Školské testy – dobrý sluha, zlý pán
16.4.2013 | Vladimír Burjan | .týždeň
V druhom z trojice článkov o meraní vo vzdelávaní sa bližšie pozrieme na hlavný merací nástroj, ktorý máme vo vzdelávaní k dispozícii – na školské (didaktické) testy.
Testy sa vo vzdelávaní používajú už takmer 100 rokov. Niekde veľa (napríklad v USA), niekde málo (napríklad vo Fínsku), ale vyspelú krajinu, v ktorej by žiaci nepísali žiadne testy, by sme asi nenašli. Pritom od samého začiatku sú testy vnímané dosť ambivalentne – majú svojich nadšených priaznivcov aj zarytých odporcov. Pozrime sa bližšie na argumenty, ktoré sa najčastejšie objavujú v ich vzájomných polemikách.
.načo testovať?
Odporcovia testov často namietajú, že testy neprispievajú ku zvyšovaniu kvality vzdelávania. Vraj „od neustáleho váženia ešte žiadne prasa nepribralo“. Tento bonmot znie síce trefne, svedčí však o nepochopení úlohy testov. Účelom váženia prasaťa predsa nie je, aby priberalo, rovnako ako účelom merania teploty nie je pacienta liečiť. Bez merania teploty však nezistíme, či liečba zaberá a bez váženia zasa nezistíme, či naše prasiatko priberá, respektíve z ktorého krmiva priberá najrýchlejšie. Podobne úlohou testov nie je vzdelávať. Môžu nám však pomôcť vyhodnotiť, ktorá vyučovacia metóda je účinnejšia. Podobne v situácii, keď má škola v rozumnom čase a za rozumné peniaze identifikovať medzi veľkým počtom uchádzačov tých najlepších, sú testy prakticky nenahraditeľné. Umožňujú tiež efektívny monitoring celého školského systému a získavanie spät¬¬nej väzby. Keď zavedieme nové kurikulum, vydáme nové učebnice či niektorému predmetu zoberieme hodinu týždenne, mali by sme po istom čase zistiť, čo to uro¬bilo so systémom. (Nech vás nemýli, že u nás sa to nikdy nerobí. Skutočne by sa to malo.) Potrebujeme teda zistiť vplyv prijatých opatrení na dostatočne veľkej vzorke žiakov. Na to sú testy prakticky jediným použiteľným nástrojom.
.čo vieme otestovať?
Iným častým argumentom „testoskeptikov“ je konštatovanie, že v školách testujeme iba samé nepodstatné veci, pretože tie skutočne podstatné testovať nedokážeme. Na tom skutočne je kus pravdy, pokúsme sa však byť konkrétnejší a presnejší. Pôsobenie školy možno rozdeliť na dve sféry: vzdelávanie a výchova. Pokiaľ ide o vzdelávanie v jednotlivých predmetoch, sú dnešné moderné školské testy spolu s príslušným štatistickým aparátom a softvérovým vybavením schopné kvalitne a spoľahlivo merať, čo sa žiaci naučili. Chceme zistiť, ako žiaci ovládajú cudzí jazyk? Ako rozumejú matematike? Čo vedia z biológie? Dobré testy to vedia naozaj spoľahlivo odhaliť. A hádam sa zhodneme na tom, že tu ide o pomerne podstatné veci, ktoré vieme testovať. Iná situácia je v oblasti tzv. afektívnych cieľov. Skutočne asi nie je možné testami overiť, do akej miery škola rozvinula u svojich žiakov cieľavedomosť či solidaritu. Ale to, že testami nedokážeme merať cieľavedomosť, by nemalo byť dôvodom pre to, aby sme ich nepoužívali aspoň na testovanie matematického myslenia, ktoré vieme merať veľmi dobre.
.testovanie je umelá situácia
Mnohé výhrady na adresu testov sa týkajú ich umelosti či odtrhnutosti od života. Testovanie vraj prebieha za neprirodzených, „laboratórnych“ podmienok, a teda výpovedná hodnota výsledkov pre prax musí byť nutne obmedzená či skreslená. V tejto súvislosti sú najviac kritizované uzavreté testové otázky, teda také, kde žiak nepíše odpoveď vlastnými slovami, ale vyberá ju spomedzi niekoľkých ponúknutých možností. Kedy v živote, namietajú odporcovia testov, sme v situácii, že máme vyberať spomedzi štyroch možností? Nuž, v poriadku, ale umelosť sa môže týkať nielen formy, ale aj obsahu. Ako často sme napríklad v živote v situácii, že ja by som sám vykopal jamu za 6 hodín, brat za 10 hodín a trápi nás, za ako dlho by sme ju vykopali spolu? Toto je hlúpa a od života odtrhnutá matematická úloha bez ohľadu na to, či ju žiakom zadáme ako otvorenú slovnú úlohu, alebo ako uzavretú testovú otázku s výberom možností. Ak teda chceme kritizovať „umelosť“ testov, robme to aj so všetkými písomkami, slohmi či ústnymi odpoveďami. (A osobne som všetkými desiatimi za to, aby sme to robili.) Pokiaľ ide o umelosť formy, tu treba súhlasiť, že výber zo štyroch možností je menej prirodzená situácia ako odpovedanie vlastnými slovami. To však vôbec nemusí byť až taký vážny problém. Podstatné je, či existuje dostatočne vysoká korelácia medzi výsledkom v teste a výsledkami „v bežnom živote “. Ak je tá korelácia vysoká, môže nám byť jedno, ako test vyzerá. Dôležité je, čo meria. Mimochodom, ak si v cestovnej kancelárii v USA kupujete výstup na Mont Everest, pošlú vás na dôkladnú lekársku prehliadku, v rámci ktorej „makáte“ na stacionárnom bicykli. Mohli by ste namietať: ako súvisí bicyklovanie s Everestom? Veď počas celého výstupu nepôjdete ani meter na bicykli! Lekár však vie, že existuje vysoká korelácia medzi vaším výkonom na stacionárnom bicykli a vašou fyzickou kondíciou, ktorá je kľúčová pre pokorenie Everestu. Fakt, že bicyklovanie je umelou, „laboratórnou“ a od turistiky odtrhnutou činnosťou, je nepodstatný.
.deformuje testovanie školu?
Najlepšou krajinou na štúdium rôznych efektov testovania sú USA. Testy sa tam používajú najdlhšie a navyše mimoriadne intenzívne. A keď hovorím intenzívne, naozaj myslím intenzívne. Americká skúsenosť ukazuje niekoľko vecí. Predovšetkým to, že školy a učitelia sa akémukoľvek testovaciemu systému rýchlo prispôsobia a učia v školách predovšetkým to, čo zvykne byť v testoch. To však samo osebe nemusí byť zlé, za predpokladu, že v testoch sa vyskytuje všetko podstatné. Naopak: pokiaľ by testy boli inteligentné a zamerané na porozumenie a argumentáciu, môže byť snaha učiteľov prispôsobiť sa im dokonca užitočná, pretože ich núti opustiť učenie, zamerané na faktografiu a memorovanie. Ďalšie ponaučenie z Ameriky znie priam triviálne: všetkého veľa škodí, školské testy nevynímajúc. Američania to pochopili (asi ako poslední na zemeguli) a konečne začínajú s testovaním žiakov brzdiť. Paradoxne to však vedie k tomu, že aj na Slovensku sa ozývajú hlasy (odvolávajúce sa na články amerických autorov), aby sme menej testovali. Pritom u nás je ešte stále úroveň využívania testov v rámci školského systému pod optimálnou hladinou.
Školské testy samy nie sú ani dobré, ani zlé. Môžu byť dobrým sluhom, ale aj zlým pánom. Určite by mali byť súčasťou systému evaluácie škôl, bola by však chyba stotožňovať evaluáciu s testovaním. Testujme to, čo testovať vieme (nie je toho málo), no nepodceňujme a nezanedbá¬vaj¬me to, čo sa merať nedá.
Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.
Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 8. apríla 2013 a nájdete ho tu.
.týždeň
Peter Dráľ: Iba vyššie platy školstvo nezlepšia
10.12.2019, Martin Vančo, .týždeň
.pod lampou: Svet, ktorý zahodil vzdelanosť?
3.1.2017, .týždeň
Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/
22.4.2016, Zuzana Zimenová a Vladimír Burjan, .týždeň
17.4.2016, Martin Mojžiš, .týždeň
1.2.2016, Vladimír Burjan, .týždeň
Pán premiér, čo máte prázdniny?
25.1.2016, Jana Ftáčnik Pastorková, .týždeň
18.11.2015, Juraj Smatana, .týždeň
Akreditácie – choroba alebo liek?
20.10.2015, Martin Mojžiš, .týždeň
18.9.2015, Pavel Brunovský, .týždeň
Marek Tesar: Ako sa učí na Novom Zélande
14.7.2015, Denisa Gdovinová, .týždeň
8.6.2015, Martin Mojžiš, .týždeň
12.5.2015, Juraj Smatana, .týždeň
1.4.2015, Renáta Králiková, .týždeň
Vysoké školy: Univerzity, absolventi, prax
31.3.2015, Martin Mojžiš, .týždeň
Vlado Burjan: Učenie potrebuje odluku od štátu
16.3.2015, Štefan Hríb, .týždeň
26.1.2015, Ivana Mrvová, .týždeň
Juraj Draxler: Každá strana má biznis pozadie
18.12.2014, Martin Mojžiš a Marek Vagovič, .týždeň
17.12.2014, Martin Mojžiš, .týždeň
Domáce vyučovanie zamrzlo na prvom stupni
16.12.2014, Denisa Gdovinová, .týždeň
11.11.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
Budúcnosť našich detí nie je ružová
2.9.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
5.8.2014, Martin Mojžiš, .týždeň
30.7.2014, Andrej Bán, .týždeň
11.7.2014, Martin Hanus a Eva Čobejová, .týždeň
18.6.2014, Renáta Králiková, .týždeň
21.5.2014, Martin Hanus a Eva Čobejová, .týždeň
Duch socializmu žije v našich školách
7.5.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
Zuzana Zimenová: Chceme vedieť viac je obojsmerná informačná kampaň
22.4.2014, Martin Mojžiš, .týždeň
25.3.2014, Oto Žarnay, .týždeň
Čo je zrkadlom našej spoločnosti
18.2.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
Aby nevznikla stratená generácia
25.11.2013, Miroslav Beblavý, .týždeň
18.11.2013, Juraj Kušnierik, .týždeň
7.10.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
7.10.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
19.8.2013, Alexander Tomský, .týždeň
Slovensko pôsobí tak, ako keby spalo
19.8.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
8.7.2013, Michaela Farenzenová, .týždeň
Podpora učiteľa spojila Košice s Bratislavou
8.7.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
Učitelia sa zobudili, čosi sa deje
25.6.2013, Eva Čobejová a Lukáš Krivošík, .týždeň
Kľúčom sú dobré verejné základné školy
24.6.2013, Zuzana Zimenová, .týždeň
17.6.2013, Oto Žarnay a Vladimír Crmoman, .týždeň
Učiteľ si vyrába pomôcky sám a kontroluje ministerstvo
13.6.2013, Braňo Kočan, .týždeň
Štrajk učiteľov, zrada a porážka
11.6.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
7.5.2013, Mária Smreková, .týždeň
29.4.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
22.4.2013, Vladimír Burjan, .týždeň
Školské testy – dobrý sluha, zlý pán
16.4.2013, Vladimír Burjan, .týždeň
Merať či nemerať vo vzdelávaní?
8.4.2013, Vladimír Burjan, .týždeň
Inšpekcia, byrokracia, a tak vôbec
4.4.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
2.4.2013, Peter Paľaga, .týždeň
Načo je komu školská inšpekcia?
18.3.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
Pedagogika videná očami biológie
18.2.2013, Ladislav Kováč, .týždeň
Reforma školstva – pohľad z riaditeľne
11.2.2013, Martin Kríž, .týždeň
1.2.2013, Martin Kríž, .týždeň
28.1.2013, .týždeň
18.1.2013, Martin Mojžiš, .týždeň