Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

20.10.2009 | Vladimír Burjan | Nové školstvo v médiách

Zuzana Humajová vyštudovala učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov (Sj a Nj) na Filozofickej fakulte UK. Od roku 1999 pôsobí ako nezávislý expert na problematiku regionálneho školstva a vzdelávania. Spolupracovala s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť, s M.E.S.A 10 či s Centrom pre vzdelávaciu politiku. Od roku 2005 je analytičkou Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.


Hoci ste vyštudovali učiteľstvo, už mnoho rokov neučíte. Neuspokojovalo vás to?

Práve naopak, bolo to úžasné a veľmi ma to bavilo. Obzvlášť rada spomínam na roky strávené na základnej bilingválnej škole v Bratislave. Bolo to krátko po revolúcii, kedy sa začali objavovať rôzne alternatívne programy. Bola sloboda a voľnosť, dalo sa všeličo skúšať. Na našej škole sme mali už na I. stupni bilingválne vyučovanie a vytvárali sme si vlastný školský vzdelávací program.

Už vtedy? Tak to ste boli priekopníkmi dnešnej reformy!

Minister Ftáčnik začal po nástupe do funkcie v týchto veciach robiť poriadok. Na jednej strane to bolo dobré, lebo vtedy vznikali aj rôzne „živelné“ alternatívy, na druhej strane práve našu školu to dosť postihlo. Nepodarilo sa nám dostať do oficiálneho experimentálneho overovania a projekt musel skončiť. Vtedy som si po prvýkrát uvedomila význam legislatívy a školskej politiky pre fungovanie škôl. Následne som sa začala viac venovať systémovým a teoretickým otázkam. Spočiatku iba príležitostne, popri povolaní, no neskôr sa to stalo mojou srdcovou záležitosťou.

Ako sa dá dlhodobo fungovať ako nezávislý expert na školstvo?

Spočiatku to naozaj nebolo ľahké. Cez deň som pracovala ako manažérka v komerčnej sfére a po večeroch som písala materiály o vzdelávaní. Občas som si vzala dovolenku, aby som mohla vycestovať na nejakú konferenciu a predniesť tam príspevok. Bolo to také moje hobby, ktoré postupne prerástlo do hlavnej pracovnej náplne. Pôsobím najmä v rámci tretieho sektora. Do štátnych inštitúcií som ísť nechcela, pretože sú v nich všetky väzby veľmi skostnatené. Je tam úplne iný spôsob uvažovania a je stonásobne ťažšie dosiahnuť akúkoľvek zmenu.

Ibaže kto chce dosiahnuť reálne zmeny, nemôže štátne inštitúcie celkom ignorovať.

Iste. Po tom, ako teoreticky rozpracujete nejakú problematiku, musíte hľadať so štátnymi inštitúciami spoločnú reč a cestu k praktickému uplatneniu vašich návrhov.

A nie je pre vás frustrujúce, že tvoríte jeden materiál za druhým a decízna sféra ich viac-menej ignoruje a nereaguje na ne?

Práca v treťom sektore má svoje špecifiká: na jednej strane nemáme zviazané ruky ako priamo riadené organizácie, nie sme závislí od financií, ani od rôznych vzťahov. Na druhej strane presadenie našich návrhov do praxe môže byť v krajnom prípade aj nulové. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI), v ktorom momentálne pôsobím, už funguje veľa rokov, takže sme už zažili veľa ministrov školstva. S každým bola komunikácia trochu iná.

A s niektorými aj vôbec žiadna.

V našom systéme je pozícia ministerstva školstva stále neprimerane silná. Minister môže zmietnuť zo stola akýkoľvek racionálny návrh, ktorý sa mu nepáči, či naopak, presadiť akúkoľvek hlúposť, bez ohľadu na názor väčšiny odborníkov. Takýmto spôsobom sa spustila aj reforma, ktorá bola nedostatočne pripravená. A je veľkou chybou, že si nekladie za cieľ náš školský systém výrazne decentralizovať a oslabiť pozíciu ministerstva. Práve naopak, zdá sa, že sa centralizácia postupne ešte viac utužuje.

