Odporúčania To dá rozum pre skvalitnenie školstva na Slovensku /február 2020/ [ 2.3.2020, Peter Dráľ, Vláda a reforma]

Iniciatíva To dá rozum predstavila vo februári 2020 svoje odporúčania pre skvalitnenie školstva na Slovensku od materských až po vysoké školy vrátane vedeckej a umeleckej činnosti na vysokých školách.

Nezisková organizácia MESA10 spustila v roku 2016 iniciatívu To dá rozum s cieľom definovať príčiny súčasného nepriaznivého stavu školstva na Slovensku a navrhnúť v ňom systémové zmeny. V októbri 2019 publikovala Analýzu zistení o stave školstva na Slovensku, v ktorej prezentovala kľúčové problémy, ich príčiny, súvislosti a dopady deliace nás od želaného stavu vo vzdelávaní a vysokoškolskej vede. Analýza bola založená na rozsiahlom kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume s viac ako 650 účastníkmi rozhovorov a 15-tisíc respondentmi dotazníkového prieskumu z oblasti školstva a tiež z radov zamestnávateľov.

Ako odpoveď na zistené problémy a ich príčiny prináša iniciatíva To dá rozum Odporúčania pre skvalitnenie školstva na Slovensku od materských až po vysoké školy vrátane vedeckej a umeleckej činnosti na vysokých školách, ktoré postupne predstaví na konferenciách v Bratislave (27.2.), Banskej Bystrici (26.3.) a Košiciach (27.3.). Odporúčania na zmeny vychádzajú aj z príkladov dobrej praxe vo vzdelávaní na Slovensku, ktoré členovia tímu identifikovali počas kvalitatívneho prieskumu, a ktoré sa podarilo zozbierať od takmer stovky ich realizátorov cez webstránku To dá rozum. Príklady sú dôkazom, že aj napriek nepriaznivému stavu školstva ako celku mnohé školy, mimovládne organizácie a ďalšie inštitúcie už aj dnes prinášajú inovácie a pozitívne zmeny pre deti, žiakov, študentov, učiteľov a ostatných zamestnancov škôl. Zdrojom pre formulovanie prezentovaných odporúčaní boli aj príklady dobrej praxe zo zahraničia. Ich zber sa uskutočnil počas študijných návštev členov projektového tímu vo viacerých krajinách pri početných konzultáciách s odborníkmi z rôznych medzinárodných inštitúcií (napríklad OECD, EUA, EURASHE, ENQA), ako aj štúdiom analýz vzdelávacích politík v jednotlivých témach v medzinárodnom kontexte.

Odporúčania pre skvalitnenie školstva na Slovensku vychádzajú z troch princípov. Prvým je zvýšenie kvality vzdelávania na všetkých stupňoch, od materských až po vysoké školy, vrátane vedy na vysokých školách. Druhým je zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetky deti, žiakov a študentov, ktorí čelia v prístupe ku vzdelávaniu rôznym prekážkam z dôvodu ich zdravotného či sociálneho znevýhodnenia. Tretím je dôraz na to, aby sa deti, žiaci, študenti, ako aj učitelia a ďalší zamestnanci cítili v školách dobre, učili sa a pracovali v príjemnom prostredí a pozitívnej atmosfére.

Odporúčania, ktoré prináša iniciatíva To dá rozum, sa usilujú o komplexnú zmenu vzdelávania a vysokoškolskej vedy na Slovensku. Ako zdôrazňuje riaditeľka iniciatívy Renáta Hall: „Keďže jednotlivé odporúčania na seba úzko nadväzujú, nedajú sa realizovať len vo forme „kozmetických“ úprav existujúceho systému. Pri ich formulovaní sme vychádzali z toho, že všetkým aktérom v školstve je v prvom rade potrebné poskytovať dostatočnú podporu. Až potom môžeme očakávať, že bude možné zavádzať zmeny do praxe.“ Zlepšovanie školstva na Slovensku vníma iniciatíva To dá rozum ako systematický a permanentný proces. Po príprave a zavedení akejkoľvek zmeny je vždy potrebné dôsledne vyhodnocovať jej dopady a na základe toho navrhovať úpravy a zavádzať ďalšie zlepšenia.

Jadrom navrhovaných zmien je nový model vzdelávania, ktorý je otvorený, priestupný a flexibilný. Tento model umožní všetkým učiacim sa postupovať na vyššie stupne vzdelávania a do zamestnania bez rizika uviaznutia v slepej uličke a ukončenia vlastnej vzdelávacej dráhy bez získania kvalifikácie. Ako upozornila analytička To dá rozum Katarína Vančíková: „Pozornosť treba upriamiť na prvé roky života dieťaťa. Preto by sa rozvoj kvalitného a pre všetkých dostupného systému vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve mal stať skutočnou prioritou. Dôležité je garantovať všetkým deťom od 3 rokov účasť na tomto programe a vytvoriť silnú sieť poskytovateľov včasnej podpory pre rodiny a deti so zdravotným a sociálnym znevýhodnením už od narodenia.” V novom modeli na úrovni základnej školy odporúčame predĺžiť prvý stupeň vzdelávania o jeden rok. Druhý stupeň základnej školy navrhujeme rozšíriť o dobrovoľný 10. ročník, ktorý môže časti žiakov pomôcť úspešne ukončiť základnú školu a zvoliť si smer ďalšieho vzdelávania podľa svojich schopností a záujmov. Na úrovni stredných škôl navrhujeme zaviesť jeden rok spoločného všeobecného vzdelávania na všetkých maturitných odboroch s následnou špecializáciou štúdia v ďalších rokoch. Podľa Renáty Hall je vo vysokoškolskom (VŠ) vzdelávaní dôležité “podporiť vznik na prax orientovaného VŠ vzdelávania rozšírením profesijných bakalárskych programov, ako aj zavedením prepojenia poznatkov na prax v akademických programoch”. Vysoké školy by sa mali otvoriť. Študenti a akademici by mali častejšie chodiť na mobility do zahraničia a zahraniční študenti a akademici by sa mali stať integrálnou súčasťou života VŠ. Odporúčame, aby štát podporil účasť našich vedcov na medzinárodných projektoch napríklad cez financovanie kladne hodnotených projektov v rámci schém Horizontu Europe.

V  oblasti obsahu vzdelávania, spôsoboch výučby a formách hodnotenia navrhujeme vypracovať nové štátne vzdelávacie programy zjednotené pre jednotlivé stupne vzdelávania. Okrem aktualizovaného obsahu a cieľov vzdelávania by nové štátne vzdelávacie programy mali pomenovať aj odporúčané stratégie výučby a hodnotenia a poskytnúť tak učiteľom praktické návody pri zavádzaní zmien do vyučovania. „Na prvom stupni základných škôl navrhujeme vyučovať vo väčších časových celkoch, v rámci ktorých môžu učitelia aplikovať rôzne aktivizujúce stratégie výučby. Na druhom stupni navrhujeme podporiť učenie sa v súvislostiach rozvrhnutím učiva do vzdelávacích oblastí. Stredné školy by mali poskytovať dostatočný priestor na rozvíjanie odbornosti v jednotlivých predmetoch v prípade gymnázií a odborných vedomostí a zručností v prípade stredných odborných škôl. Navrhujeme preto modulovo vystavané obsahy vzdelávania, v rámci ktorých sa odporúčaná skladba predmetov určí v spolupráci s praxou,” informovala analytička Petra Fridrichová. Na prvom stupni základných škôl zároveň navrhujeme nahradiť známkovanie opisnými formami hodnotenia, ktoré sa zamerajú na motiváciu k ďalšiemu učeniu sa a na pomenovanie silných stránok žiaka a žiačky a oblastí, v ktorých sa môže ďalej zlepšovať a napredovať.

Pre skvalitnenie výučby a podporu akademickej etiky na úrovni vysokých škôl odporúčame podporiť vybudovanie centier pre rozvoj pedagogických zručností vysokoškolských učiteľov a znížiť rozsah kontaktnej výučby. „Dôsledné dodržiavanie akademickej etiky u študentov, učiteľov a vedeckých či umeleckých pracovníkov na vysokých školách považujeme za kľúčové a odporúčame ho zabezpečiť cez vzdelávanie študentov a učiteľov, zabezpečenie anti-plagiátorského softvéru, tvorbu a implementáciu etických kódexov na VŠ, ako aj odoberaním podvodne získaných titulov,“ vysvetľuje analytik Stanislav Lukáč.

Podstatou odporúčaní v oblasti individualizovanej podpory vo vzdelávaní je uznanie rozmanitosti potrieb, potenciálu a záujmov učiacich sa a poskytnutie dodatočnej podpory vo vzdelávaní všetkým, ktorí ju potrebujú. „Podpora by sa však nemala odvíjať od diagnózy, ale od konkrétnych vzdelávacích potrieb jednotlivých detí, žiakov a študentov. Poskytovanie podporných opatrení na jednej zo šiestich úrovní podpory by malo byť nárokovateľné v školách na všetkých stupňoch vzdelávania a malo by byť dostatočne a flexibilne financované zo strany štátu,“ zdôraznila analytička iniciatívy Miroslava Hapalová. Keďže zavedenie nárokovateľných podporných opatrení vo vzdelávaní si bude vyžadovať posilnenie personálnych kapacít, navrhujeme, aby každá škola mala možnosť zamestnať školského špeciálneho pedagóga alebo odborného zamestnanca a aby na základných a stredných školách pôsobili podporné tímy. Na vysokých školách navrhujeme vybudovanie vysokoškolských poradenských pracovísk. Odporúčame tiež cielene podporiť prestupy žiakov zo špeciálnych do bežných škôl prostredníctvom vypracovania tzv. tranzitívnych plánov a poskytovania príspevkov pre špeciálne školy, ktoré zabezpečia pomoc bežným školám, aby prestupujúcim žiakom účinne pomáhali.

Na skvalitnenie práce pedagogických, odborných a akademických zamestnancov navrhujeme zabezpečiť atraktívne platové ohodnotenie tak, aby sa pomer medzi priemernou mzdou učiteľov a vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku vyrovnal priemeru krajín OECD. Rovnaký princíp navrhujeme aj pri VŠ zamestnancoch, ktorí zaostávajú o 10 percentuálnych bodov za zamestnancami s PhD v národnom hospodárstve. „V  príprave učiteľov odporúčame rozšíriť a skvalitniť pedagogické praxe počas štúdia v učiteľských programoch a tiež posilniť výučbu všeobecnej aj odborovej didaktiky tak, aby absolventi získali nielen vedomosti o tom, čo majú vyučovať, ale najmä zručnosti v tom, ako to majú učiť,“ uviedol analytik To dá rozum Jozef Miškolci. Učiteľov je tiež potrebné pripraviť na to, aby výučbu dokázali individualizovať a zohľadňovať rozmanitosť potrieb a charakteristík svojich žiakov. Z tohto dôvodu navrhujeme zaviesť oblasti špeciálnej pedagogiky a inkluzívneho vzdelávania ako povinné súčasti vysokoškolskej prípravy pedagógov. Odporúčame tiež zabezpečiť kvalitné, rozmanité a dostupné možnosti profesijného rozvoja pre pedagogických a odborných zamestnancov a podporiť neformálne vzdelávanie a sieťovanie škôl. Pre skvalitnenie doktorandského štúdia navrhujeme podporiť vznik doktorandských škôl rozvíjajúcich vedecké a do praxe prenositeľné zručnosti. Odporúčame zrušiť vedecko-pedagogické tituly profesor a docent a vytvoriť funkčné miesta, kde hlavným kritériom bude aktuálna kvalitná vedecká, umelecká a/alebo pedagogická práca. “Toto prispeje k otvoreniu vysokých škôl akademikom zo zahraničia a mladším pracovníkom,” uviedla Renáta Hall.

Aby bol vzdelávací systém ako celok a aj jednotlivé školy efektívne riadené, je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie a kvalitných ľudí na riadiacich pozíciách. Ako zdôraznil analytik iniciatívy Peter Dráľ: „V školách potrebujeme kvalitné pedagogické aj manažérske riadenie, preto odporúčame zmeniť kvalifikačné požiadavky na vedúcich zamestnancov a umožniť flexibilnejšiu štruktúru riadenia. Riaditeľov škôl, ako aj rektorov potrebujeme odbremeniť od prevádzkovej agendy a zabezpečiť im kvalitné vzdelávanie, aby boli schopní efektívne viesť tím, skvalitňovať podmienky na vyučovanie a nastaviť a implementovať ciele dlhodobého rozvoja školy.“ Navrhujeme zavedenie ocenenia Manažér roka v školstve a vede, ktoré umožní oceniť prácu manažérov v školách a zdieľať príklady dobrej praxe. Na vysokých školách odporúčame zjednodušiť riadenie a posilniť pozíciu rektora, ktorý by však mal prejsť prísnym výberom správnej rady a senátu. “Senát by mal nominovať až takmer polovicu členov správnej rady, čím sa posilní jej prepojenie na vysokú školu,” dodala Renáta Hall. Do financovania je okrem navýšenia zdrojov na financovanie vedy, v ktorom výrazne zaostávame za EÚ, potrebné vniesť prostredníctvom výkonových zmlúv medzi VŠ a MŠVVaŠ SR predvídateľnosť, stabilitu a možnosť rôzneho profilovania sa vysokých škôl.

Na Slovensko v rokoch 2021 - 2027 prídu opäť stovky miliónov eur zo štrukturálnych a investičných fondov EÚ. Tieto by mohli byť základným zdrojom pre rozbehnutie veľkej časti navrhovaných zmien. Je preto nevyhnutné zlepšiť ich implementáciu cez zazmluvnenie aspoň polovice zdrojov do roku 2024, zníženie administratívnej záťaže prijímateľov a zjednodušenie ich čerpania.

Kompletné odporúčania, ktoré iniciatíva To dá rozum predkladá ako podnet na ďalšiu odbornú a verejnú diskusiu, sú dostupné na:  https://todarozum.sk/zmena-skolstva/

Peter Dráľ | noveskolstvo.sk & chcemevedietviac.sk & todarozum.sk