Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

12.11.2007 | Martin Hanus a Eva Čobejová | Nové školstvo v médiách

Školská reforma mohla mať v minulom volebnom období, ak by politici konali, tvár Zuzany Humajovej. Analytička Konzervatívneho inštitútu má v hlave jasnú predstavu, ako by mali fungovať naše základné a stredné školy.

.ste spoluautorkou reformy základných a stredných škôl a ako analytička sa zamýšľate nad tým, ako zmeniť školský systém. Ako ste sa vlastne k tomu dostali?

Vyštudovala som učiteľský smer na Filozofickej fakulte UK, ale pôvodne som učiť nechcela. Do školstva ma vtiahlo až moje dieťa v polovici 90. rokov, ktoré študovalo na cirkevnej bilingválnej škole v experimentálnom overovaní a celé to dianie na škole ma veľmi zaujímalo.

.boli ste niekedy aj klasickou učiteľkou?

Áno, učila som slovenčinu a nemčinu. Potom som bola zástupkyňou riaditeľa, vytvárala som nové učebné osnovy, čo mi otvorilo nové obzory. Spolu s ďalšími kolegami sme sa potom rozhodli založiť súkromnú školu a práve vtedy som začala vnímať, ako funguje celý ten systém. Zistila som, že hoci sa po roku 1989 urobilo veľa systémových zmien, školstvo ostalo uzavreté a inovatívne zmeny sa pre finančné a byrokratické prekážky veľmi robiť nedajú.

.čo to malo byť za školu?

Tiež bilingválna, ale súkromná základná škola. Mali sme dobré kontakty so zahraničím, rátali sme so zahraničnými kvalifikovanými lektormi a mali sme už pripravenú koncepciu, ktorú sme potom chceli ponúkať aj ďalej. Ale nezískali sme peniaze a tím ľudí sa rozpŕchol.

.aké skúsenosti ste si odniesli zo svojej učiteľskej praxe?

Veľmi dobré. Naša škola intenzívne spolupracovala s rodičmi a už v tej dobe sme mali – na bilingválnej škole! – aj integrované deti s poruchami učenia. Vytvárali sme pre ne špeciálne programy a išlo nám to.

.dnes pôsobíte ako analytička v Konzervatívnom inštitúte. Prečo?

Od poznania systému bol už iba krok k premýšľaniu o jeho zmenách. S úzkym okruhom kolegov sme vytvorili istý reformný koncept, ale zistili sme, že záujem je iba o reformu vysokých škôl, o základných a stredných sa veľa nepremýšľa. Hľadali sme kontakty pre vytvorenie širšieho tímu, ale ani ľudí z prostredia MESA 10 sa mi nepodarilo presvedčiť, že pri reforme tzv. „malého“ školstva nemá ísť iba o decentralizáciu riadenia či peňazí, že obsah vzdelávania je rovnako dôležitý. A že školský systém musí byť zároveň nastavený aj hodnotovo. Celkom prirodzene sme sa v tomto názore zhodli s Petrom Zajacom a KI sa rozhodol, že aj školstvo bude jednou z jeho nosných tém.

.prečo základné a stredné školy ani v tom takzvanom reformnom prostredí nikoho nezaujímali?

Tieto školy sú súčasťou povinnej školskej dochádzky, berie sa ako úplná samozrejmosť, že štát diktuje školám, čo sa má učiť a vlastne sa o ne stará. Spoločnosť školy v takejto podobe stále akceptuje. A navyše školstvo nie je nijaká zlatá baňa. Školy nezarábajú peniaze, naopak, treba do nich investovať. Nijakému protrhovému reformátorovi sa do tejto oblasti nechcelo veľmi liezť. Ďalším problémom je, že na Slovensku víťazí politická rétorika nad odbornou. Pedagogický výskum stagnuje, nie je dostatok výstupov odborníkov, ktorí by mohli inšpirovať politikov. A tak sa politikom darí zamieňať frázy za odborný názor. Spoločenská diskusia je biedna.

.ivana Škodová nám povedala, že na Slovensku sa vážne venuje problematike siekt asi šesť ľudí. Koľko ľudí vážne premýšľa nad reformou školského systému?

Odborníci, ktorí sa pozerajú na školstvo ako na celok a premýšľajú nad jeho reformou, sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Ale je tu dosť ľudí, ktorí sa vyznajú v jednotlivých oblastiach vzdelávacieho systému. Dať ich návrhy dokopy by malo byť úlohou rezortu. Keďže ten to nerobí, snažíme sa o to na pôde KI.

.na Slovensku je sedem pedagogických fakúlt, na ktorých učia desiatky profesorov a docentov. Nie sú tam nejaké reformná nápady a zaujímavé osobnosti?

Mám pocit, že mnohí si strážia len vlastnú kariéru a svoj úzko špecializovaný záber. Koncepčne premýšľavých ľudí tam veľa nie je. Ale poznám odborníkov, ktorí sú z toho prostredia frustrovaní a radšej komunikujú o koncepčných veciach s nami v think-tanku.

.najznámejším slovenským pedagógom je Miron Zelina, autor projektu Milénium, ktorému sa podarilo spropagovať svoj pohľad na školstvo ako nikomu inému. Ako hodnotíte jeho úlohu?

Milénium bola štátna objednávka od ministra Ftáčnika, ktorý chcel byť nositeľom reformného konceptu, napriek tomu, že „zdedil“ reformný projekt Konštantín. Ale bolo užitočné, že sa niektoré nové princípy sformulovali nanovo.

.aké?

Že deti treba viesť k schopnosti vedieť použiť naučené veci a že učitelia na to potrebujú viac priestoru. Veľká chyba bola v tom, že sa Milénium povýšilo na jediný koncepčný dokument, hoci to bola iba všeobecná vízia bez jasnej stratégie. Tým, že sa na ňom ďalej nepracovalo, stratili školy veľa času a tak k nemu začali vzhliadať ako k modle. Dnes sa považuje za samozrejmosť, že majú všetci učiť podľa tvorivo-humanistickej teórie Milénia.

.nový minister školstva Mikolaj (SNS) prišiel s novým školským návrhom zákona. V ňom označuje za nový cieľ vzdelávania práve tvorivo-humanistický prístup. O čo vlastne ide?

Že deti sa majú v škole najmä dobre cítiť a škola má rozvinúť hlavne ich tvorivý potenciál.

.každý chce, aby sa jeho dieťa v škole dobre cítilo...

Iste, ale primárnym prostredím pre rozvoj potenciálu dieťaťa je rodina, kde všetko to, o čom táto teória hovorí, by mali deti dostať ako samozrejmosť. Chcieť od školy, aby nahrádzala znefunkčnenú rodinu a sanovala narušený emocionálny svet detí je neprimeraná požiadavka. Samozrejme, dobre to znie pre rodičov, ktorých dieťa je v škole v stálom strese. Zaneprázdnení rodičia tiež chcú, aby škola dala ich deťom to, čo im oni nevedia dať. Je však úlohou školy robiť deťom terapiu, alebo je ňou odovzdávanie istého kultúrneho kódu a sumy poznatkov, ktoré rodina nemá šancu sprostredkovať?

.vaša odpoveď?

Mne prekáža, že tu neexistuje o tejto veci odborný diskurz, ktorý je inde vo svete veľmi živý. Existuje mnoho iných pedagogických smerov, ktoré sú rovnako legitímne. U nás sa však chce zákonom povýšiť jedna teória na jedinú, podľa ktorej majú vzdelávať všetky školy. A to je návrat pred rok 1989.

.naše deti majú vedieť jazyky, mať obrovské množstvo vedomostí a zároveň absolvovať rôzne výchovy od náboženskej, cez sexuálnu až po multikultúrnu. Môže to škola zvládnuť tak, aby v nej dieťa netrávilo celý deň?

Ani minister ani náš inštitút nie je schopný nadizajnovať ideálnu školu, to sa jednoducho nedá. Preto potrebujeme pluralitné prostredie, kde si každý rodič bude môcť vybrať takú školu, ktorá mu vyhovuje. Takéto prostredie by prinieslo diskusiu aj o tom, ktorý prístup je lepší a ktorý horší.

.podľa vás by mala škola čo naučiť?

Je slovenskou raritou, že v pedagogickom pojmosloví umelo oddeľujeme vzdelávanie od výchovy. Je to vidieť na delení predmetov – na čisto výchovné a vzdelávacie, pritom toto delenie nezodpovedá realite. Napríklad výtvarná výchova je aj o vzdelávaní - deti sa učia rôzne techniky, históriu umenia. A učiteľ fyziky nie je odosobnený chrlič poučiek, on predsa na deti aj výchovne pôsobí. Cieľom reformy by malo byť urobiť v tom poriadok a vytvoriť novú predstavu o potrebných vedomostiach a zručnostiach absolventa základnej a strednej školy.

.dlhodobo voláte po tom, aby si školy vytvárali vlastné školské programy. Nový návrh zákona zavádza dvojúrovňový model vzdelávania: štát stanoví základ učiva a školy si k nemu pridajú vlastné programy. Nie je to vlastne naplnenie vašej predstavy?

Nie, pretože je to iba potemkinova dedina. Ak sa ministrovi Mikolajovi podarí presadiť jeho predstava reformy, sú dve možnosti. Z nich tá najpravdepodobnejšia že, že táto kozmetická úprava systému síce nebude efektívna, ale uhasí reformné očakávania. Keď sa opýtate rodičov, čo by sa malo v školstve zmeniť, oni to nevedia pomenovať, iba vedia, že niečo visí vo vzduchu. A keď sa to formálne udeje, tak si všetci odškrtnú, že sa to už urobilo. Reformný potenciál sa vyčerpá a k potrebným zmenám ani nedôjde.

.druhá možnosť je aká?

Mohlo by sa vytvoriť prostredie, ktoré sa postupne a pomaly bude dať napĺňať zmysluplnými vecami.

.teda existuje aj optimálnejší variant, že to aj s Mikolajovým zákonom nebude celkom stratené?

Bolo by to možné, ak by existovali páky, ktorými si to školské prostredie už samo bude veci usmerňovať ďalej.

.v ministrovom návrhu zákona sú tie páky, či nie?

Žiaľ, nie sú. Jeho návrh nerozpúšťa autoritársku centrálnu moc, on ju naopak posilňuje. Naďalej bude zoznam predmetov a tém definovaný na úrovni štátu. Školám ostane veľmi malý priestor. A v rukách štátu ostane aj hodnotenie kvality škôl – iba cez štátnu školskú inšpekciu.

.to nestačí?

Nie, kvalita škôl by mala byť hodnotená na externej aj internej úrovni, a aj štátnymi aj neštátnymi subjektmi. Takže v systéme sa veľa nezmení, akurát súčasné učebné osnovy sa budú nazývať štátnym vzdelávacím programom. Školy už dnes môžu podľa zákona dopĺňať učebné osnovy svojimi 30 percentami – ale nesmú pritom z učebných osnov nič vynechať. No tak tých 30 percent si po Mikolajovej reforme školy jednoducho nazvú školským vzdelávacím programom. Zmení sa iba rétorika.

.nie je možné chápať Mikolajov návrh ako začiatok?

Problém je v tom, že ten systém ostane uzavretý a pevne v rukách byrokratických štruktúr ministerstva školstva. Reforma mala byť práve o vyvážení kompetencií medzi rezort a školy. Takže nejde o začiatok niečoho nového, ale o upevnenie starej systémovej štruktúry.

.vy vkladáte veľkú dôveru v školy a v pedagógov, že urobia lepšie vzdelávacie programy, ako sú dnes. Ale keď sme prednedávnom robili rozhovor s učiteľom, ktorý vychováva budúcich pedagógov, počuli sme veľmi skeptické slová. Pedagogické fakulty stratili prestíž a často na ne idú študovať tí, čo sa inam nedostanú. Zopár špičkových pedagógov sa sústreďuje na prestížnych súkromných školách, tam môžu byť aj skvelé školské programy, ale ako budú vyzerať v priemernej škole?

Nikdy sme nehovorili, že sa to má robiť tak ako v Čechách. Teda že od konkrétneho dátumu bude musieť mať každá škola svoj vzdelávací program. V Čechách, kde to prišlo na školy ako direktíva, boli učitelia hodení do vody bez záchranných mechanizmov a nezvládli to. Hrozilo, že sa zrúti celá reforma. My sme si to uvedomovali a preto sme v našom návrhu školského zákona navrhovali pomerne dlhé prechodné obdobie. Náš systém by bol nastavený na samoozdravné mechanizmy možnosť vlastných vzdelávacích programov by sa otvorila pre tých, čo to vedia a chcú. A tí, čo nevedia, nemôžu, nechcú, by mohli prežiť niekoľko rokov ešte podľa starých metód, ten systém by sa teda nerozsypal.

.koľko by bolo na Slovensku škôl, ktoré by si dokázali vytvoriť kvalitné vlastné vzdelávacie programy?

Spočiatku zrejme veľmi málo, hoci už dnes existuje viacero škôl, ktoré učia podľa kvalitne upravených osnov. Pomôcť by mohla verejne prístupná databáza inovatívnych programov, to by bolo inšpiratívne pre všetkých. A ak by sa uvoľnilo vzdelávanie učiteľov, že by to viac nerobil iba štát, mohli by tie kvalitné školy vzdelávať učiteľov z iných škôl. Učitelia by tak mali možnosť vybrať si tréning presne toho programu, ktorý sa im vidí ako dobrý a chceli by ho zaviesť na svojej škole.

.výsledky vášho návrhu by sme teda nevideli o dva-tri roky, ale najskôr o nejakých desať rokov?

Možno o desať, možno o dvadsať rokov, ale určite by to školské prostredie ožilo a nebolo by odkázané na zásadné rezy politikov. Systém by sám dokázal generovať kvalitu a už by to nešlo po politickej, ale po odbornej línii.

.máte v rukách životaschopný zaujímavý a detailne vypracovaný návrh školskej reformy, ktorú verejnosť očakáva. Štyri roky patrilo ministerstvo školstva konzervatívnemu KDH, ktoré mohlo váš návrh pretlačiť. Nemali ste viac tlačiť na ministra Fronca?

On najprv nebol naklonený tomuto návrhu, obával sa, že sa celý školský systém rozsype a musel to v sebe ešte dva roky spracúvať. Až potom nám dal voľnú ruku pri koncipovaní nového školského zákona.

.to bolo asi rok pred voľbami?

Áno, až vtedy.

.neboli to štyri stratené roky?

Áno, stratené v tom zmysle, že sa nepodarilo ten návrh presadiť. Ale my sme ich nepremárnili. Všetky súčasti návrhu treba podrobne rozpracovať, a my máme naopak pocit, že času je stále málo. Neustále na tom pracujeme. A stále máme širší a hlbší pohľad na mnohé veci.

.dôchodkovú reformu presadil dravý Kaník, daňovú reformu cieľavedomý Mikloš, zdravotnícku reformu aspoň začal proti všetkým Zajac – školská reforma ostala na chvoste. Nebolo vám ľúto, že nemáte podobne ambiciózny typ na ministerstve školstva?

