Ako pohnúť spiacim slonom?
1.2.2016 | Vladimír Burjan | .týždeň
Keď si v kníhkupectve prezriete oddelenie pedagogickej literatúry, zistíte, že kníh o výchove a vzdelávaní u nás vychádza pomerne veľa. No istý typ publikácií je zastúpený menej než skromne.
To, čo chýba, sú všeobecnejšie rozpravy o škole ako osobitej spoločenskej inštitúcii, o jej histórii, filozofii či premenách vzdelávania. Chýbajú aj texty, ktoré by reflektovali súčasné dianie v tejto oblasti. K dispozícii nie sú ani preklady nosných diel, ktoré hýbu súčasnými diskusiami o vzdelávaní (Ken Robinson, Peter Grey, John Holt, John Taylor Gatto či Roger Schank). A preto sa možno tešiť z novej knihy Tomáša Feřteka Co je nového ve vzdělávání.
Autor nepochádza z akademického prostredia. Väčšina akademikov už aj tak dávno stratila kontakt s dianím na základných a stredných školách, nesleduje trendy v tejto oblasti a nezaujíma sa o reálne problémy škôl. Feřtek však trendy sleduje a dokáže o nich aj zrozumiteľne písať. Kniha sa číta výborne, a predsa nejde o oddychové čítanie.
Písať dnes o problémoch školy vôbec nie je ľahké. Sám autor viackrát zdôrazňuje, že tradičné štátne školské systémy (inšpirované pruským vojenským školstvom a zavedené Máriou Teréziou koncom 18. storočia) sa ocitli v kríze. Na ich problémy zatiaľ neexistujú nikde vo svete jasné riešenia. Nemajú ich ani politici, ani experti. A jednoznačné odpovede netreba očakávať ani od tejto knihy.
.krásny starý svet
Feřtek v úvodnej kapitole Krásný starý svět ve století totalit približuje historický kontext, v ktorom sa rodili moderné („vtedy moderné“) školské systémy a prebiehalo masové vzdelávanie v 19. a 20. storočí. Základy štátnych školských systémov sa kládli v autoritárskych štátoch, v dobách priemyselnej revolúcie a v ovzduší modernej (ešte nie postmodernej) spoločnosti. Dnešná škola však musí fungovať v demokratických, postindustriálnych a postmoderných spoločnostiach.
Od čias, keď sa kryštalizovali princípy masového vzdelávania, sme sa vďaka psychológom, pedagógom, neurológom či sociológom naučili veľa o detskej psychike a procese učenia. Opakovane sa potvrdil kľúčový význam motivácie, na ktorú sa v minulosti nebral takmer nijaký ohľad. Navyše sú tu moderné technológie – pre jedných spása, pre iných skaza civilizácie (či vzdelávania).
.prúdy a protiprúdy
Čitateľ knižky, ktorý práve zistil, čo všetko už dnes vieme o mechanizmoch učenia, si nevyhnutne položí nasledujúce otázky: Prečo teda školy vyzerajú tak, ako vyzerajú? Prečo ich nezmeníme, aby fungovali lepšie?
Odpovede nájde v tretej kapitole Proudy a protiproudy. Dozvie sa, že myšlienka výraznej premeny školy nie je ani zďaleka všeobecne prijímaná a že rozdeľuje expertov na dva názorovo protichodné tábory. Situácia vo vzdelávaní je v mnohom podobná dileme vnútri Katolíckej cirkvi.
Jedno jej krídlo poukazuje na nevyhnutnosť uskutočniť aggiornamento – „zdnešnenie“ či modernizáciu navrhnutú Druhým vatikánskym koncilom. Druhé krídlo sa inovácií v cirkvi obáva a považuje ich za ohrozenie. Analogicky (a často aj podobnými argumentmi) namietajú proti modernizácii školy aj viacerí významní európski intelektuáli. Tomáš Feřtek v knihe rozoberá (a odmieta) argumenty dvoch takých „starých mužov“ – rakúskeho profesora Konrada Paula Liessmanna a nemeckého psychiatra Manfreda Spitzera.
Ich polemické knihy vyvolali svojím apokalyptickým tónom veľké diskusie po celej Európe. Stojí za zamyslenie, prečo knihy oboch týchto „konzervatívcov“ vychádzajú v českom, resp. slovenskom preklade takmer okamžite po ich publikovaní v nemčine, zatiaľ čo do prekladov prác „reformátorov“ sa u nás nepúšťa nikto. Len pred niekoľkými týždňami vyšiel český preklad Liesmannovej knihy Hodina duchov, v ktorej autor miestami kruto ironizuje a zosmiešňuje moderných reformátorov vzdelávania typu Tomáša Feřteka či autora tejto recenzie.
.od príhody k príhode
V poslednej kapitole zhŕňa autor zmeny v českom školstve po roku 1989. Jeho porevolučný vývoj charakterizuje ako viac-menej chaotický a vopred nepremyslený súhrn ad hoc opatrení, ktoré viedli k postupnému rozpadu systému. Pripomenul mi tým vyjadrenie nemenovanej českej expertky, že ich školstvo sa pohybuje „od príhody k príhode“.
Hoci zmien bolo pomerne veľa, označenie reforma znesie iba súbor opatrení zavedený v roku 2005. Aj tu štát podľa autora zlyhal, a to hneď dvakrát: v čase prípravy reformy, ako aj pri jej zavádzaní do praxe. Nádej na pozitívne zmeny vidí Feřtek v nastupujúcej generácii rodičov, z ktorých mnohí poznajú situáciu vo svete a želajú si pre svoje deti lepšie vzdelávanie. Tí by mohli vyvinúť dostatočný tlak na školy aj na politikov, aby sa veci začali meniť k lepšiemu.
Kniha má vysoký potenciál zaujať i poučiť. Jediným miestom, kde sa inak veľmi progresívny a v modernom svete zorientovaný autor dopustil malého anachronizmu, je sekcia Čo čítať ďalej. Tá obsahuje ďalšie odporúčané knižné publikácie. Sekcia by však mohla odkazovať aj na dokumenty dostupné v elektronickej forme, na webové stránky, videá či podcasty. Je pravda, že mnoho odkazov tohto typu sa nachádza v poznámkach pod čiarou, no čitateľ by azda uvítal, keby ich našiel zoskupené na jednom mieste.
Kniha Tomáša Feřteka by mala byť povinným čítaním pre tých, ktorí riadia školstvo a rozhodujú o jeho budúcnosti. Hrozí totiž, že ak nebudú čítať tento typ kníh, veľa nového sa v školách neudeje.
Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.
Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 18. januára 2016 a nájdete ho tu.
.týždeň
Peter Dráľ: Iba vyššie platy školstvo nezlepšia
10.12.2019, Martin Vančo, .týždeň
.pod lampou: Svet, ktorý zahodil vzdelanosť?
3.1.2017, .týždeň
Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/
22.4.2016, Zuzana Zimenová a Vladimír Burjan, .týždeň
17.4.2016, Martin Mojžiš, .týždeň
1.2.2016, Vladimír Burjan, .týždeň
Pán premiér, čo máte prázdniny?
25.1.2016, Jana Ftáčnik Pastorková, .týždeň
18.11.2015, Juraj Smatana, .týždeň
Akreditácie – choroba alebo liek?
20.10.2015, Martin Mojžiš, .týždeň
18.9.2015, Pavel Brunovský, .týždeň
Marek Tesar: Ako sa učí na Novom Zélande
14.7.2015, Denisa Gdovinová, .týždeň
8.6.2015, Martin Mojžiš, .týždeň
12.5.2015, Juraj Smatana, .týždeň
1.4.2015, Renáta Králiková, .týždeň
Vysoké školy: Univerzity, absolventi, prax
31.3.2015, Martin Mojžiš, .týždeň
Vlado Burjan: Učenie potrebuje odluku od štátu
16.3.2015, Štefan Hríb, .týždeň
26.1.2015, Ivana Mrvová, .týždeň
Juraj Draxler: Každá strana má biznis pozadie
18.12.2014, Martin Mojžiš a Marek Vagovič, .týždeň
17.12.2014, Martin Mojžiš, .týždeň
Domáce vyučovanie zamrzlo na prvom stupni
16.12.2014, Denisa Gdovinová, .týždeň
11.11.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
Budúcnosť našich detí nie je ružová
2.9.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
5.8.2014, Martin Mojžiš, .týždeň
30.7.2014, Andrej Bán, .týždeň
11.7.2014, Martin Hanus a Eva Čobejová, .týždeň
18.6.2014, Renáta Králiková, .týždeň
21.5.2014, Martin Hanus a Eva Čobejová, .týždeň
Duch socializmu žije v našich školách
7.5.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
Zuzana Zimenová: Chceme vedieť viac je obojsmerná informačná kampaň
22.4.2014, Martin Mojžiš, .týždeň
25.3.2014, Oto Žarnay, .týždeň
Čo je zrkadlom našej spoločnosti
18.2.2014, Vlado Crmoman, .týždeň
Aby nevznikla stratená generácia
25.11.2013, Miroslav Beblavý, .týždeň
18.11.2013, Juraj Kušnierik, .týždeň
7.10.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
7.10.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
19.8.2013, Alexander Tomský, .týždeň
Slovensko pôsobí tak, ako keby spalo
19.8.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
8.7.2013, Michaela Farenzenová, .týždeň
Podpora učiteľa spojila Košice s Bratislavou
8.7.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
Učitelia sa zobudili, čosi sa deje
25.6.2013, Eva Čobejová a Lukáš Krivošík, .týždeň
Kľúčom sú dobré verejné základné školy
24.6.2013, Zuzana Zimenová, .týždeň
17.6.2013, Oto Žarnay a Vladimír Crmoman, .týždeň
Učiteľ si vyrába pomôcky sám a kontroluje ministerstvo
13.6.2013, Braňo Kočan, .týždeň
Štrajk učiteľov, zrada a porážka
11.6.2013, Vlado Crmoman, .týždeň
7.5.2013, Mária Smreková, .týždeň
29.4.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
22.4.2013, Vladimír Burjan, .týždeň
Školské testy – dobrý sluha, zlý pán
16.4.2013, Vladimír Burjan, .týždeň
Merať či nemerať vo vzdelávaní?
8.4.2013, Vladimír Burjan, .týždeň
Inšpekcia, byrokracia, a tak vôbec
4.4.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
2.4.2013, Peter Paľaga, .týždeň
Načo je komu školská inšpekcia?
18.3.2013, Martin Mojžiš, .týždeň
Pedagogika videná očami biológie
18.2.2013, Ladislav Kováč, .týždeň
Reforma školstva – pohľad z riaditeľne
11.2.2013, Martin Kríž, .týždeň
1.2.2013, Martin Kríž, .týždeň
28.1.2013, .týždeň
18.1.2013, Martin Mojžiš, .týždeň