Nové Školstvo

Pre učiteľa bežnú skúsenosť opisuje v knihe Manažment triedy psychológ Christoph Eichhorn, ktorý pôsobí na Pedagogickej vysokej škole v St. Gallene vo Švajčiarsku. Zároveň hovorí, že dobrú odpoveď na otázku, čo v takej chvíli robiť, zatiaľ nenašiel.

„Učiteľ najčastejšie dieťa potrestá, ibaže nič sa tým nevyrieši a na ďalší deň opäť dôjde ku konfliktom,“ hovorí Ch. Eichhorn. Keď už k problému dôjde, je podľa neho neskoro. „Najlepšie je predchádzať mu,“ tvrdí Ch. Eichhorn, ktorý vie, ako zvládať masu pubertiakov.

Švajčiarsky psychológ vychádza z výskumov v USA a Rakúsku. Ak učiteľ reaguje na vyrušovanie, vynaloží podľa prieskumov 7 až 18 percent vyučovacieho času iba na to, aby zabezpečil poriadok. Pri dvanásťročnej školskej dochádzke, aká je v skúmaných krajinách, sú to takmer dva školské roky. Ak však učiteľ predchádza vyrušovaniu, na zabezpečenie disciplíny potrebuje len 1 až 3,5 percent času.

Rakúska štúdia, z ktorej Ch. Eichhorn čerpal, ukazuje, že výkony žiakov sa pri učiteľoch s vysokými kompetenciami správnym manažmentom zlepšujú až o neuveriteľných 52 percent. Slabší pedagóg dokáže manažérskym prístupom zlepšiť výkony študentov o 14 percent.

Problémy s disciplínou sú hlavným faktorom zaťaženia v učiteľskom povolaní. A keď vezmeme do úvahy fakt, že počet detí s rôznymi poruchami učenia a správania narastá, stáva sa z učiteľstva pomaly rizikové povolanie. Správanie detí často vyústi až do agresivity. „Manažment triedy redukuje pravdepodobnosť agresívneho chovania o 50 percent,“ tvrdí Ch. Eichhorn.

Najdôležitejší pre manažment triedy je podľa Ch. Eichhorna pozitívny vzťah medzi učiteľom a žiakom. Disciplína je hneď o tretinu lepšia. Ch. Eichron radí aj úzko spolupracovať s rodičmi: „Je vhodné, ak učiteľ vychádza z toho, že za kritickými vyjadreniami rodičov sa často skrývajú pozitívne úmysly.“

Ďalšími nástrojmi, ako predchádzať vyrušovaniu na vyučovaní, sú podľa Ch. Eichrona dobrá príprava a poukazovanie na neustálu prítomnosť učiteľa. Dôležité je tiež zavedenie rituálov. Ak napríklad učiteľ na privítanie podá každému dieťaťu pri príchode ruku, je väčší predpoklad, že to sa do triedy nevrúti, búchajúc spolužiakovi taškou po hlave, ale pôjde krokom a posadí sa slušne na svoje miesto.

Trik tiež podľa Ch. Eichrona spočíva v tom, že v deťoch vzbudíme chuť vzdelávať sa ešte predtým, než sa pokúsime ich niečo naučiť. Pomáha chválenie a uznanie za dodržiavanie pravidiel.

Ch. Eichron pre TREND.sk povedal, že kvalita učiteľa a jeho ďalšie vzdelávanie sú kľúčové preto, aby systém v školách dobre fungoval.

Riaditeľka jednej z bratislavských škôl Tatiana Kizivatová sa počas svojej asi dvadsaťročnej praxe venuje inovatívnym metódam vo vyučovaní. Vyrušovaniu vie podľa nej učiteľ jednoducho predísť.

Hovorí, že hoci na Slovensku 15, možno aj 20 rokov vieme, čo funguje, školy inovácie neaplikujú. „Väčšina našich učiteľov kopíruje spôsoby, ktoré sami zažili, keď sedeli v školských laviciach. Doba je pritom dávno iná,“ konštatuje.

Väčšiu chuť vyskúšať nové prístupy majú podľa T. Kizivatovej, možno paradoxne, školy mimo hlavného mesta. Napríklad vysokoefektívne učenie, ktoré je založené na poznaní, ako funguje mozog, sa viac než v Bratislave uchytilo v regiónoch.

Problémom je tiež slabá pripravenosť absolventov, ktorí vychádzajú z pedagogických fakúlt. T. Kizivatová si v škole cez konkurzy vyberá najlepších uchádzačov tak, že musia prejsť päťhodinovým preskúšaním. Na výberoch spolupracuje s psychológom aj špeciálnym pedagógom. Napriek tomu trvá asi päť rokov, kým sa mladý učiteľ zorientuje. Počas prvých piatich rokov opúšťa školu až polovica absolventov pedagogických fakúlt, a to kvôli nezvládnutým problémom s disciplínou.

Celý článok bol pôvodne uverejnený na stránkach týždenníka TREND dňa 11. júna 2014 a nájdete ho tu.

Ako učiť, aby v triede nelietali mokré špongie