Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

[ 14.4.2013, Pravda, Nové školstvo v médiách]

Josef Widmer, generálny riaditeľ sekcie odborného a všeobecného vzdelávania švajčiarskeho federálneho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu v rozhovore pre Pravdu hovorí, že "firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát.“ Na Slovensku bol na pozvanie Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky, ktorú organizujú Trend a občianske združenie Nové školstvo.


Ministerstvo školstva chce robiť zmeny v strednom odbornom školstve tak, aby sa mladí ľudia vedeli uchytiť na trhu práce. Inšpirovať by sa mohlo aj Švajčiarskom. Tamojší systém odborného vzdelávania, ktorý do veľkej miery riadia a financujú firmy, funguje ako povestné švajčiarske hodinky. Výsledkom spolupráce štátu a firiem je nielen nízka nezamestnanosť mladých ľudí, ale aj schopnosť pružnej úpravy študijných plánov napríklad v oblasti informatiky.


Aký je vo Švajčiarsku záujem o stredné odborné školy v porovnaní s gymnáziami?
Vo Švajčiarsku sa približne dve tretiny ľudí vyučia v nejakom odbore a jedna tretina ide na gymnáziá. Tento pomer je niekoľko rokov stabilný, aj keď je mierny trend smerom ku gymnáziám, ale ten je zanedbateľný.

Čím to je?
Existujú rôzne dôvody. Jedným z dôvodov je to, že odborné vzdelávanie má vo Švajčiarsku dlhoročnú dobrú povesť. Nie je to akoby druhotriedne vzdelávanie, ale znamená skutočnú alternatívu voči gymnáziám. Je tu tradícia. Ľudia sa chcú vyučiť a robia to aj preto, že vedia, že potom budú žiadaní na trhu práce. Vo Švajčiarsku nájdete viac nezamestnaných medzi absolventmi univerzít ako medzi absolventmi stredných odborných škôl. Odborné vzdelávanie je riadené na základe trhu práce. Keď mladý človek skončí odbornú školu, tak sa rýchlo zamestná. Má perspektívu nielen v zamestnaní, ale aj pri ďalšom vzdelávaní – môže ďalej pokračovať a eventuálne sa dostať aj na univerzitu. Je tam vysoká priepustnosť. Aj to je veľmi dôležité. Ak sa niekto vyučí, stále má možnosť terciárneho vzdelávania.

Sú však aj argumenty, že všeobecné vzdelávanie je lepšie, lebo ak má človek úzke odborné vzdelanie, po istom čase daná kvalifikácia nemusí byť na trhu práce potrebná.
To by vo Švajčiarsku nikto nepovedal. Zamestnávatelia totiž ponúkajú učňovské miesta len tam, kde je práca. Medzi učňami prakticky nie sú nezamestnaní. Ak je na trhu práce napríklad nízka potreba záhradníkov, tak sa učňovské miesta v tomto odbore neotvoria.

Šťastná to krajina.
(úsmev) To nemá veľa spoločné so šťastím. Zásadný faktor úspechu je v tom, že samotní zamestnávatelia sa angažujú v podpore odborného vzdelávania. Nerobia to preto, že majú len nejakú spoločenskú zodpovednosť, ale najmä preto, že je to v ich vlastnom záujme. Ponúkajú učňovské pozície, podporu pri výučbe učňov, ktorí sú potom uplatniteľní v celom sektore, či už v oblasti techniky, informatiky, záhradníctva a podobne. Ďalší faktor je, že mladí ľudia, ktorí sa učia, nie sú zatvorení a netvoria nejakú špecifickú skupinu, ale priamo svojou prácou prispievajú k produktivite podniku. Zamestnávateľ má síce s ich výučbou výdavky, ale zároveň produkciou učňa získava späť. Takmer vo všetkých oblastiach to zamestnávateľovi prináša čistý zisk.

Ako ten systém vyzerá v praxi?
Keď má človek 15–16 rokov, musí sa najskôr rozhodnúť, či pôjde na gymnázium, alebo sa vyučí. Ak sa rozhodne pre odbornú školu, môže si vybrať z 230 povolaní. Ak chce byť napríklad mechanik, neznamená to, že ide priamo na nejakú školu, ale musí si nájsť firmu alebo podnik, ktorý ho zamestná. S firmou potom uzatvorí učňovskú zmluvu. Je to ako pracovná zmluva, v ktorej je presne špecifikované, že zamestnávateľ učňa zaškolí a zároveň mu stanoví mzdu. Nie sú to veľké sumy, v prvom roku je to možno 500 frankov (vyše 400 eur), v druhom 1 500 frankov (vyše 1 200 eur). Na porovnanie, minimálna mzda vo Švajčiarsku je približne 3 500 frankov (vyše 2 800 eur). Tri alebo štyri dni v týždni mladý muž pracuje v podniku a jeden-dva dni ide do odbornej školy. Niektoré odbory sa učia tri, iné štyri roky.

Podnik ho po vyučení aj zamestná?
Taká záruka nie je. Ale ak sa mladý človek osvedčí, je veľká pravdepodobnosť, že ho potom zamestnajú. Firma, samozrejme, môže byť práve v období, keď nemá priestor na vytváranie nových pracovných miest, a tak sa mladý človek musí porozhliadnuť niekde inde. Ale zvyčajne to pracovné miesto nájde. Vo firmách je to tak, že raz vyučím niekoho ja, kto si nájde miesto v inej firme, a inokedy zas ku mne nastúpi niekto, koho vyučili inde.

Koľko je takých firiem? Stáva sa, že záujemcov odmietajú?
Firiem je asi 400-tisíc. Samozrejme, nie všetky ponúkajú každý rok miesto. Stáva sa, že niekto hľadá miesto v konkrétnom odbore a nenájde firmu. Približne v 15 percentách sa mladým ľuďom nepodarí splniť si želanie a potom si musia vybrať niečo iné. Zároveň nie všetky povolania majú rovnaké vstupné požiadavky. Ak chcete byť informatikom, treba vedieť viac, ako keď sa chcete stať kaderníkom. Tak sa môže tiež stať, že ak chce niekto ísť na informatiku, odmietnu ho, lebo nie je na to dosť pripravený. To znamená, že sa nehodnotia len známky v škole, ale aj potenciál uchádzača.

Robia sa prijímačky?
Robia sa špecifické skúšky. Záujemca príde na dva-tri dni do podniku, dajú mu nejaké úlohy a všímajú si, ako sa pri nich správa, čo robí. Potom si obe strany môžu vyberať. Mnohí mladí ľudia idú do viacerých podnikov a zisťujú, či sa im tá práca páči, alebo nie.

Ako je financované odborné vzdelávanie?
Pri všeobecnom vzdelávaní platí všetko štát. V odbornom vzdelávaní platí štát 40 percent nákladov, zvyšných 60 percent uhradia zamestnávatelia a zväzy zamestnávateľov. Z tých 40 percent, ktoré dáva štát, sa platí z celonárodnej úrovne 25 percent a regióny, teda kantóny, platia 75 percent. Spolu stojí odborné vzdelávanie ročne 3,8 miliardy frankov (vyše 3 miliardy eur).

Je pre štát lacnejšie ako všeobecné vzdelanie?
Vyjde to podstatne menej. Ale aj na základe tohto možno vidieť, že zamestnávatelia musia byť o výhodnosti tohto systému presvedčení, inak by nezaplatili toľko peňazí.

Tento systém je pre štát zjavne výhodný.
To, že je to výhodné pre štát, nehrá veľkú úlohu. Je to dôležité aj pre zamestnávateľov, aby nemali na trhu práce len akademikov, ale aj vyučených remeselníkov. A keď na odbornom vzdelávaní spolupracujú, môžu o ňom zároveň spolurozhodovať.

Na Slovensku sa uvažuje o zvyšovaní financií do odborného vzdelávania. Mal by sa teda štát snažiť, aby do financovania a odborného vzdelávania viac angažoval firmy?
To, čo je dobré pre Slovensko, vám neviem povedať. Viem povedať, čo funguje vo Švajčiarsku. Medzi kantónmi a hospodárstvom je úzka spolupráca. Odborné vzdelávanie môže dobre fungovať vtedy, keď je riadené zo strany zamestnávateľov. Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát. My netušíme, aké pracovné miesta budú žiadané o desať rokov, ale firmy tušia, akým smerom to pôjde.

Ako sa pri meniacom sa trhu práce zabezpečuje zmena učebných plánov?
Ak vzniká nové povolanie, trvá to päť rokov. Do vypracovania študijného plánu sú zapojené všetky zúčastnené strany. Študijný plán musí presne stanoviť, čo sa človek vyučí v škole a čo v podniku. V politickom procese sa to potom schváli. Iná situácia je, ak ide o prispôsobenie existujúcich študijných plánov meniacej sa situácii na trhu. Tento proces netrvá viac ako rok. Pri informatike sa napríklad plány upravujú každý rok.

Na potrebu zmeny upozorňujú firmy?
Vždy. Je na zamestnávateľoch, aby hovorili, aké povolania potrebujú a aké nie a aké treba upraviť.

Rezort školstva sa aj cez financie zo Švajčiarska chystá robiť kampaň na propagáciu odborného vzdelania cez videá a letáky. Sú to podľa vás dobre využité peniaze? Robíte to aj vo Švajčiarsku?
Informácie pre žiakov sú potrebné, aby sa vedeli orientovať a zhodnotiť situáciu. Aj vo Švajčiarsku robíme kampane s videami a rôznymi materiálmi, ale len všeobecne. Reklamu na konkrétne povolania robia jednotlivé sektory. Je medzi nimi súťaž. Samozrejme, kampaň nestačí. Dôležité je, aby do procesu boli zapojené všetky strany – zamestnávatelia, firmy, štát. Odborné vzdelávanie musí byť atraktívne pre ľudí, inak akokoľvek pekná kampaň nič nezmôže.


Josef Widmer pôsobí ako generálny riaditeľ sekcie odborného a všeobecného vzdelávania zo švajčiarskeho federálneho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu v Berne. Na Slovensko prišiel na pozvanie Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky, ktorú založili Trend a občianske združenie Nové školstvo. Viac informácií o prednáške Josefa Widmera na tému Duálny systém odborného vzdelávania vo Švajčiarsku nájdete tu.


Zhováral sa Daniela Balážová, publikované v denníku Pravda dňa 13. apríla 2013 tu.