Kto mal možnosť spoznať školstvo v iných štátoch, vie, že to nemusí vyzerať tak, ako u nás. Ktorá krajina je pre vás vzorom spolupráce riadiacej sféry s ostatnými subjektmi v oblasti vzdelávania?

Mám úžasnú skúsenosť napríklad z Holandska, kde ministerstvo školstva priam programovo nasáva podnety zdola a kde sa môžu aj rôzne neziskové a súkromné inštitúcie uchádzať o štátne granty na riešenie koncepčných problémov školstva. A ministerstvo ich výstupy berie vážne. Bolo by skvelé, keby sme k tomu raz dospeli aj na Slovensku. Práve preto sa mi dnešná práca nezdá byť zbytočná. Verím, že jedného dňa sa situácia zmení a je dôležité, aby sme vtedy vedeli zareagovať, aby tu bolo pripravené know-how.

Na aké témy sa špecializujete?

Niektoré vyplývajú priamo zo zadaní projektov, o ktoré sa uchádzame. Iné si volíme sami podľa toho, ktoré problémy považujeme za najvážnejšie. Ťažisko našej práce sa týka analýzy školskej legislatívy, financovania školstva, obsahovej reformy, rozvoja kvality vzdelávania či evalvácie. V roku 2006 sme vypracovali návrh nového školského zákona, ktorý i keď nebol napokon prijatý, obohatil verejnú diskusiu v téme reformy školstva. Vždy sa snažíme, aby naše návrhy boli vzájomne previazané a zapadali do seba. V tom je totiž jeden z problémov rezortných organizácií – každá rieši iba vlastnú, čiastkovú agendu, takže nedochádza k synergickému efektu. V dôsledku toho je náš vzdelávací systém rozkúskovaný, nepreviazaný a ako celok nie je dobre vyladený. Občas dosť „vŕzga“.

Keďže náš rozhovor je určený pre Dobrú školu, nemôžeme sa vyhnúť téme kvality škôl. Myslíte si, že vďaka prebiehajúcej reforme bude na Slovensku viac dobrých škôl?

Pred spustením reformy niekoľko rokov prebiehali po celom Slovensku rôzne konferencie a odborné semináre, na ktorých odborníci jasne formulovali, čo všetko treba v našom vzdelávacom systéme zmeniť. Hovorilo sa o kvalite školy, o tom, ako ju merať, ako získavať spätnú väzbu od rodičov, ako robiť centrálne objektivizované merania v uzlových bodoch, atď. Novým školským zákonom sa, žiaľ, legislatívne prostredie neupravilo tak, aby sme tu mali to, čo sme chceli. Ani reformná rétorika nie je tak nastavená, aby sa hovorilo o kvalite vzdelávania. Reforma je prezentovaná tak, že učitelia dostali niekoľko percent slobody (väčšina obsahu pritom naďalej zostáva v rukách štátu) a za inovatívne vzdelávanie sa považuje iba IKT, cudzie jazyky a vzdelávanie učiteľov. O tom, ako dosahovať lepšie výsledky v jednotlivých predmetoch, ako riešiť čitateľskú gramotnosť, ktorá nám ide dolu vodou, o tom nepočuť ani slovo.

Keď spomínate čitateľskú gramotnosť, predpokladám, že ako bývala slovenčinárka sledujete, ako na podobné slabé výsledky zareagovali v susednom Česku.

Sledujem to a ticho im závidím. Na rozdiel od nás ten problém celospoločensky zviditeľnili, pomenovali a začali ho riešiť konkrétnymi akciami. Spustili viaceré celonárodné aktivity, ako Celé Česko čte dětem, Kniha mého srdce a pod. Som presvedčená, že verejná podpora týchto tém a verejná diskusia o týchto problémoch dokáže veľa. To sú reálne, hmatateľné kroky. U nás sa iba budí zdanie, že sa niečo hýbe...

Vopred sa ospravedlňujem za trochu dlhšiu formuláciu otázky. Zdá sa mi, akoby téma kvality vzdelávania u nás čoraz viac ustupovala do úzadia. Riaditelia škôl sú nútení riešiť celkom iné problémy: kde vziať dostatok žiakov, kde vziať kvalifikovaných učiteľov, kde vziať peniaze na ich mzdy, z čoho zaplatiť kúrenie či opravu strechy, ako na škole riešiť šikanovanie, drogy, ako zvládať čoraz agresívnejších žiakov a rodičov... K tomu všetkému sa pridáva množstvo nepodstatných malicherností, ktoré školy zbytočne zaťažujú a odčerpávajú im čas a energiu. Ak v takejto situácii niekto školám ponúka, že im otestuje, aký pokrok urobili ich žiaci za rok v slovenčine či matematike, záujem je alarmujúco malý.

Obávam sa, že máte pravdu. V našich analýzach sme opakovane zdôrazňovali, že školský vzdelávací program musí byť komplexný dokument, ktorý rieši vzdelávanie od prvého ročníka po posledný. Jeho súčasťou musí byť systém posudzovania kvality, teda mechanizmy internej a externej evalvácie, ich prepojenie, spôsob získavania spätnej väzby od rodičov a ďalších partnerov školy. Štát by mal zabezpečiť prepojenie štátnej kontroly so školskými systémami evalvácie. Navrhovali sme tiež, aby externú kontrolu kvality škôl nezabezpečovala iba štátna inšpekcia, ale aj neštátne, nezávislé inštitúcie. O tomto všetkom v rámci reformy nepadlo ani slovo. Ministerstvo o tom nechce hovoriť, pretože na to nevytvorilo žiadne nástroje. Nemá dokonca pripravené ani vhodné nástroje na objektívne posúdenie dopadov samotnej reformy. Nie je jasné, ako bude získavať relevantnú spätnú väzbu od učiteľskej, rodičovskej a širšej verejnosti. Ako zistí, či vôbec ideme správnym smerom a aké korekcie je potrebné urobiť.

Spätná väzba by možno ukázala, že väčšina rodičov si ani nevšimla, že v školách prebieha nejaká reforma.

Žiaľ, rodičia sa u nás k téme kvality škôl zatiaľ príliš nevyjadrujú. Často nemajú žiadne očakávania, keď hľadajú vhodnú školu pre svoje dieťa. Stále sa spoliehajú najmä na to, čo počujú od kolegov či známych. V takomto prostredí musí byť učiteľ skutočným idealistom, ak by chcel systematicky sledovať a vyhodnocovať kvalitu svojej práce porovnávaním vstupov a výstupov. Smutnou pravdou je, že to od učiteľov ani nikto nežiada. Vidím premrhanú príležitosť v tom, že iniciátori reformy nezačali „otáčať“ myslenie učiteľov a rodičov, a dokonca ani to vlastné. Jednoducho tu nenastal celonárodný pohyb za lepšie, kvalitnejšie vzdelávanie. A bez neho nemá žiadna reforma veľké šance na úspech.

Stručná definícia dobrej školy by mohla znieť takto: je to škola, ktorá má rozumné ciele a je úspešná v ich dosahovaní. Súhlasili by ste s ňou?

Na otázku, čo je to dobrá škola, tu zatiaľ, paradoxne, nikto neodpovedal. Ani ja si netrúfam sformulovať to jednou či dvoma vetami. Ale snáď nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že za dobrú možno považovať takú školu, ktorej žiaci vykazujú na výstupe výrazný pokrok a posun v celom spektre dôležitých kompetencií. A to bez ohľadu na to, akých žiakov škola prijala na vstupe. Dobrá škola musí žiakov posúvať. Učitelia musia presne vedieť, akých majú žiakov a premýšľať nad tým, ako ich potiahnuť vyššie. A to nielen v jednotlivých predmetoch, ale aj celkovo v názoroch, v kvalite osobnosti. Či má škola učebne nabité modernými technológiami a výdobytkami IKT, to sú iba povrchné, vonkajšie znaky. Ak škola navyše dokáže aj preukázať, že dosiahla, čo plánovala, tak je to výborná škola.

