Výsledky PISA opäť nepotešili /december 2019/

[ 30.12.2019, Anna Dráľová a Peter Dráľ, Vláda a reforma]

PISA 2018 potvrdila zlú úroveň čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov a vplyv sociálneho zázemia na vzdelávacie výsledky.


Ministerstvo školstva a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) 3. decembra zverejnili výsledky medzinárodnej štúdie OECD PISA 2018, ktorá na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov a žiačok aj na Slovensku už po šiestykrát testovala čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Čo sa zo zistení dozvedáme?


x V oblasti čitateľskej gramotnosti sa výkony 15-ročných žiakov naďalej pohybujú pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Výkon porovnateľný so Slovenskom má Čile, Grécko či Ukrajina.

x V rizikovej skupine sa podľa PISA 2018 nachádza takmer tretina našich žiakov (31,4 %), čo je porovnateľné s výsledkami PISA 2015 (32,1 %). Prešľapujeme na mieste, no niet sa čo čudovať.

x Oproti roku 2009 štatisticky narástlo percentuálne zastúpenie žiakov v rizikovej skupine.

Títo žiaci nemajú ani základné čitateľské zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie. Najviac žiakov z rizikovej skupiny študuje nematuritné odbory stredných odborných škôl (65,4 %) a základné školy (44,4 %).

x Výsledky slovenských žiakov v matematickej gramotnosti sú na úrovni priemeru krajín OECD. Priemerný počet bodov bol 489, Slovensko dosiahlo 486 bodov. V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sa priemerné skóre zvýšilo o 11 bodov.

x Výkon žiakov v prírodovednej gramotnosti je pod priemerom krajín OECD a to už od roku 2006.

x Podiel žiakov v rizikovej skupine sa v matematickej i prírodovednej gramotnosti v porovnaní s rokom 2015 významne nezmenil.


Viac informácií o zisteniach PISA 2018 ministerstvo zverejnilo na svojej webovej stránke. O výsledkoch obsiahlo informovali médiá (napr. tu, tu, tu, tu, tu, tu a tu).


• Výsledky PISA 2018 prezentovala ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) ako „historický úspech“, ktorým sme sa „odrazili od dna.“ Ministerka najprv reagovala na výsledky v matematickej gramotnosti, aby vzápätí vysvetľovala, prečo výrazne zaostávame v gramotnosti čitateľskej.


„U nás je oveľa väčší vplyv sociálneho zázemia na výsledky žiakov. To svedčí o segregovanosti systému. Potrebujeme zvýšiť jeho inkluzívnosť, aby aj u detí z chudobného znevýhodneného prostredia boli tie výsledky porovnateľné s ostatnými deťmi. Vtedy sa náš celonárodný priemer výraznejšie posunie hore,“ vyhlásila ministerka.


• Zlé výsledky v čitateľskej gramotnosti a vplyv zázemia na vzdelávacie výsledky komentovali viacerí odborníci. „Títo žiaci nemajú elementárne zručnosti zodpovedajúce ich veku, napríklad majú veľké problémy s interpretáciou informácií, nevedia zhodnotiť text, ktorý má neobvyklý obsah či formu, a zriedkavo vedia z textu určiť hlavnú myšlienku, prepojiť niekoľko častí textu, dedukovať, argumentovať či rozlíšiť protichodné informácie,“ reagoval Inštitút vzdelávacej politiky.


„To znamená, že budú mať problém ďalej sa vzdelávať, orientovať sa vo svete, zodpovedne sa rozhodovať napríklad ako voliči. Môžu byť ľahko vmanipulovateľní do rozhodnutí, ktoré nevedia kriticky vyhodnotiť,“ objasňovala riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská. „Kým nevyriešime ten hlavný problém – podporu žiakov s rôznymi potrebami, vrátane detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, obávam sa, že rapídne zlepšenie nie je možné očakávať,“ doplnila analytička projektu To dá rozum Petra Fridrichová.


„Ak nezmeníme trendy, o chvíľu nie zanedbateľná časť stredoškolákov nedokáže pochopiť jednoduchý text, ktorý im bude predložený – napríklad aj taký o Počiatkovi – o zlodejinách a úbohosti ducha. A keď potom rastúce množstvo popletených mladých ľudí bude voliť fašistov a všetky typy politického bizáru, pri hľadaní odpovede „prečo“ začnime s výsledkami PISA,“ napísal na margo zistení sociológ Michal Vašečka.


• Výsledky testovania PISA 2018 okomentovali aj viacerí politici.


x „Ministerka školstva sa bude radovať, že sme neskončili katastrofálne. Slovensko má však na viac ako tešiť sa, že nie sme úplne najhorší,“ skonštatoval Miroslav Beblavý z koalície PS-Spolu. „Tento stav je vizitkou riadenia rezortu školstva za uplynulé roky. Vzdelávanie dlhodobo nebolo prioritou, Slovensko malo za 27 rokov svojej nezávislosti šestnásť ministrov školstva a väčšina z nich prichádzala do funkcie nepripravená,“ reagovali gestori tejto koalície pre vzdelávanie Juraj Hipš a Vladimír Šucha.

x „Ministerstvo školstva vyhlásilo rok 2016 za rok čitateľskej gramotnosti, ale neurobilo v tejto oblasti nič. Schopnosť čítať s porozumením a kriticky overovať informácie je v dnešnej dobe hoaxov a dezinformácií nevyhnutná,“ komentoval výsledky Branislav Gröhling zo SaS.

x Dobré výsledky v PISA majú byť len vedľajším efektom dobrého školstva, nie cieľom, na ktorý nadrilujete deti,“ píše v blogu expert strany Za ľudí Michal Kovács.


• S tým, že z testovania PISA by sme nemali robiť posvätnú kravu a alfou a omegou reformy školstva nemôže byť len sústredenie sa na jeho výsledky, súhlasí aj analytik INESS Róbert Chovanculiak.


„Ak nabudúce dopadnú naše deti v testoch matematických či čitateľských zručností lepšie než teraz a ďalší minister to označí za bod zlomu či ovocie nejakých školských reforiem, bude to opäť len plochá propaganda. Výsledky testov PISA majú istú výpovednú hodnotu, ale len veľmi obmedzene vypovedajú o úrovni nášho školstva,“ pridáva sa s kritickým postojom Martin Hanus z Konzervatívneho denníka Postoj.



• Medzinárodné aj národné merania dlhodobo poukazujú na vplyv rodinného zázemia na vzdelávacie výsledky žiakov, čo potvrdila aj najnovšia štúdia PISA. Téme sa venoval týždenník Trend aj Inštitút finančnej politiky (tu a tu). „Nová PISA: poväčšine podpriemer pre Slovensko, no existuje kategória, kde nám pódiové umiestnenie TOP 3 krajín ušlo len veľmi tesne: segregácia znevýhodnených študentov. V tom sme dobrí, svetoví, predbehlo nás len Bulharsko, Mexiko a Kolumbia. Nabudúce to už dáme,“ reagoval na výsledky Fedor Blaščák, hovorca Slovenskej technickej univerzity.


O tom, aké boli „dve reakcie dvoch ministeriek dvoch krajín z opačných polovíc rebríčka“ písal Juraj Hipš (PS/Spolu). Slovenská ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) v Hospodárskych novinách napísala, že žiaci nám výsledkami v PISA 2018 „po dlhom čase urobili radosť.“


Radosť niektorým odborníkom i politikom neurobila samotná ministerka, keďže vyšlo najavo, že sa Slovensko zrejme nezúčastní testovania PISA 2021 v oblasti finančnej gramotnosti. Ministerstvo vedené Lubyovou na to totiž nevyčlenilo peniaze. „Na to, aby sa zapojilo do tohto doplnkového testovania, potrebovalo zaplatiť na jar poplatok, no rozhodlo sa šetriť,“ napísal Denník E.


„V prípade, že budú v budúcoročnom rozpočte uvoľnené z ministerstva školstva finančné prostriedky na úhradu tohto ďalšieho výdavku OECD a tiež aj na úhradu výdavkov NÚCEM na národnej úrovni, budeme o našom možnom zapojení ešte rokovať priamo s OECD,“ uviedla národná koordinátorka PISA 2021 Júlia Miklovičová.


„Vidíme výsledky meraní finančnej gramotnosti, najalarmujúcejšia je PISA, kde sa merajú študenti. Už prvé kolo v roku 2012 skončilo zle, boli sme pod priemerom, no druhé kolo v roku 2015 bolo ešte horšie a rýchlejšie sme prepadli pod priemer,“ zhodnotila Júlia Čillíková z Národnej banky Slovenska.


„Slabá finančná gramotnosť vedie ľudí k zadlžovaniu či podľahnutiu finančným podvodníkom. Slabé kritické myslenie navyše vytvára ľudí, ktorí neoverujú fakty a podľahnú dezinformáciám,“ skonštatoval tímlíder SaS pre školstvo Branislav Gröhling a vyzval ministerku, aby na testy v roku 2021 peniaze našla. Ministerka zareagovala s tým, že na testovanie peniaze sú, no bolo by potrebné zvážiť, do akých sa má Slovensko zapájať, keďže niektoré merania zisťujú to isté.


Anna Dráľová a Peter Dráľ | noveskolstvo.sk & chcemevedietviac.sk