Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

[ 14.1.2015, Vladimír Burjan, Dobrá škola]

Ďalšia výmena v kresle ministra školstva v takom krátkom čase prekvapila zrejme všetkých, vrátane Petra Pellegriniho. Pre školstvo to je jednoznačne zlá správa, a to bez ohľadu na to, ako sa svojej úlohy zhostí Juraj Draxler. Každá výmena totiž znamená ďalšie „zoznamovanie sa s rezortom“, ďalšie „prehodnocovanie krokov predchodcov“, ďalšie personálne výmeny a zneistenie ľudí vo vedúcich funkciách, ďalšie nadväzovanie kontaktov a získavanie informácií, a teda v konečnom dôsledku ďalšie prešľapovanie na mieste, ktoré naše školstvo potrebuje zo všetkého najmenej.


Peter Pellegrini po nástupe do funkcie opakovane zdôrazňoval, že si uvedomuje dôležitosť svojho poslania a sľuboval, že urobí všetko pre to, aby sa slovenské školstvo konečne rozhýbalo. Oproti svojmu predchodcovi pôsobil dynamicky (čo však nebol veľký problém) a v mnohých učiteľoch dokázal vzbudiť reálne nádeje. Vlastne už tým prekonal polovicu svojich predchodcov. Nový vietor však vial iba necelých päť mesiacov. Personálna rošáda po odstúpení Pavla Pašku v plnej nahote ukázala slabinu partokratického systému, v ktorom riadia veci verejné poslušní nominanti strán. Strán, pre ktoré sú najdôležitejšie ich vlastné záujmy, potom záujmy sponzorov, potom dlho nič a až potom prichádzajú na rad záujmy štátu a spoločnosti. Smer-SD už túto cynickú hierarchiu záujmov ani nemá potrebu skrývať. Jednoducho, keď má strana malér, potreby školstva idú úplne bokom. Napokon, aj odvolanie Dušana Čaploviča malo za cieľ zlepšiť imidž strany, nie stav vzdelávania v tejto krajine.


V spätnom pohľade sa zdá, že pokus o naštartovanie zmien v školstve bol pre Petra Pellegriniho iba straníckou úlohou, ktorú síce prijal, ale ktorou vnútorne nežil. Ak by ňou totiž bol skutočne žil, bol by ponuku kariérneho postupu odmietol s tým, že nechce odísť od rozrobenej práce a naozaj chce skúsiť postaviť školstvo na nohy. (Bola by to, mimochodom, oveľa náročnejšia a užitočnejšia úloha ako udeľovať slovo rozhaštereným poslancom.) Škoda. Nie som jasnovidcom, ale niečo mi hovorilo, že Peter Pellegrini mal reál­ne šance to dokázať. A niečo mi tiež hovorí, že Juraj Draxler... Ale nie, nechajme mu tých obligátnych 100 dní.


Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.