Pripomenuli ste mi výrok istého riaditeľa, ktorý zdôvodňoval, prečo sa ich škola nezapojí do testovania KOMPARO. Vraj „my vieme, že máme slabých žiakov a nepotrebujeme si to každý rok znova overovať.“ Názor, že iba škola s dobrými žiakmi môže byť dobrá, je u nás pomerne rozšírený. Je smutné, že z mnohých škôl cítiť akúsi osudovú rezignáciu...

Zlé je, že tento mylný pohľad na kvalitu školy podporuje aj hodnotenie z centrálnej úrovne, v rámci ktorého sa zverejňujú iba „ligové“ rebríčky škôl odrážajúce aktuálny stav v deň testovania. Chýba porovnanie výstupov so vstupmi, neposudzuje sa pridaná hodnota, neberú sa do úvahy intelektuálne predpoklady žiakov.

Vráťme sa ešte raz k spomínanej definícii dobrej školy. Tá predpokladá rozumné ciele, no nehovorí, ako by mali vyzerať. O tom je potrebné diskutovať. Aby sme však mohli hodnotiť, ktorá škola si kladie lepšie a ktorá horšie ciele, museli by školy najskôr nejaké ciele mať. Mám na mysli konkrétne, jasne sformulované, špecifické ciele, ktoré dávajú vedeniu a pedagógom jasnú orientáciu pri ich práci a rodičom umožňujú rozlíšiť jednotlivé školy medzi sebou a zvoliť tú najvhodnejšiu pre svoje deti. Majú naše školy takéto ciele?

Poznám školy, ktoré ich majú, ale je ich veľmi málo. Zväčša ide o súkromné a cirkevné školy, ale viem aj o niektorých štátnych. Dobrým príkladom môže byť Gymnázium v Žiari nad Hronom, kde vedenie s pedagógmi urobilo dôkladnú, komplexnú analýzu celej ich situácie a na jej základe definovali jasný cieľ – chcú byť školou s európskym rozmerom, čomu podriadili aj čiastkové ciele.

Vy sama ste začínali v alternatívnej škole. Ako sa pozeráte na takéto školy dnes, s odstupom času?

O alternatívne školy je zo strany rodičov veľký záujem – už len preto by mali existovať. Vysvetľujem si to tým, že sa spravidla vyznačujú príjemným prostredím, priateľskou atmosférou a rôznymi aktivitami, ktoré žiakov formujú a smerujú do života. V tých školách rodičia intuitívne cítia, že tam ich dieťa bude spokojné, bude sa ľahšie učiť a odnesie si viac, hoci stále nie je isté, či sa v nich deti i viac naučia. Avšak to, že ich musíme stále nazývať alternatívnymi, signalizuje, že niečo nie je v poriadku. Tu by jednoducho mali byť školy, ktoré sú pestré, rôznorodé. Každá by mala byť v istom zmysle alternatívou ku ostatným. Niektorí rodičia uprednostňujú klasickú školu a mali by ju nájsť. Iní kladú dôraz na uvoľnenú atmosféru, páči sa im, povedzme, keď deti počas hodiny sedia na koberci. Aj také školy by tu mali byť. A nad tým všetkým by mal fungovať systém povinnej externej evalvácie, ktorý by rodičom garantoval, že aj v tej „najalternatívnejšej“ škole sa žiaci naučia všetko potrebné.

Rozhovor bol publikovaný v občasníku Dobrá škola (č. 02, október 2009), ktorý vydáva spoločnosť EXAM testing.

Nové školstvo v médiách

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní