Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

13.12.2015 | Mama a ja | Nové školstvo v médiách

So Zuzanou Zimenovou sme sa na stránkach MAMA a ja zhovárali už niekoľkokrát. Vždy to bolo o škole, školskom systéme i jeho kritike. Priznám sa, že keď sme sa nedávno rozprávali a spomenula mi, že cestou ozdravenia pre naše školy i škôlky by mohlo byť zavedenie prípravných ročníkov na základných školách, zhrozila som sa. Oberať deti o voľnosť, detstvo a dávať ich v piatich rokoch do školy? Nie je to škoda?! Po spoločnom rozhovore musím dať Zuzane Zimenovej za pravdu – nie je...




Pani Zimenová, čo vás i ďalších expertov z oblasti školstva priviedlo k myšlienke, že by deti mali začať so školskou dochádzkou už v piatich rokoch? Je to pomerne odvážna myšlienka...
V rámci kampane Chceme vedieť viac, ktorú v OZ Nové školstvo realizujeme už dva roky, aj v rámci mojich ďalších aktivít, sa ukazuje, že na Slovensku je situácia v oblasti materských škôl (MŠ) komplikovaná. Preto aj všetky návrhy, ktoré podporujú myšlienku, aby bola MŠ v poslednom ročníku povinná pre všetky deti, v praxi narážajú na množstvo problémov. Na jednej strane je skupina rodičov, ktorí nechcú, aby mali deti povinnú predškolskú výchovu, pretože ich plánujú vzdelávať doma. Na strane druhej je kapacita MŠ nedostatočná, čo komplikuje návrat do práce tým rodičom, ktorí o škôlku majú záujem, no dieťa do nej nedostali. Zároveň nám však chýbajú zdroje na rozšírenie priestorov MŠ. A na dôvažok treba myslieť aj na ďalšiu skutočnosť – to, že teraz máme veľa nevybavených žiadostí v škôlkach ešte neznamená, že to tak bude aj o päť – desať rokov. Už teraz sa rodí menej detí. A demografi i prognostici predpokladajú, že sa tento trend nezmení, čiže vybudovať nové budovy je pomerne neefektívne. Debata, ako túto situáciu vyriešiť, prebieha medzi odborníkmi už niekoľko rokov. S kolegami sme sa zamýšľali, či by nebolo lepšie využiť bohatú sieť základných škôl (ZŠ), ktoré už vybudované máme, a či by nebolo efektívnejšie stanoviť povinnú školskú dochádzku od piatich rokov a presmerovať ju na základné školy. Išlo by však o tzv. prípravné ročníky, nie o skutočný nástup do školských lavíc. Mohlo by to byť prínosom nielen pre deti, ale aj pre tzv. málotriedky.


Akým spôsobom z toho môžu málotriedky profitovať?
Fungovanie mnohých málotriedok je ohrozené, neustále nad nimi visí Damoklov meč, že budú ako „nerentabilné“ školy zrušené. Ale pre deti a ich rodiny je často veľký problém, aby cestovali do vzdialenejšej školy v susednej obci či meste. Navyše mnohé školy plnia aj funkciu akéhosi kultúrneho centra v obci. Pre tieto školy by to určite bolo pozitívne riešenie, ako prežiť a prosperovať – mali by v triedach už päťročné deti a zároveň by tu žiaci pobudli až do piateho ročníka. Súčasťou zavedenia prípravných ročníkov by totiž malo byť aj predĺženie prvého stupňa na základnej škole o jeden rok.


Znamená to, že by deti začínali s učením už v piatich rokoch?
To nie, v podstate by to bola podobná predškolská príprava, aká je v materskej škole, iba by bola v prostredí základnej školy. Samozrejme, s podmienkou, že by sa prostredie školy prispôsobilo malým deťom – vytvorili by sa relaxačné či hracie kútiky, k dispozícii by boli otvorené knižnice – čo znamená, že si deti môžu knihu kedykoľvek vziať, sadnúť si na koberec a začítať sa... Týmto modelom by sme sa, navyše, priblížili i školám vo svete. Dôležité je, že do prípravného ročníka by mali byť prijímané všetky deti bez rozdielu, teda bez ohľadu na školskú zrelosť. Zmyslom prípravného ročníka je totiž u detí školskú zrelosť primerane rozvinúť. Z takejto „prípravy na školu“ pod vedením kvalifikovaných pedagógov, ale aj asistentov, špeciálnych pedagógov a psychológov, by mohli profitovať všetky deti, najmä však deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, deti so zdravotným postihnutím a deti s rôznymi poruchami učenia a správania. Zároveň si však myslím, že by to mohlo kultivovať celý prvý stupeň základnej školy, pretože sa ukazuje, že prvá trieda je pre mnohých prváčikov nie veľmi prívetivým prostredím. Aj šesťročné deti sa ešte chcú hrať, pobehať si, chcú sa spolu rozprávať, mať vzťah s pani učiteľkou, a to sa celkom dobre nedá, keď musia celý deň potichu sedieť v lavici a presne po 45-minútach meniť činnosti. Toto nie je v súlade s detskou prirodzenosťou. Preto by bolo ideálne, keby sa okrem vzniku prípravných ročníkov zmenil prístup k žiakom na celom prvom stupni.


Takže prvý stupeň by bol viac uvoľnenejší a menej formálny...
Určite, minimálne v prvých dvoch ročníkoch by to tak malo byť...


Tým, že vzniknú prípravné ročníky, nebude potrebné pri prijímaní detí do školy sledovať školskú zrelosť. Aké pozitíva ešte môže priniesť povinná školská dochádzka od piatich rokov?

V súčasnosti prebieha posúdenie školskej zrelosti detí pri vstupe do školy nasledovne – z tých detí, ktoré sa javia ako nezrelé, idú niektoré do nultého ročníka, niektoré dostanú odklad a ďalšie môžu byť smerované do špeciálnych škôl. Odklad povinnej školskej dochádzky dnes môžu dostať deti až dvakrát, čiže sa môže stať, že do 1. triedy nastúpia aj 8-ročné deti! To však môže byť pre ne i pre kolektív ostatných prvákov problém. Týmto deťom zároveň hrozí, že nedokončia povinnú školskú dochádzku v 9. ročníku, ale skôr, najmä, ak raz či viackrát prepadnú. To zase znamená, že majú obmedzený výber ďalšieho vzdelávania na stredných školách. O deti s odkladom sa štát nijako nestará, necháva ich v starostlivosti rodiny, a ak tam nemajú dosť podnetov, stráca sa vzácny čas, kedy sa im môže pomôcť. Pretože, čím skôr dostane dieťa odbornú pomoc a podporu pri učení, tým skôr môže prípadné zaostávanie dobehnúť! Pre všetky tieto deti je prípravný ročník ideálnym riešením.


Kto by vlastne učil v prípravnom ročníku? Učitelia so zameraním na predškolskú výchovu alebo učitelia prvého stupňa?
Rozhodne by museli mať vzdelanie v odbore predškolskej pedagogiky, ale ani to už dnes nie je problém, pretože niektoré pedagogické fakulty pripravujú absolventov s aprobáciou predškolská pedagogika a prvý stupeň základnej školy. Hoci musím dodať, že do vzdelávania budúcich pedagógov by mali byť vnesené nové prvky, ale to je žiaduce na všetkých stupňoch prípravy budúcich učiteľov, pretože ich súčasné vzdelávanie je zastarané. Sami pedagógovia z vysokých škôl hovoria, že študenti majú málo praxe, učia sa málo didaktiky – čo sú práve rôzne spôsoby, akými možno deťom s rôznymi potrebami i potenciálom priblížiť dané učivo.


V čom je príprava budúcich učiteľov zastaraná? Veď kombinovaná aprobácia predškolská a „prvostupniarska“ pedagogika je čímsi novým...
Absolventi sú pripravovaní akoby na jeden typ dieťaťa – také, ktoré si učivo vypočuje, zapíše, naučí sa a toto všetko zvládne bez problémov... Ale nie sú pripravovaní na rôznorodé deti, ktorým treba učivo vysvetliť rôznymi spôsobmi. Takže, je nevyhnutné, aby sa inovovali študijné programy pre budúcich pedagógov na vysokých školách, a toto je cesta, ako to dobre nastaviť aj v oblasti vzdelávania budúcich učiteľov pre prípravné ročníky.


Ako by mal prebiehať proces transformácie škôl? Pretože to zrejme nebude jednoduchý ani rýchly proces...
Muselo by sa to diať postupne. Celoplošne by to mohlo byť zavedené až vtedy, keď na to budú školy pripravené – priestorovo, materiálne, personálne... Je to, samozrejme, otázka peňazí, ale je to aj otázka priorít. Keď sme sa v našej krajine rozhodli, že je prioritou vybaviť školy tabletmi a interaktívnymi tabuľami, išlo to. Preto sa domnievam, že ak sa rozhodneme, že treba školy vybaviť hracími kútikmi, kobercami, rozprávkovými knižkami, relaxačnými vakmi, novým nábytkom, tak by to tiež mohlo ísť. Tu sú dôležité dve veci: materiálno-technické a personálne vybavenie. Je pravda, že väčšina našich škôl nie je architektonicky koncipovaná práve pre päťročné deti, ale znova sa musím vrátiť k spomínaným prváčikom a druháčikom, ktorí na tých veľkých chodbách tiež blúdia a nemajú tam nič, čo by ich mohlo motivovať, aby sa mohli zahrať, v pohybe sa pozabávať s kamarátmi, oddýchnuť si v príjemnom prostredí... Je to príležitosť na celkovú zmenu atmosféry v základných školách a prispôsobenie škôl deťom a ich prirodzeným potrebám.


V zmenách, ktoré ste navrhli, bolo nielen to, že by sa prvý stupeň začínal v piatich rokoch dieťaťa, ale predĺžil by sa do piateho ročníka základnej školy...
Tento návrh vychádza z prostredia učiteľov prvého, ale i druhého stupňa základných škôl, ktorí už v minulosti zažili, že bol piaty ročník súčasťou prvého stupňa. Sami hovoria, že pre mnohé deti by bolo prospešné, aby mali dostatočný čas na vybudovanie si kvalitných základov vedomostí i zručností a dostatočné upevnenie si učiva, ktoré by sa dalo lepšie rozložiť. Navyše, odstránil by sa aj stres súvisiaci so zmenami kolektívov. Pretože dnes deti po štvrtej triede prechádzajú na druhý stupeň, celý piaty ročník sú spolu a po konci piatej triedy mnoho ich spolužiakov odchádza na osemročné gymnáziá. Pre deti je to zmena dvojnásobná – najskôr prechod na druhý stupeň a len čo si na nový systém, množstvo nových učiteľov zvyknú, tak musia absolvovať ďalšiu veľkú zmenu, nevynímajúc náročné prijímačky. Učitelia hovoria, že je to nevýhodné ako pre zostávajúci kolektív detí, tak aj pre deti, ktoré idú na gymnázium. Myslím si, že by bolo fajn, ak by sme niektoré zbytočné zmeny a stresy deťom eliminovali.


Čoraz viac sa hovorí a aj sa realizuje (hoci často s problémami) integrácia detí s nejakým hendikepom, či už pohybovým, sluchovým atď. do bežných základných škôl. Nakoľko by s nimi tieto zmeny v štruktúre školstva počítali?
To je výborná otázka, pretože takáto príležitosť – otvárať spoločné prípravné ročníky pre všetky deti – by nám v niektorých prípadoch, a nie je ich málo, podporila aj vstup detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežných škôl. Školy by získali potrebný čas pripraviť sa na vzdelávanie týchto detí v ďalších ročníkoch a zároveň by s nimi mohli začať pracovať už od útleho veku. Dnes sú deti s rôznym hendikepom často automaticky odkláňané do špeciálnych škôl, alebo, ak ich chce rodič dostať do bežnej základnej školy, musí prekonať veľké prekážky, aby školu presvedčil o jeho prijatí. Aktuálne je však známy rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý hovorí, že Slovensko sa zaviazalo k plneniu medzinárodného Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným znevýhodnením a v rámci tohto dohovoru majú tieto deti právo vzdelávať sa aj v bežných školách. V súlade s dohovorom je škola povinná takéto dieťa prijať a táto povinnosť je dokonca nadradená našim vnútroštátnym zákonom. Hoci školský zákon dáva školám možnosť vyhnúť sa tejto povinnosti v prípade, ak škola nemá na vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím vytvorené podmienky, najvyšší súd upozornil, že vtedy koná škola v rozpore s týmto dohovorom. To znamená, že každá škola by sa mala snažiť tieto podmienky deťom vytvoriť. Ak by sme pristúpili na to, že do škôl pôjdu už päťročné deti, tak medzi nimi budú, samozrejme, aj deti so zdravotným znevýhodnením, postihnutím, či zo sociálne slabšieho prostredia, a práve toto je príležitosť prijať do škôl čo najviac špeciálnych pedagógov a psychológov, aby ich za ten rok potiahli na takú úroveň, aby mohli bez problémov prejsť do prvej triedy. Myslím si, že takáto koncentrovaná odborná pomoc na pôde základnej školy bude pre deti efektívnejšia, ako keby sa diagnostikovali ich poruchy v materských školách a odkázali by ich do vzdialeného špecializovaného centra, kam by musel dochádzať s dieťaťom rodič. Alebo by sa na ich špeciálne potreby vôbec neprišlo, ak by nechodili do škôlky... Som presvedčená, že významnému percentu detí by kvalitná podpora v prípravnom ročníku pomohla úspešne zvládnuť vyššie ročníky.


Hovoríme o tom, že škôlky opustia predškoláci, posunie sa teda vek detí nastupujúcich do škôlky?
Presne tak, tieto zmeny by mali škôlkam umožniť postupne prijímať už 2-ročné deti, čím by sa vyšlo v ústrety rodičom, ktorí nemôžu ostať s dieťatkom doma, ale potrebujú ísť do práce. Okrem škôlok by sa mala zvýšiť dostupnosť aj iných foriem opatrovania detí v predškolskom veku – napríklad zavedením firemných škôlok, komunitnej starostlivosti či tzv. detských skupín. Škôlky by tiež mali mať flexibilnejšiu dobu starostlivosti o deti, viac prispôsobenú časovým možnostiam pracujúcich rodičov. V prípade záujmu zo strany rodičov by mali byť otvorené aj dlhšie, dokonca aj počas prázdnin.


Moja kamarátka bola rozčarovaná, čo všetko a do akých podrobností dnes preberajú deti v škôlkach, zdalo sa jej to zbytočne náročné... Je to správny trend, reakcia odborníkov na to, aké sú dnešné deti vyspelé alebo je to len rozhodnutie ľudí nefungujúcich v praxi?
Rozhodne sú dnešné deti vyspelejšie, ako sme boli my. Aj toto bol dôvod, prečo v odborných debatách mnohé učiteľky z materských škôl podporili myšlienku vzniku prípravných ročníkov. Mnohé deti už nechcú poobede spávať, takže ani v tomto by nebol problém. A pokiaľ by sa únava predsa len dostavila, práve na to sú určené oddychové zóny s relaxačnými vakmi. Kto bude chcieť, môže si oddýchnuť, zdriemnuť... Ale chápem rozhorčenie vašej kamarátky – pretože to, čo sa teraz urobilo v štátnom vzdelávacom programe je naozaj veľké zvýšenie vedomostí a zručností. Učitelia však hovoria, že je to len zložito napísané, ale v princípe sa nevyžaduje, aby všetky deti zvládli konkrétne množstvo učebnej látky do bodky. Mali by sa s danými témami iba zoznámiť. Zároveň to však ukázalo druhú stranu mince. Zamýšľali sme sa nad tým, že keď je systém takto nastavený, čo s deťmi, ktoré sa do škôlok nedostanú? A čo s tými, ktorých rodinné prostredie nie je natoľko podnetné, aby to pre ne nebol v prvom ročníku doslova šok? Vzájomná priepasť detí, ktoré do škôlky chodia a tých, ktoré sa do nej nedostanú, sa tak čoraz viac zväčšuje... Opäť sa nám ukazuje, že realizovanie prípravného ročníka by bolo pre deti prínosom. Treba však ustrážiť, aby nebol nastavený na príliš vysoký výkon. Deti by sa v ňom mali učiť porozumieť svetu, ale na to nemusia vedieť vymenovať napríklad všetky druhy zvierat či rastlín, majú len začať chápať, ako svet funguje. A to sa dá urobiť aj hravou formou. Dokonca nielen v prípravnom ročníku, ale aj v tých ďalších.


A ako by to teda malo vyzerať v tých ďalších ročníkoch?
V základných školách by sa postupne malo prejsť na takú formu výučby, pri ktorej dostane každé dieťa individuálnu podporu pre svoj rozvoj. Služby na vyrovnávanie šancí pre všetky deti – špeciálny pedagóg, logopéd, asistent, primerané úpravy výchovno-vzdelávacieho programu a mnohé ďalšie – by mali byť v školách samozrejmosťou a financie na ich pokrytie by mali byť súčasťou normatívu.


Eliška Fričovská, rozhovor bol pôvodne publikovaný v decembrovom vydaní mesačníka Mama a ja.

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní