Škola a tvorivosť

16.5.2005 | Ján Žabka a Martin Mojžiš | Nové školstvo v médiách

Vychovávajú naše školy svojich žiakov k tvorivosti? Podporujú učebnice tvorivosť žiakov? Podporujú učitelia tvorivosť žiakov? Podporujú učebnice tvorivosť učiteľov? Nájde sa tu vôbec niekto, kto podporuje tvorivosť žiakov, učiteľov alebo autorov učebníc?

V druhom tohtoročnom čísle .týždňa písala Zuzana Humajová o výsledkoch prieskumu PISA, ktorý potvrdil to, čo si mnohí myslia: naše školstvo na tom nie je práve najlepšie. Slovenské deti majú problém s uplatnením naučených vedomostí v praxi, chýba im schopnosť riešiť problém viacerými metódami, sú málo tvorivé. Kde je podstata tohto problému? Je v deťoch samotných, v prostredí, v akom vyrastajú, v školách alebo v učebniciach, z ktorých sa učia? Skutočne je väčšina vyučovacích hodín postavená na štruktúre – „Kto chýba?“ – „Otvorte si učebnice“ – „Domáca úloha“ – bez náznaku rozvíjania tvorivosti detí?

.kto chýba?

Kto teda chýba? Tvorivý učiteľ? Žiak? Rodič? Čo chýba slovenskému školstvu? Prečo sa iba málo detí na druhom stupni teší do školy a väčšina ju považuje za nutné zlo? Prečo sa pocit zmysluplnosti prechodom do vyšších ročníkov postupne vytráca? Ako získať pre školy nadšených učiteľov? A majú vôbec k dispozícii učebnice, pomocou ktorých by mohli učiť iným, tvorivejším spôsobom? Našou ambíciou nie je a ani nemôže byť odpovedať na všetky tieto otázky. Radi by sme sa však pristavili pri jednej z nich, a to práve pri tej poslednej, týkajúcej sa učebníc. Odpoveď na túto otázku je totiž pomerne jednoduchá a pritom zaujímavá. Navyše v sebe obsahuje prekvapenie, súčasne milé aj nemilé, ktoré vrhá nové užitočné svetlo na ostatné otázky.

.otvorte si učebnice

Pozrime sa teda na situáciu s učebnicami a aby sme neostali len pri všeobecných tvrdeniach, vezmime si konkrétne učebnice matematiky a fyziky na základných školách pre žiakov piateho a šiesteho ročníka ZŠ, čiže jedenásť- dvanásťročných. Ako prvý ilustračný príklad použijeme zoznamovanie s históriou matematiky či fyziky a porovnajme dva prístupy z učebníc.

Prvý prístup charakterizujú nasledovné ukážky: „Camille Jordan – Francúzsky matematik. Prvý napísal systematický kurz teórie grúp, zaviedol pojem faktogrupy a skúmal aj nekonečné grupy. V geometrii rozvíjal teóriu n-rozmerných priestorov...“ alebo „Alessandro Volta, taliansky fyzik, jeden zo zakladateľov náuky o elektrickom prúde. Vytvoril prvý elektrický článok, Voltov stĺp, ktorý umožňoval štúdium účinkov a zákonitostí elektrického prúdu.“

A teraz ukážky druhého prístupu: „...aj kedysi ľudia merali objem múky, cukru a ostatných prísad na hrnčeky. Okrem hrnčekov používali aj iné jednotky, napríklad galón, sud, pintu, fúru, mericu alebo džbán. Niektoré z nich sa používajú dodnes...“ alebo „V talianskom meste Turín uchovávajú zvláštny kus plátna, na ktorom vidno odtlačky ľudského tela. (...) V osemdesiatych rokoch 20-teho storočia dal preto turínsky arcibiskup súhlas na to, aby sa z plátna vzalo niekoľko krátkych nitiek a aby sa tieto nitky preskúmali vo fyzikálnych laboratóriách. Výsledky výskumu ukázali, že turínske plátno nepochádza z doby, v ktorej žil Kristus, ale až z doby omnoho neskoršej – z 13. storočia. Ako na to vedci prišli? ... “

Spracovanie histórie v učebniciach matematiky a fyziky má slúžiť najmä na zvýšenie motivácie a záujmu o predmet. Hoci v týchto učebniciach nie je história tým najdôležitejším, ukážky predsa len jasne naznačujú, akým spôsobom sa autori pokúšajú deťom priblížiť vedy zvané matematika a fyzika, ktoré sú pre mnohých veľmi vzdialené, náročné a často zbytočné. Ďalšie príklady nájde čitateľ v rámčekoch.

V didaktike matematiky a fyziky sa zvyknú rozlišovať dva diametrálne odlišné prístupy k vyučovaniu. Jedným je transmisívny prístup, pri ktorom učiteľ odovzdáva hotové poznatky. Vysvetľuje, oznamuje žiakom, ako sa problém rieši, ukáže im spôsob, ako riešenie zapísať, natrénuje s nimi algoritmus.

Druhým je konštruktivistický prístup založený na tom, že učiteľ nechá žiakov, aby poznatok objavili sami, pomáha im pri tom doplňujúcimi a veku primeranými otázkami, problémami, úlohami. Učiteľ teda najmä usmerňuje, ako žiaci poznávajú svet. Medzi týmito prístupmi sú, samozrejme, veľké rozdiely. Kým pri použití prvého deti pasívne prijímajú hotové poznatky a často dostávajú odpovede na otázky, ktoré by si ni- kdy nepoložili, použitím druhého pátrajú, rozmýšľajú, porovnávajú svoje riešenia, učia sa argumentovať, podporuje sa ich tvorivosť a zakúšajú radosť z objavovania. Prvý prístup ponecháva deťom len veľmi málo priestoru, nepodporuje systematicky rôzne spôsoby riešenia problémov. V druhom prístupe sa úlohy riešia rôznymi spôsobmi s dôrazom na to, aby si každý našiel alebo objavil ten svoj. Stretneme sa tu s úlohami, ktoré majú viac správnych riešení alebo naopak nemajú riešenie. Je celkom zjavné, ktoré z učebníc citovaných v texte a v rámčekoch zodpovedajú jednotlivým uvedeným prístupom. A je tiež celkom zjavné, ktoré z nich vedú žiakov k väčšej tvorivosti. Presnejšie povedané, ktoré z nich by viedli žiakov k väčšej tvorivosti, ak by ich učitelia používali. Na Slovensku sa na základných školách používajú dva druhy alternatívnych učebníc matematiky a fyziky, pričom väčšina učiteľov (podľa našich odhadov 80-90 %) používa učebnice, pre ktoré je charakteristický prvý prístup.

Prečo je to tak? Prečo mnohí učitelia nesiahnu po učebniciach, ktoré v oveľa väčšej miere rozvíjajú schopnosti žiakov, sú zábavnejšie a podľa všetkého aj efektívnejšie? Prečo učitelia neučia podľa kníh, podľa ktorých by mala byť radosť učiť? Odpoveď má zrejme veľa rozmerov.

Je možné, že o učebniciach v duchu druhého prístupu niektorí učitelia ani poriadne nevedia (prvý prístup je zjavne tým tradičnejším). Nie je vylúčené, že niektorí učitelia učebnice založené na druhom prístupe odmietajú, lebo sú podľa nich príliš detské! Nie vždy totiž obsahujú definície a algoritmy zapísané rigoróznym jazykom, ktoré sa dajú naučiť naspamäť a skúšať. Miesto toho často používajú jazyk, ktorý je deťom bližší a až v závere učiva sa objavia presné tvrdenia, ktoré však deti mohli vymyslieť v pozmenenej podobe aj samy. Iným učiteľom sa tieto učebnice môžu zdať naopak príliš náročné, pretože pre deti je vraj ťažké pracovať samostatne a tvorivo. Tak či onak, je skoro isté, že práca v rámci druhého prístupu je pre učiteľov ťažšia. Vyžaduje od nich, aby rozumeli učivu i jeho pozadiu (čo, bohužiaľ, nie je vždy samozrejmé...), aby mali chuť s deťmi bádať, objavovať, vymýšľať a aby ich nechali, respektíve učili diskutovať.

Nech už sú dôvody akékoľvek, z uvedeného plynie jedno ponaučenie: nestačí mať učebnice, ktoré podporujú tvorivý prístup. Bez učiteľov ochotných tieto učebnice používať sa naša škola zásadne nezmení. Učitelia však nie sú k tvorivej práci s deťmi nijako reálne motivovaní. Náš školský systém nie je reformovateľný len dobrými učebnicami. Tie sú možno nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou.

.domáca úloha

Aby sa situácia v školách zmenila, je potrebné urobiť viacero krokov. Určite nie je cieľom, aby všetci učili podľa jedného typu učebníc. To by bolo priam škodlivé. Je však nutné, aby školy dostali väčšiu slobodu pri napĺňaní svojho poslania a neboli natoľko zviazané učebnými plánmi a osnovami, ale skôr cieľovými požiadavkami.

Nemenej dôležité je, aby sa údaje na výplatných páskach dobrých učiteľov výrazne líšili od ich menej dobrých kolegov. A sme pri dvoch kardinálnych otázkach. Prvá je, či na to máme, a druhá, kto posúdi, ktorí učitelia sú lepší a ktorí horší?

Prvá otázka je otázkou financovania školstva. Je možné pri súčasnom rozpočte zvýšiť platy časti učiteľov, znížiť počty detí v triede, umožniť využívanie modernej techniky a podobne? Nehovoriac o tom, že do škôl nemá zatekať a majú mať na kúrenie. Nech si každý skúsi odpovedať sám – to je prvá časť domácej úlohy.

Pri druhej otázke sú v zásade možné dva veľmi odlišné prístupy. V rámci prvého posudzuje kvality učiteľa úradník (s výdatnou pomocou rôznych tabuliek), prípadne školský inšpektor či riaditeľ školy. V rámci druhého by prácu učiteľa posudzovali najmä tí, ktorých sa bezprostredne týka, to jest žiaci a ich rodičia. Majú však u nás rodičia možnosti školu reálne ovplyvňovať? A majú o niečo také záujem?

To je druhá časť domácej úlohy, tentoraz pre rodičov. Pýtajme sa, kto a ako naše dieťa učí. Z akých učebníc sa učí? Prečo? Kto o tom rozhodol? Ako často sa pri výučbe používajú počítače? Kedy boli učitelia naposledy na nejakom školení alebo seminári? Na akých súťažiach sa škola zúčastňuje a prečo? Aké sama organizuje? Čo urobilo vedenie školy pre skvalitnenie výučby? Zverejňuje škola vlastné výsledky monitorov a iných štátnych testov? Akú má škola víziu do budúcnosti? Avšak rodičia sa o tieto veci pravdepodobne nebudú zaujímať, ak nebudú mať pocit, že to má zmysel. Že ich postoj dokáže ovplyvniť napríklad finančné ohodnotenie učiteľa, u ktorého sa deti na hodinách cítia dobre a ešte sa pritom naučia viac ako na iných hodinách. Náš školský systém neposkytuje na reálny tlak rodičov na kvalitu školy takmer nijaké prostriedky. Vytvorenie funkčného systému, v ktorom by malo mať významnú váhu slovo žiakov a rodičov (ktorým by malo na výsledkoch tohto systému najviac záležať) – to by mala byť domáca úloha pre ministerstvo školstva. To vraj pripravuje nový školský zákon. Možno by nebolo na škodu začať sa mu pritom pozerať na prsty.

Martin Mojžiš je redaktor týždenníka . týždeň.


Ján Žabka je učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 20/2005 dňa 16. mája 2005.


PRVÝ PRÍSTUP

.pri riešení úloh a cvičení je potrebné dodržiavať určitý poriadok v zápise riešenia. Preto pozorne sledujte nasledujúci zápis riešenia príkladu.

.ak je vmenšencimenší počet minút ako vmenšiteli, menšenca upravíme tak, aby sme mohli odčítať minúty.

.tuha má byť obrúsená do tvaru rotačného kužeľa.

.pred meraním hmotnosti na rovnoramenných váhach postavíme váhy do správnej polohy. Správnu funkciu váh overíme kontrolným odaretovaním.

.čas je fyzikálna veličina amá značku t. Na presné meranie trvania krátkych dejov používame stopky. Stopky majú dve kruhové stupnice.

.zahrievanie sa vodičov pri prechode elektrického prúdu sa využíva v tepelných elektrických spotrebičoch. Sú to zariadenia, v ktorých sa pomocou vodičov, zahriatych elektrickým prúdom na vysokú teplotu, zohrievajú iné telesá.

O. Šedivý a kol., učebnice matematiky pre 5. a 6. ročník ZŠ
J. Janovič a kol., Fyzika pre 6. ročník ZŠ


DRUHÝ PRÍSTUP

.čo majú spoločné tehla, maslo, škatuľa od topánok a tigria klietka? To je veru ťažká otázka. Tehlu si nedávame na chlieb, topánky nám v obchode neuložia do klietky a tigre nechovajú v škatuli od topánok... Ak ešte nepoznáš odpoveď, určite na to prídeš o chvíľu.

.vo výťahoch sa občas objavia na tlačidlách čísla, pred ktorými je znak mínus. Aké sú to poschodia?

.okolo roku 1500 zostrojil hodinár v Norimbergu prvé vreckové hodinky. Vyzerali ako vajíčko a aj sa im tak hovorilo: norimberské vajíčka. Vo vreckových hodinkách sa však nemôže ukrývať nijaké kyvadlo. Aby ste videli, čo v nich vlastne odmeriava čas, pozrite sa do starého budíka.

.povedzte, ktoré elektrické spotrebiče vám doma vyrábajú teplo. Vezmite si niektoré z nich do triedy. Ukážte si na nich, kadiaľ prechádza prúd a ktorá časť spotrebiča sa ohrieva.

V. Repáš a kol., učebnice matematiky pre 5. a 6. ročník ZŠ.
M. Macháček, Fyzika pre 6. ročník ZŠ

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní