Nové Školstvo: Dedinský učiteľ o reforme základného školstva

Dedinský učiteľ o reforme základného školstva

20.12.2007 | Lukáš Janoška | Diskusia k stratégii

Najpresvedčivejšou reformnou teóriou školstva je pre mňa dielo Jána Ámosa Komenského. S nádejou na lepšie časy som počúval aj návrhy na úpravu chodu škôl na Ponovembrových mítingoch Učiteľkého fóra Slovenska v 89-tom.

Čo sa vynorilo potom, bola viac, alebo menej podobné tomu predošlému, nevynímajúc projekt Milénium, či výstupy Kurikulárnej rady, alebo projektu Nové školstvo.

Skutočná pomoc postkomunistickým učiteľom prišla od európskych, ale aj amerických kolegov. Ochotne prišli na naše školy prezentovať pozitíva ich vzdelávacích systémov, tiež nás ochotne pozvali na hospitácie do ich škôl v zahraničí. Pre mňa to bolo nezabudnuteľné – cítiť atmosféru v akej pracovali školy v Anglicku, Francúzsku, Švajčiarsku, ale aj Poľsku. Žiaci pôsobili prirodzenejšie, zodpovednejšie, odvážnejšie a tolerantnejšie. Z množstva reformychtivých návrhov sa mi ako najracionálnejší pozdáva z dielne Konzervatívneho inštitútu (KI). Ich signatári projektu Nové školstvo sú silné, verejneznáme osobnosti, aj keď neznajúce vnútroškolský život u nás. Možno aj preto majú snahu stretať sa s učiteľmi z praxe. To je nový prvok v reformnom snažení u nás. Doteraz to išlo všetko od „zeleného“ stola. Úspech KI bude záležať na tom, ako citlivo bude načúvať partnerom z praxe a uveria ich argumentom na ozdravenie škôl, resp. ako presne vypracujú smernice namierené proti zneužívaniu moci skupinami okolo vedení škôl, šliapajúcich po proreformných učiteľoch (-ľkách) a žiackych osobnostiach.

V prípade, že účastníci sústredení sa stanú počúvajúcimi, európsky grant sa minie účinku, tak ako veľa iných na Slovensku.

Sympatická je prezentácia skúsenosti z menšinových, a škoda že ustupujúcich alternatívnych foriem vzdelávania na našich školách.

Predchádzať by jej však malo demaskovanie väčšinových, deštrukčných síl školských štruktúrach.

Zmapovanie prestárleho, ultraprefeminizovaného, profesne sklamaného, resp. „vyhoretého“ školstva a spoznanie jeho mechanizmov fungovania je východiskovým bodom. Bez neho vylepšovať systém sa podobá hľadaniu v kalnej vode. Napriek tomu to KI nemá v harmonograme projektu.

Vygenerovať, prijať a odskúšať pilotný program výučby na jednej - dvoch školách je dobrá vec, ale pokryť ním potom celé „nepoznané“ štátne školstvo Slovenska by bolo chybou.

Myslím si, že uskutočňovať zmeny je úspešné vtedy, keď je v spoločnosti o ne aspoň minimálny záujem. Nedávna výzva denníka Pravda k diskusii na tému: Prečo klesá záujem o profesiu učiteľa, opäť ukázala, že Slováci na túto dôležitú súčasť ich budúceho života rezignujú.

Záujem bezradnej verejnosti o dianie v školách by mohol vzrásť aj pomocou fungujúcej štátnej školskej inšpekcie. Je nemysliteľné, že v prípade z Hrušovskej ZŠ, v ktorom žiak II. Stupňa na jednej hodine dostane sedem (7) nedostatočných a po príchode domov namieri proti sebe otcovu zbraň a zraneniam podľahne, sa ani v priebehu pol roka nič nepohne. Dotyčný „akčný“ učiteľ, „z riaditeľkinej skupiny“ stále učí na tej istej škole bez postihu!

Podobnou ich nečinnosťou prichádzajú o svoje miesta „nepohodlní“ učitelia (-ľky). To je už však o politickej vôli pomôcť školstvu, ale v SR ešte takých politikov zatiaľ nevolíme. Roky kritizovaná, ale neriešená dominancia žien v našich školách je jednou z príčin násilia na školách, nakoľko práve chýbajúci mužský princíp vo výchove pôsobí na chlapcov frustrujúco. V západnej Európe sa stretnete s paritným zastúpením žien a mužov v pedagogických zboroch. Oni o tom hovoria, že to nie je ani normálne, ani nie vec finančnej motivácie, ale výsledkom náročných a dlhodobých rozhovorov školských, občianskych, ale aj politických zoskupení prameniacich z presvedčenia, že zdravé výchovné prostredie je limitujúce pre životaschopnosť mladej generácie.

Podobné rokovania čakajú aj Slovensko.V tomto smere by sme si mohli pomôcť švédskym zákonom „O rovnosti šanci žien v politike“, ktorý by menšinových mužov dostal na miesta kde sa o niečom rozhoduje.

Múdre rezortné záväzne nariadenia na dosiahnutie rovnováhy „síl“ by tiež pomohli, napr. kde je riaditeľka školy, tak tam by mal byť jej zástupcom muž, podobne postupovať pri obsadzovaní odborového dôverníka ZO, či trvať na rovnováhe pohlaví pri kreovaní vedení škôl, resp. školských rád atď.

Nedostatok mužských mentálnych vlastnosti je podpísaný aj pod zametaním vnútroškolských problémov pod koberec, spravidla ženským vedením. Z tohto faktu dedukciou človek dospeje aj k príčine, ktorá ovplyvnila umiestnenie Slovenska v celosvetovom monitore. Naši žiaci obsadili posledné miesto medzi európskymi krajinami v schopnosti riešiť problémy.

Počas priebehu vyššie spomenutých systémových zmien na základných školách, by sa na akademickej pôde mali pripravovať na nový výber adeptov do učiteľskej rehole, samozrejme s pomocou modernej psychológie a ďalšími krokmi zisťujúcimi postoje budúcich pedagógov k oblasti zvoleného aprobačného štúdia.

V tomto úsilí by nám možno pomohlo bližšie sa zoznámiť s modelom cibrenia pedagógov vo Veľkej Británii. Je spleťou viacstupňového štúdia, ktoré je pretkané krátkodobými aj dlhodobými stážami, tak aby mladí kantori nemali až také problémy predstúpiť pred žiakov. S podobného dôvodu je tam zabehnutá aj funkcia pomocného učiteľa.

Smerovať, resp. motivovať kvalitu učiteľskej práce sa dá presným formulovaním kritérií hodnotenia. Takýto prestížny a aj finančne zaujímavý kompas by iste časom prinavrátil učiteľský stav ku stratenej pozícií v spoločenskom rebríčku.

Som presvedčený, že súčasné školstvo do závozu dostali slovenskí učitelia (-ľky) a iba oni ho odtiaľ môžu vyslobodiť. Nech im pán Boh v tom pomáha.

Autor je učiteľ (http://www.mujweb.cz/www/l.janoska).