Asi by to naozaj bolo priechodnejšie. Teraz sa zdá, že na ministerstve školstva je takýto činorodý typ človeka. Predložil veľa koncepcií a návrhov, ktoré sú však povrchne vypracované. Nie je to teda typ, ktorý veci rozumie, on len veľmi chce a má ťah na bránu.

.máte dnes pri presadzovaní svojho návrhu nejakých politických spojencov?

Nie. Ale skúsenosť, ktorou sme prešli v minulom volebnom období, bola veľmi užitočná. Iste, s politikmi treba hovoriť, ale keďže celý dialóg o školskej reforme má zatiaľ len politickú rovinu, čoraz viac sa sústreďujem na tú odbornú.

.minister Mikolaj sa nedávno vyjadril kriticky k niektorým typom škôl, ktoré sme kritizovali aj v .týždni (waldorfská škola, rodová škola). To vnímate pozitívne?

Sekty vo vzdelávaní sú problém, no minister ho zneužil na výpady proti súkromným školám ako takým, čo je nezmysel. V médiách sa už vyjadril: pozrite, čo sa deje na súkromných školách, dosť bolo, štát musí mať pevnú ruku! Uvažuje o tom, že súkromné školy nedostanú normatívy na žiaka automaticky, ale budú musieť o dotáciu požiadať a ministerstvo rozhodne, komu ju dá a komu nie. Mikolaj manipulatívne otáča systémovú optiku a vidí nepriateľov v súkromných školách. V tomto prípade teda vyleje s vaničkou aj dieťa.

.to by bol vážny zásah, lebo dnes práve niektoré súkromné školy sú inšpirujúce pre zmeny v spôsobe vyučovania.

Presne tak. Ak sa niečo v minulej vláde na Froncovom ministerstve urobilo dobré, tak to bolo nastavenie normatívneho financovania škôl. Konečne to funguje podľa spravodlivého princípu. To chce Mikolajov úrad zvrátiť, dokonca chce vrátiť ministerstvu späť aj kompetenciu odvolávať riaditeľa – aj na súkromných či cirkevných školách.

.ten systém sa vracia späť?

Sú také signály.

.ako na to reaguje školské prostredie?

Neviem. Verejne sa o tom nediskutuje. Ale otázka je, či má učiteľov zaujímať kvasný proces reformných zákonov? Oni ani nevidia celý ten systém vo všetkých jeho vzťahoch. Oni sú predsa praktici. A tak iba čakajú na konečný výsledok.

.skúsme jednoduchú otázku: je naše školstvo zlé?

Nemôžeme povedať, že je katastrofálne. V porovnaní s takou Kubou, kde som pred časom skúmala ich systém, máme my úžasné školstvo. Tam učia aj nekvalifikovaní tínedžeri. Žiaci sa učia novú látku cez televízne vysielanie z Havany, lebo ich učitelia im ju nevedia vysvetliť. To je degenerovaný systém. My môžeme ešte chvíľu prešliapavať na mieste. Preto by bolo možno lepšie, keby táto Mikolajova reforma radšej ani nebola uskutočnená a v spoločnosti by ostal hlad po kvalitatívne lepšej zmene.

.môžeme skončiť optimisticky, že naše školy nie sú zúfalo zlé a aj bez rýchlej reformy môžu ešte pár rokov dobre fungovať?

V systéme sú dobrí aj horší učitelia, kvalitné aj menej kvalitné školy. Náš štandard je stále dobrý, hoci dnes už vieme, že by mohol byť oveľa lepší. A je čoraz viac jasné, čo pre to treba urobiť. Liekom nie je mechanické škrtanie osnov, ale zmena celého systému, aby viac nebol ohrozovaný centrálnou direktívnou mocou a svojvôľou politikov. Možno by sa oplatilo počkať a viac načúvať odborným argumentom.

Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň 45/2007 dňa 5. novembra 2007.

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní