Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

15.8.2014 | Mama a ja | Nové školstvo v médiách

v minulom čísle sme vám trochu načrtli termín „inklúzia“ a spomenuli sme i odborníka na inkluzívny vzdelávací systém z Veľkej Británie, Daniela Sobela. Vďaka snahám organizácie Nové školstvo sa zrealizoval workshop zainteresovaných odborníkov, ktorí nielen popisovali neradostný stav v súčasných školách, ale na základe svojich skúseností v rámci otvorenej diskusie tiež hľadali, tvorili a navrhovali možné riešenia.


Na úvod si zopakujme, čo znamená slovíčko „inklúzia“ – v ideálnej spoločnosti sa v praxi odzrkadlí na tom, že v bežnej základnej škole chodia do jednej triedy nielen deti zdravé, ale i deti telesne či mentálne znevýhodnené. Učiteľ vie, ako sa k nim priblížiť, ako bez problémov zvládnuť hodinu a, samozrejme, k dispozícii má i asistentov alebo ďalšieho kolegu... Ak si myslíte, že učiť takúto rôznorodú skupinu nie je možné, presvedčia vás slová Daniela Sobela, hlavného konzultanta organizácie Inclusion Expert:


„Predstavte si triedu, ktorá sa ide učiť o histórii Londýna. Keď ako učiteľ vchádzam do triedy, mám už vo dverách pripravenú úlohu pre Jonatána, ktorý má syndróm ADHD. Je hyperaktívny a okamžite potrebuje začať na niečom pracovať. Dám mu teda zadanie už vo dverách a on si ihneď sadá k úlohe. Počas hodiny robí niečo celkom iné, než mám pripravené pre Daniela, ktorý je žiakom so zníženými kognitívnymi schopnosťami. Jonatán prehľadáva päť rôznych webových stránok, chodí po triede a hľadá ďalšie zadania, ktoré mám pre neho pripravené na rôznych miestach, dáva dokopy rôzne zdroje. Daniel toho zvládne menej, preto mu ponúknem viac súhrnnejších informácií a prehľadnejšie inštrukcie. V triede mám ešte Emu s Downovým syndrómom. Chcem, aby dnes pracovala s kamarátkou, preto mám pre ne pripravené iné zadanie. Týka sa, samozrejme, histórie Londýna, ale nechcem, aby robili to isté čo Jonatán alebo Daniel. Prácou vo dvojici sa navzájom potiahnu a ja sa môžem pri Eme sústrediť na zvládnutie základného učiva. Budem jej pomáhať, klásť doplňujúce otázky, opakovať s ňou to, na čo už prišla. Ema sa učí to isté, čo Jonatán, ibaže zvládne pochopiť oveľa menej kľúčových slov a postupuje pomalším tempom. A ešte mám v triede jedného výborného žiaka, ktorý sa učí vynikajúco a rád, no nemusí pri tom lietať po triede ako Jonatán, lebo potrebuje premýšľať v pokoji. Prídem k nemu a k úlohám, ktoré robia aj ostatní, mu pridám jednu navyše, iba pre neho. Poviem mu – všetci ostatní sa venujú storočnej histórii Londýna, ale ty skús ísť ďalej, do konca hodiny skús zistiť, čo vlastne pre Londýn znamená, že je mestom, metropolou. Tento žiak robí to isté čo ostatní, dostane však ako bonus malú výzvu navyše, ktorá ho láka a ktorá rozvíja jeho úroveň vedomostí. Každé dieťa sa učí inak a tomu sa snažím prispôsobiť hodinu.“



Priveľa selektujeme

Súčasné slovenské školy sú zamerané selektívne, to znamená, že deti veľmi diferencujú – napr. podľa nadania (na matematické či jazykové triedy), podľa prospechu, deti s akoukoľvek inakosťou, hendikepom idú do špeciálnych škôl, a to možno až prirýchlo. Občas by stačila dobrá vôľa a dieťa by nemuselo študovať ďaleko od svojho domova. Napokon, žiaci prechádzajú prvým „selektovaním“ už pri „prijímaní“ na základné školy. Je pravda, že v niektorých dochádza aj k integrácii, čiže sa v triede nájde žiak s poruchami učenia, alebo s nejakým fyzickým hendikepom. Systémovo to však dotiahnuté nie je, na žiakov, ktorí potrebujú isté úľavy, sa kladú rovnako vysoké očakávania ako na ostatných, až neprirodzene sa tvárime, že je správne u dieťaťa hendikep „prehliadať“... ono však z vozíčka nezíde, musíme rešpektovať tento jeho limit, čo však neznamená, že intelektovo nemôže dosiahnuť presne to, čo je ho zdravý spolužiak.


„Existujú školy, ktoré úspešne integrovali napríklad vozíčkara a mnohé školy tieto úspechy aj navonok prezentujú, vyčísľujú, koľko majú takto integrovaných detí. Ako to vyzerá vnútri v triede, či tam je to dieťa za bielu vranu alebo čiernu ovcu, je už iná vec. V každom prípade však ide o „to“ dieťa a tie ostatné,“ povedala Magdaléna Špotáková z Výskumného ústavu psychológie a patopsychológie na workshope o inklúzii vo vzdelávaní.


Škola – miesto pre pestrosť

Zuzana Zimenová, editorka portálu Nové školstvo a zároveň spoluautorka kampane Chceme vedieť viac vidí v inklúzii veľkú šancu pre naše školstvo. Keďže kampaň hľadá odpovede na otázky, aké školstvo chceme, teda nielen to, aký má byť obsah výuky, ale i jeho forma, spôsob hodnotenia a koniec-koncov aj proces integrácie detí, pozhovárali sme sa, čo všetko by nám inklúzia mohla priniesť. „Myslím si, že základná škola je ideálne miesto na to, aby sa deti naučili, že ľudia sú pestrí, majú rôzne nadanie, schopnosti i obmedzenia, a pritom spolu vedia fungovať, môžu byť kamaráti, vedia jeden druhému pomôcť. Toto by mala byť úloha školy budúcnosti, nielen súkať do detí kvantum vedomostí. Rôznorodosť by mala byť braná ako výhoda, nie problém.“


„Inklúzia nemá zmysel, pokiaľ nedáte deťom príležitosť robiť vlastným tempom, čo však znamená, že už sa nemôžete postaviť pred tabuľu a nechať všetkých žiakov odpisovať rovnaké veci. To už nie je inkluzívne vzdelávanie. Ale na to učitelia potrebujú vhodné podmienky, a tie im zatiaľ ešte nikto neponúkol,“ hovorí Zuzana Zimenová v rámci kampane Chceme vedieť viac.


„Každé dieťa by sa malo v škole cítiť dobre a malo by dostávať takú formu pomoci a podpory, ktorú potrebuje. Vtedy budeme mať oveľa menej starostí s implementáciou rôznych stratégií pre tzv. „inakšie“ deti, pretože im bude školský systém vo väčšine prípadov automaticky vyhovovať,“ povedal Ivan Juráš, zastupujúci SZŠ s MŠ M. Montessori na workshope.


Možno vám napadá, podobne ako mne, či je skutočne dobré rušiť špeciálne školy, ktoré sú maximálne pripravené pre deti so špeciálnymi potrebami – telesne postihnutí tu majú i rehabilitačné priestory, nevidiaci prístroje, ktoré im pomáhajú čítať atď. Sama poznám rodičov, ktorí zažili, ako ich dieťa „rozkvitlo“ v takejto škole. Odborníci na inklúziu však tvrdia, že veci treba vidieť v širších súvislostiach. Jednak sa na takúto zásadnú zmenu musí systém nastaviť (napr. sa porieši, ako zabezpečiť, aby malo dieťa priestory či pomôcky potrebné pri jeho hendikepe v bežnej škole), zároveň prejde obsah výuky veľkou zmenou, aby učiteľ mohol kreatívnejšie pracovať a nebol limitovaný, pretože inkluzívne vyučovanie znamená, že sa každé dieťa učí podľa svojich schopností a potrieb – individuálne, a tiež sa systémovo dorieši potreba asistentov i prepojenie spolupracujúcich organizácií (odd. sociálnych služieb, pridanie špeciálnych škôl k bežným školám, pomoc zo strany štátu).


Ako povedal Daniel Sobel v rozhovore pre časopis Trend: „Inklúzia je lacnejšia. Prevádzka špeciálnych škôl je omnoho nákladnejšia a menej efektívna. Ak tieto peniaze dáte do normálnych škôl, ušetríte, a to hlavne z dlhodobého hľadiska, lebo školy produkujú menej celoživotných poberateľov sociálnych dávok. Dôležité pritom je zosúladiť vzdelávanie spolu so sociálnou a zdravotnou starostlivosťou, lebo keď ich riešite osobitne, mrháte časom a čas sú peniaze. Integrovaný model šetrí zdroje.“


Individuálna výuka inkluzívnej školy

Inkluzívne vyučovanie však neznamená len rôznorodosť triedy, je zamerané na individuálne potreby dieťaťa. Učiteľ mu pripravuje a zadáva úlohy podľa jeho schopností. Nejde sa v učive automaticky ďalej bez toho, aby bolo isté, že žiak preberanej látke skutočne porozumel a môže na nej stavať ďalej. V rámci učiva si môže vybrať úroveň, ktorú zvládne.


„Povinné učivo nie je „dané“ po ročníkoch, ale nanajvýš po vzdelávacích stupňoch, a je vyjadrené niekoľkoúrovňovými výkonovými štandardmi, ktoré môže každý žiak dosiahnuť svojím vlastným tempom. Individuálne plány nie sú iba formálne dokumenty, ale komplexné portfóliá, v ktorých sa zaznamenáva východisková situácia, ciele, obsah a metódy vzdelávania i spôsoby hodnotenia žiaka,“ uviedla Zuzana Zimenová.


Rodič verzus učiteľ

No nie je to len o deťoch a učive, aj učitelia majú v „inkluzívnej škole“ výrazne iné postavenie. Môžu využívať svoju kreativitu, majú dostatok spolupracovníkov, ktorí im pri výuke pomôžu, alebo s nimi môžu konzultovať svoje obavy, postupy, zvolené úlohy. Skrátka, nie sú v tom sami. Na dialógu, hľadaní optimálnych riešení a spolupráce je postavený i vzťah učiteľ-rodič-dieťa.


„Nemyslím si, že by boli učitelia v súčasnosti proti inklúzii, ale mnohí z nich sa boja, aby nebola zrealizovaná ako mechanický príkaz bez toho, aby dostali adekvátnu pomoc. V súčasnom systéme, keď má učiteľ tridsať žiakov, ktorých za 45 minút musí naučiť kvantum učiva, nie je možné zaviesť inkluzívne vzdelávanie a ja im maximálne rozumiem. V Anglicku je tiež 30 detí v triede, ale sú na nich dvaja dospelí, a to nemyslím pomocného asistenta, ale je tam ďalší rovnocenný pedagóg. Navzájom sa vo vedení hodiny striedajú, bez problémov dokážu pracovať s celým kolektívom, ktorý je rozdelený do skupín,“ vysvetľuje Z. Zimenová.


„Každé dieťa je iné a odlišné sú aj ich spôsoby uvažovania, učenia a chápania súvislostí. Navyše, počas povinnej školskej dochádzky výkon každého dieťaťa prirodzene kolíše , za čo môžu rôzne okolnosti – rozvod rodičov, choroba v rodine, nezhody s rovesníkmi, nástup puberty, či prvá láska. Neraz sa z „jednotkára“ stane na druhom stupni základnej školy „trojkár“. Škola to však často iba konštatuje na vysvedčení bez toho, aby sa pátralo po príčine. Slovenský vzdelávací systém účinne eliminuje individuálny prístup k žiakom. Obsah vzdelávania im nešije na mieru, ale jednotnú mieru predpisuje všetkým. Situácia, v ktorej je práca učiteľa a činnosť školy hodnotená takmer výlučne iba na základe výsledkov žiakov v štandardizovaných testoch, z ktorých sa následne vytvárajú rebríčky „úspešnosti“ škôl, nahráva túžbe po čo najlepšom skóre, ktorá potláča prispôsobovanie sa individuálnym potrebám detí. Navyše, podobné testovania vôbec neukazujú, aký progres u žiakov s rôznymi východiskovými situáciami nastal, a teda z nich nemožno posúdiť ani množstvo úsilia, ktoré bolo na dosiahnutie určitých výsledkov vynaložené.“

Zdroj: Správa z tretieho zasadnutia Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky, autori: Z. Zimenová a P. Dráľ



Príbeh z obyčajnej školy

Priznám sa, že keď mi Zuzana Zimenová hovorila o tom, že v Anglicku dokážu úspešne viesť hodinu v triede so 60-timi deťmi, veľmi ma to prekvapilo. Veď väčšina z nás chce, aby dieťa bolo v čo najužšom kolektíve, aby sa mu učiteľ stihol venovať. Oni však bez problémov v tomto kvante detí dokážu rozdávať úlohy podľa ich schopností a aktuálnych potrieb.


Deti „obliehajú“ pani učiteľku zo Slovenska a konzultujú s ňou správne odpovede.


„Je pravda, že tento počet detí bol skôr náhoda, zväčša fungujú v triedach s klasickým počtom žiakov. Učitelia vychádzali z iste štúdie, ktorá tvrdí, že tretí ročník je veľmi kritický v tom zmysle, že deti sa v tomto veku výrazne menia a aj dovtedy dobrým žiakom sa niekedy prudko zhorší výkon. My sme navštívili školu, kde si to zobrali k srdcu a rozhodli sa proti tomu bojovať. Zrušili stenu medzi dvoma triedami, dali tam len zaťahovacie dvere, aby sa mohli v prípade potreby spojiť alebo uzavrieť. Skutočne, štyria dospelí učili naraz 60 detí. Keď sme to uvideli, neverili sme, že v tejto triede bude pokoj, ale skutočne bol. Deti pracovali, nikto sa nezabával, nevyrušoval, síce chodili po triede, ale iba preto, aby si zistili informácie, ktoré potrebovali. My sme k nim prišli na návštevu piati, žiakom povedali, že sme prišli zo zahraničia, a predsa sa nebáli k nám pristúpiť, pozdraviť a spýtať sa, či postupujú v zadaní správne, poprosiť o radu. Toto bolo pre nás významné. V praxi sme zažili, že tu, keď deti vidia dospelého, okamžite im naskočí – to je POMOC, niekto, na koho sa môžem obrátiť. Ak si to premietneme na slovenskú triedu, u nás sú všetci z cudzích zarazení, boja sa vyrušovať, ani im nenapadne čosi sa spýtať,“ porovnáva Z. Zimenová.



Aj takto môžu vyzerať „učebnice“ – presnejšie pracovné zošity, v ktorých malí tretiaci preberali Staroveký Egypt...


Základná škola trvá v Anglicku do 12 rokov, po tomto období idú žiaci na rôzne školy podľa dosiahnutých výsledkov, ale dovtedy bez problémov funguje model inkluzívnej triedy. Nemajú v nej klasické učebnice, ale tvoria si portfóliá, akési vlastné pracovné zošity, do ktorých si značia, kreslia, vlepujú infomácie k preberanej látke, vypracúvajú úlohy zadané učiteľom. Tiež pracujú na rôznych projektoch.


Vážne hodnotenie, ktoré je i testované, prebieha iba v tzv. core predmetoch, čiže z matematiky, čítania a písania. U nich je však čítanie s porozumením rozdelené na štyri úrovne. Skúsim vám to objasniť na príklade: Povedzme, že máme tretiakov a čítanie s porozumením. Žiak na prvej úrovni musí vedieť súvisle prečítať text, rozumieť hlavnému deju, spoznať hlavné postavy. Druhá úroveň je už o čosi rozšírenejšia – vie rozpoznať i vedľajšie postavy, vie, prečo sú vedľajšie a akú majú funkciu. Tretia a štvrtá úroveň ide až do metatextu, čiže žiak vie rozpoznať zápletku, rozumie jej, vie, ako bola postavená... Napr. dievčatko s downovým syndrómom zvláda prvú úroveň, ale zvládne ju výborne a môže prejsť s pocitom úspechu do ďalšieho ročníka. Čo je výborné, že učiteľ nekladie na žiaka ďalšie nároky, kým neovláda dobre tú úroveň, ktorú dosiahol. Eliminujú sa diery, učivo na seba pekne nadväzuje a ďalší „kamienok“ sa prikladá, až keď dieťa konkrétnu vedomosť dosiahne.


Otázkou je, či do budúcnosti budeme chcieť inkluzívne školy, v ktorých sa podporuje a princípom je pestrosť detí, individuálny prístup, či učiteľom vytvoríme podmienky, aby mali možnosť i dostatok priestoru byť pedagogicky tvoriví a kreatívni, či vôbec celý systém nastavíme tak, že bude rešpektovať potreby rôznorodej skupiny. Ak by sa to však podarilo, tak by škola skutočne bola miestom, kde deti nemajú strach, chodia sem rady a tešia sa z poznávania.


Eliška Fričovská. Pôvodne publikované v augustovom vydaní mesačníka MAMA a ja.


Sledujte aktuálne informácie o dianí v našom školstve a zapájajte sa do diskusií, reakcií či workshopov. Každý hlas, každá myšlienka, každý názor je dôležitý. Kliknite si na web kampane chcemevedietviac.sk.


Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní