyl. Medzinárodné merania PISA totiž ukázali, že naši žiaci disponujú porovnateľne veľkým množstvom poznatkov, ako žiaci v iných krajinách. Nedokážu s nimi však narábať, použiť ich – chýbajú im zručnosti. Pritom PISA netestovala konjunkturálne agendy, ale čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť – nadčasovo klasický obsah vzdelávania. Mnohých fascinuje šírka záberu našich učebných osnov, ktorá bola donedávna zárukou toho, že naši žiaci mali širší všeobecný prehľad ako ľudia na Západe. Ani to už neplatí. Z odučeného učiva si naša postmoderná omladina, bezducho konzumujúca audiovizuálne obsahy reklám a videoklipov, nepamätá takmer nič... Aj na to máme merania (napríklad TIMSS). Tieto merania, ale aj učiteľská skúsenosť, ma vedú k presvedčeniu, že konzervatívna „chvála neužitočnosti“ nesmie byť bezhlavá, rovnako ako nemožno bezhlavo preceňovať psychologický či ekonomický rozmer vzdelávania. Brániť „starú dobrú“ faktografiu, vedeckú výstavbu osnov či plytkosť a šírku poznania nie je ani správne a ani v pravom zmysle slova konzervatívne.

Čo teda treba zmeniť a čoho sa vyvarovať? Myšlienka o tom, že vzdelávanie má postupovať od známeho k neznámemu je stará niekoľko storočí. Poznávanie sveta na základnej škole by sa mohlo podobať „hre na vedu“ pri objasňovaní rôznych situácií, s ktorými má žiak osobnú skúsenosť. Postaviť didaktickú výstavbu učiva vo všeobecnom vzdelávaní na vedeckom systéme je predstava, ktorá nefunguje. Snaha zasypať žiakov faktami neprospieva ani dobrým žiakom (čoskoro dostanú učiteľa do úzkych záľahou informácií, ktoré si z internetu stiahnu cez mobil priamo na hodine), a ani tým slabým (ktorí si z množstva odprednášaných faktov jednoducho nezapamätajú skoro nič). Výsledok je, že deti svoj život poznania žijú niekde inde, a nie v škole. Príležitosť pre učiteľa je v tom, aby žiakov učil faktické poznatky získavať, vytvárať, triediť a používať. Žiak, ktorému dokážeme dať v škole nástroje a motiváciu na ďalšie vzdelávanie, bude ďalej rásť a vzdelávať sa aj po jej skončení. Škola v rýchlo sa meniacom svete nemôže byť ukončenou prípravou na život, ale štartom do celoživotného vzdelávania.

.čo je dôležité a čo nie

Ak primárnu zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie detí majú ich rodičia, systém jednotnej školy, kde sa žiaci všade učia to isté a tým istým spôsobom, nie je dlhodobo udržateľný. Dvojúrovňový model tvorby vzdelávacích programov predpokladá, že štát bude predpisovať iba časť obsahu vzdelávania. Určí obmedzený rozsah vedomostí, zručností a postojov, ktoré má ovládať žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania. (Vrátane výchovných požiadaviek, ktoré mali vychádzať z hodnôt druhej dosky dekalógu.) Dosiahnutie takto stanovených štandardov by však nemalo spotrebovať celý čas, ktorý je na školské vzdelávanie na príslušnom stupni určený. Určitá časť (na prvom stupni základnej školy veľmi malá, na strednej škole podľa môjho názoru aspoň 1/3) celkového času vzdelávania by mala byť poskytnutá škole. To je priestor na slobodu školy, pre diferenciáciu škôl. To je cesta od jednotnej školy k pluralite škôl. Získaný čas môže škola naplniť hoci aj vzdelávaním konjunkturálnych agend, alebo rozširovaním faktografických vedomostí žiakov, alebo náboženskou výchovou. Ktorákoľvek z týchto ciest je legitímna. Primárnu zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie má totiž rodič a je jeho zodpovednosťou, aby vybral svojmu dieťaťu školu, ktorá mu podľa jeho názoru poskytne ten správny vzdelávací program.

Nielen tematický obsah vzdelávania je však dôležitý. Pre prezieravého rodiča by malo byť prinajmenšom od druhého stupňa základnej školy dôležité uistiť sa, akým spôsobom sa dieťa v škole privádza k poznaniu. Aj agenda, ktorá je z pohľadu rodiča vecne pomýlená, môže byť nástrojom vzdelávania dieťaťa – ak sa mu podáva správnou formou. Žiak by mal v škole získať skúsenosť s hlbokým prienikom pod povrch javov – aby vedel, ako sa pri prieniku do hĺbky postupuje, a tiež aby rozoznal povrchné poznanie od hlbokého. Ak sa u dieťaťa (mladého človeka) rozvinie schopnosť kriticky myslieť, operovať so získanými faktickými a konceptuálnymi poznatkami, diskutovať a argumentovať – potom je už skutočné formovanie hodnotovej orientácie len otázkou poskytnutia dostatočného množstva podnetov na uvažovanie. Tie mu rodič môže poskytnúť aj formou mimoškolského vzdelávania, alebo svojím osobným vkladom. Naopak, v škole, kde sa učia hotové fakty, doktríny a poučky (hoci aj z pohľadu rodiča správne) je veľký predpoklad, že sa žiaci nechajú zviesť prvým guru, ktorý im sľúbi oslobodenie od dogmatizmu učiteľov. Mladý človek, ktorý nedokáže rozpoznať hlboké poznanie od plytkého (lebo do hĺbky ho nikto nikdy nezaviedol), ktorý nerozozná poučku od kritickej reflexie (lebo bol stále kŕmený iba poučkami), nevie kriticky zhodnotiť ponúkanú ideológiu (lebo ho k tomu v škole nepodnecovali), môže veľmi ľahko považovať heslá, často manipulatívne, za vzrušujúcu alternatívu ku školskej nude a vyprázdnenosti. Skutočná kvalitatívna zmena vzdelávania nespočíva v presadení „správnej“ doktríny, ale v dôraze na vybudovanie schopnosti doktríny kriticky posúdiť a vybrať si z nich tú najspoľahlivejšiu. Práve tým škola bráni samu seba, ale aj celú spoločnosť a jej kultúrne vzorce.

Autor je učiteľ na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa a spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 46/2007 dňa 12. novembra 2007.

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní