Reformné plány a diskusia o nich /október 2020/

[ 12.11.2020, Anna Dráľová, Vláda a reforma]

Ministerstvo financií zverejnilo dlho očakávaný dokument smerujúci k plánu obnovy. Čo obsahuje v oblasti týkajúcej sa vedy, vzdelávania a školstva?

Keď v septembri na verejnosť prenikol dokument Slovensko 2.0 stručne opisujúci reformy, na základe ktorých chce Slovensko od Európskej únie získať 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy, reagovali naň viacerí politici, či komentátori (napr. tu, tu a tu). Vyjadrila sa aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) vyzvala, aby investície do vzdelávania, inovácií, vedy a výskumu z reformných plánov určite nevypadli. Finálnu verziu takzvaného plánu obnovy minister predstavil verejnosti začiatkom októbra, keď zverejnil dokument Moderné a úspešné Slovensko: Národný integrovaný reformný plán. Ten obsahovo korešponduje s materiálom Slovensko 2.0.

V oblasti vzdelávania do roku 2030 rezort financií navrhol realizovať zmeny v týchto podoblastiach:

Posilnenie ranej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania: Vytvorenie nadrezortnej stratégie ranej starostlivosti, podmienok pre zavedenie povinného predškolského vzdelávania detí od 5 rokov a zavedenie nároku na miesto v škôlke pre deti od 3 rokov.
Desegregácia vo vzdelávaní: Začleňovanie zdravotne znevýhodnených detí do bežného vzdelávacieho prúdu a eliminácia segregovania detí z vylúčených komunít cez vytvorenie štandardov poradenstva a prevencie, aj rušením špeciálnych škôl a tried.
Podpora inkluzívneho vzdelávania: Prijatie stratégie inkluzívneho vzdelávania v roku 2021, zavedenie právneho nároku škôl na odborných zamestnancov i debarierizácia školských priestorov.
Kurikulárna reforma: Otvorenie trhu s učebnicami, vybudovanie tímu lídrov kurikulárnej reformy, pilotné overovanie nového kurikula v roku 2022 a jeho plošné zavádzanie od roku 2023.
Odmeňovanie učiteľov a príprava ich profesijného rozvoja: Skokový nárast učiteľských platov na úroveň 85 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí a stanovenie minimálneho rozsahu praktickej prípravy budúcich učiteľov.
Systém riadenia regionálneho školstva: Presun kompetencií v oblasti riadenia a financovania škôl z ministerstva vnútra pod ministerstvo školstva a posilnenie kariérneho rastu riaditeľov.
Optimalizácia siete škôl: Vyššia kvalita výučby a nákladová efektívnosť cez optimalizáciu 2. stupňa základných škôl.
Zmena koncepcie externých testovaní a podpora sebahodnotenia škôl: Aktualizácia modelu sebahodnotenia pre materské, základné aj stredné školy, zmena plošných testovaní žiakov a žiačok z rozlišovacích na kriteriálne v roku 2022.
Reforma financovania a riadenia vysokých škôl: Audit vysokých škôl do roku 2021, vytvorenie novej štruktúry riadenia a zavedenie nového finančného nástroja, tzv. výkonnostných zmlúv.
Odborné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých: Zavedenie flexibilnejšieho systému získavania kvalifikácií, zabezpečenie zberu dát týkajúcich sa uplatnenia absolventov a podpora vzdelávania dospelých cez individuálne vzdelávacie účty.
Digitalizácia: Podpora rozvoja digitálnych zručností učiteľov formou ďalšieho vzdelávania, vybavením škôl digitálnymi technológiami a reformou kurikula.
Investícia do komplexnej obnovy budov a areálov škôl: Plánované rekonštrukcie na všetkých úrovniach školstva spojené so zatepľovaním, digitálnymi a zelenými riešeniami.

Medzi priority v oblasti vedy, výskumu a inovácií autori reformných plánov zaradili efektívnejšie riadenie, ktorému má predchádzať revízia výdavkov na vedu, výskum a inovácie, ako aj zjednotenie podpory a koordinácie pod jednou strešnou organizáciou. Súčasťou zmien má byť aj transformácia Slovenskej akadémie vied a reforma financovania. „Reformné menu“ z dielne ministerstva financií zároveň spomína stratégiu lákania vysokokvalifikovaných pracovníkov na Slovensko.

Z prezentovaného materiálu má vláda vybrať opatrenia, ktoré predloží Európskej komisii. Ako na reformné zámery reagovala odborná verejnosť, komentátori či predstavitelia politických strán?

Reformné priority vo vzdelávaní z pohľadu ekonómov

Analytici Národnej banky Slovenska medzi najdôležitejšie reformné priority zaradili moderné a inkluzívne vzdelávanie od predškolskej výchovy po celoživotné vzdelávanie, ako aj aktívne politiky trhu práce. Do tejto oblasti začlenili aj zvýšenie atraktivity učiteľského povolania.

O tom, že dôležitým nástrojom na zvýšenie záujmu o prácu v školstve nie sú len platy, ale aj infraštruktúra a vybavenosť škôl, dostupnosť nájomného bývania pre učiteľov či motivačné príplatky, v denníku Pravda písal ekonóm Ľuboš Pavelka. Finančnú nenáročnosť tých najzásadnejších zmien v školstve okomentoval ekonóm Libor Melioris v ankete Denníka N:

„Nevysloveným tajomstvom je, že tie najdôležitejšie reformy nepatria medzi finančne najviac nákladné. Najlepším príkladom je školstvo. Reforma obsahu vyučovaného na základných školách alebo reforma riadenia vysokých škôl nestojí veľa peňazí. Vyžaduje však veľa práce a politickej odvahy. Akýkoľvek reformátor v školstve nutne narazí na vzburu učiteľov, docentov, profesorov, ktorí odmietajú akékoľvek zmeny, lebo aktuálny systém (zhmotnený v plagiátorstve, formalizme a alibizme) im vyhovuje.“

K tomuto názoru sa priklonil aj analytik INESS Martin Vlachynský v diskusii o pandemickom balíčku EÚ počas Bratislavských Hanusových dní. „Na robenie reforiem nie sú kľúčové peniaze. Na to, aby ste zreformovali súdnictvo, zdravotníctvo alebo školský systém, musíte urobiť hlavne manažérske zmeny. (…) Peniaze odpútavajú pozornosť od reforiem. Historicky vidíme, že reformy sa najlepšie robia v najťažších časoch. Keď máte dostatok zdrojov, strašne to láka, aby ste ich premenili na betón, na tehly, na budovy. To nie sú reformy, to sú len výdavky,“ uviedol Vlachynský.

Exminister financií Ivan Mikloš k potenciálnym reformám z plánu obnovy uviedol, že budú hradené z úverových peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť. „To znamená, že rast platov v školstve nemusí byť udržateľný, ak neurobíme aj iné reformy, ktoré nám naštartujú rast ekonomiky a budú generovať potrebné zdroje,“ skonštatoval Mikloš.

Nie všetci politici vnímajú školstvo ako prioritu

Predstavitelia niektorých opozičných strán reformným zámerom ministerstva financií vyčítajú vágnosť a neprofesionalitu. Opozičný Smer-SD dokument vníma iba ako ďalšie programové vyhlásenie vlády, ktoré nemá nič spoločné s tým, ako má vláda minúť prostriedky z Fondu obnovy. Poslanci mimoparlamentnej strany Hlas-SD plán reforiem označili za neodborný a nekonkrétny.

Aj koaličná strana Za ľudí skonštatovala, že v niektorých oblastiach má o reformách inú predstavu, ako ministerstvo financií. „Viac štátu v orgánoch vysokých škôl nepovažujeme za reformu ani cestu k vyššej kvalite škôl. Potrebujeme väčší dôraz na reformu obsahu a spôsobu vzdelávania a menší na administratívne a čisto technické záležitosti,“ zdôraznila predsedníčka strany Veronika Remišová. Strana zároveň koncom októbra predstavila svoju vlastnú víziu pre plán obnovy, podľa ktorej by náklady na reformu školstva mali dosiahnuť 550 miliónov a investície na rozvoj vedy a výskumu 520 miliónov eur.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) však spochybnil tézu, že by jednou z priorít financovaných z Fondu obnovy malo byť školstvo. „Ak minieme na školstvo peniaze zle, nepomôžeme tým nikomu,“ povedal Krajniak pre Denník N.

To, že jedným z prioritných reformných plánov má byť aj zbavenie sa „nezdravých stereotypov, pohodlnosti, ale aj klanov, ktoré dusia na vysokých školách kvalitu“ v komentári pre aktuality.sk skonštatoval minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Ako reformné plány hodnotia akademici, vedci či riaditelia základných škôl?

Nesúhlas s oklieštením akademickej samosprávy v takej podobe, ako je to načrtnuté v dokumente Národný integrovaný reformný plán – Moderné a úspešné Slovensko, vyjadrila Slovenská rektorská konferencia.

„Akademické slobody stelesnené v systéme akademickej samosprávy SRK považuje za zásadný výdobytok Novembra ’89 a za nadviazanie na akademické privilégiá stredovekých univerzít, k odkazu ktorých sa slovenské univerzity a VŠ hrdo hlásia,“ vyhlásili rektori, ktorí sa však stotožňujú „s potrebou inovovať a spružniť systém riadenia VŠ posilnením manažérskych prvkov a rozumného vyváženia kompetencií orgánov akademickej samosprávy.“

Osobitné stanovisko v súvislosti s integrovaným reformným plánom prezentovala Slovenská akadémia vied (SAV) spoločne s Univerzitou Komenského, Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika a Technickou univerzitou v Košiciach. Univerzity a SAV navrhujú vzájomné inštitucionálne prepojenie. „Spojeným úsilím chceme vytvoriť podmienky, aby sa do roku 2025 dva slovenské subjekty dokázali presadiť v renomovaných rankingoch v skupine TOP 500. Týmto krokom chceme vytvoriť podmienky pre lepšiu a väčšiu internacionalizáciu vo výskume aj výučbe,“ uvádza sa v ich stanovisku.

To, že „reformné menu“ má v oblasti vedy a výskumu ciele stanovené rozumne, si myslí Peter Moczo zo SAV a Učenej spoločnosti Slovenska. Dodáva však, že dokument prezentuje len zúžený pohlaď na vedu a výskum a nevyvážene akcentuje najmä podnikový výskum a inovácie. Podľa šéfa grantovej agentúry pre vedu VEGA Petra Múčku zas reformný plán prehliada potrebu podpory základného výskumu a prináša riziko, že výdavky na vedu a výskum nebudú smerovať do finančne podvyživeného výskumu, ale na zvýšenie byrokracie, vytvorenie ďalších zbytočných stupňov riadenia či nových inštitútov.

To, že časť finančného balíčka by mala byť určená na budovy a zvyšovanie platov učiteľov, si myslia niektorí riaditelia základných škôl. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Ladislav Miko v tejto súvislosti pre portál Euractiv skonštatoval, že zvyšovanie učiteľských platov Únia z plánu obnovy pravdepodobne nepreplatí.

Komentátor denníka SME Peter Schutz prirovnal prebiehajúcu „reformnú diskusiu“ k známej rozprávke. „Reformám chýba jedna ozaj otvorená líderská hlava, ktorá by gulášu dala filozofiu a tvar ucelenejší než torta, ktorú piekli psíček a mačička,“ napísal na margo dokumentu. To, že vyhlásenia slovenských vlád o potrebe lákania mozgov zo zahraničia sú už u nás obľúbenou klasikou reformného jedálneho lístka, v rovnakom denníku skonštatovala Zuzana Kepplová.

Diskusiu o plánovaných a potrebných reformách naďalej sledujeme a sumarizujeme v našich týždenných prehľadoch udalostí z oblasti školstva a vedy.