Dopady uzatvorenia škôl podľa britského modelu /jún 2020/

[ 30.6.2020, Peter Dráľ, Vláda a reforma]

Možné dopady uzatvorenia škôl kvôli pandémii COVID-19 sa od minulých epidémií líšia vo svojom rozsahu i trvaní. Logický model výskumníkov z University College London ukazuje, že dopady tohto bezprecedentného opatrenia sa týkajú mnohých aspektov vo vzdelávaní aj mimo neho.

 

Na Slovensku môžu byť od 1. júna otvorené materské školy pre deti a základné školy pre žiakov 1. až 5. ročníka. Ostatné ročníky a školy sa do konca júna otvorili len kvôli uzatvoreniu známok, vráteniu učebníc a ukončeniu školského roka, ktorý bol kvôli pandémii COVID-19 výrazne iný ako minulé školské roky kvôli takmer trojmesačnému zatvoreniu škôl.

 

To môže mať dopady, ktoré dnes ešte nedokážeme plne vyhodnotiť. Pritom vplyvy sa budú líšiť nielen medzi rôznymi školami, ale aj učiteľmi, žiakmi a rodinami. Na ich zhodnotenie ešte pred tým, ako budú dostupné dostatočné dáta, sa ako užitočné javí zmapovať oblasti dopadov, na čo sa podujali britskí vedci z University College London. Podľa ich štúdie môže mať prerušenie prezenčného vyučovania rôzne vplyvy na rôzne skupiny ľudí i celé odvetvia.





Logický model britských vedcov je interaktívnou konceptuálnou mapou (tu vo formáte PowerPoint), ktorá prehľadne ukazuje, čo je potrebné mať na pamäti ohľadom vplyvov uzatvorenia škôl. Logické modely sú nástroje na grafické zobrazenie procesov, aktivít či udalostí, ktorých výskyt sa predpokladá po realizácii prvotnej intervencie. Vďaka podobným modelom sa môžu pôvodné predpoklady o jej dopadoch meniť podľa toho, do akej miery v realite vedú k žiaducim alebo nežiaducim výsledkom, a či okrem zamýšľaných priniesli aj nezamýšľané dopady. Vďaka tomu možno pôvodnú intervenciu meniť a prehodnocovať jej nastavenie či trvanie. Modely tiež umožňujú posudzovať opodstatnenosť intervencií a zrozumiteľnejšie ich komunikovať verejnosti.

 

Cieľom vypracovaného logického modelu je pomôcť aktérom vo vzdelávaní prijímať také opatrenia, ktoré na pandemickú situáciu adekvátne a účinne zareagujú. Model má pomôcť nastaviť nielen bezprostredné kroky, ale aj dlhodobejšie opatrenia. Britskí vedci pri jeho koncipovaní vychádzali z analýzy akademických, vládnych i mediálnych zdrojov, ktoré sa zaoberali dopadmi zatvorenia škôl pri epidémiách v minulosti. Model bol vyvinutý na základe 177 štúdií z rôznych období a častí sveta, kde bolo uzatvorenie škôl samostatným alebo jedným z viacerých opatrení zameraných na zastavenie šírenia epidémií a zmiernenie ich dôsledkov. Väčšina analyzovanej akademickej produkcie sa týkala pandémie H1N1 z roku 2009, známej aj ako prasacia chrípka. Ďalšie sa venovali epidémii akútneho respiračného syndrómu v rokoch 2002-2004, tzv. španielskej chrípky z rokov 1918-1919 alebo pandémiám vo všeobecnosti. Celkovo sa koncepty abstrahované zo súboru zdrojov týkali najmä krátkodobých a lokálnych uzavretí škôl, čo je významný rozdiel oproti súčasnej situácii s plošným zatvorením škôl a dlhšie trvajúcimi opareniami nielen v oblasti vzdelávania.

 

Aj v minulosti sa rôzne pandémie líšili vo svojom rozsahu a dĺžke trvania, ako aj v šírke prijímaných opatrení. Relatívne dlhšie trvanie pandémie COVID-19 tvorcov modelu viedlo k zdôrazneniu potreby ďalej zbierať názory a skúsenosti rôznych aktérov, vrátane učiteľov, detí, rodičov a tvorcov vzdelávacej politiky. Na ich základe sa vytvorený model má ďalej upravovať a dopĺňať. Zámerom vedcov je po recenznom konaní a na základe spätnej väzby vytvoriť aktualizovaný model, prípadne viaceré modely, ak by to bolo vhodnejšie pre zachytenie dopadov v rôznych prostrediach a úrovniach vzdelávania.

 

Dopady uzatvorenia škôl v rôznych oblastiach

Skúsenosti z minulosti ukazujú, že zatvorenie škôl môže vďaka významnej redukcii sociálnych kontaktov prispieť k zníženiu rozsahu nákazy, avšak kľúčové je vhodné načasovanie i celkové trvanie tohto opatrenia. Rovnako dôležité je brať do úvahy rôzne spôsoby uzatvorenia i znovuotvorenia škôl, teda či sa týkajú všetkých alebo geograficky vymedzených škôl, na všetkých alebo vybraných stupňoch vzdelávania, všetkých alebo len určitých tried a skupín žiakov. Tvorcovia modelu identifikujú kritické miesta, kde môžu byť dopady uzatvorenia škôl najzásadnejšie alebo sa vo výrazne väčšej miere týkať niektorých skupín škôl, žiakov a rodín kvôli ich nastaveniu, spôsobu realizácie alebo iným kontextuálnym a populačným charakteristikám.

 

Aktuálny model obsahuje vyše 100 konceptov roztriedených do 7 hlavných oblastí, na ktoré má uzatvorenie škôl podstatný vplyv:

 

Zobrazenie jednotlivých oblastí a konceptov v modeli nevyjadruje ich relatívnu dôležitosť, časovú následnosť alebo kauzálny vzťah. Model zobrazuje dopady identifikované v dostupnej literatúre, ale aj faktory, ktoré doň autori sami doplnili. Takto doplnené faktory sú v modeli zaznamenané kurzívou a prepojenia medzi nimi zelenou farbou. Koncepty priamo identifikované v literatúre sú zobrazené tučným písmom s fialovými prepojeniami.

 

 

Okrem identifikovania možných dopadov uzatvorenia škôl v rôznych oblastiach autori modelu pomenovali aj faktory, ktoré môžu uvedené dopady zvyšovať, zmierňovať či diferencovať pre rôzne skupiny obyvateľov a jednotlivé sektory. Faktory zahŕňajú charakteristiky vírusu (spôsob prenosu, inkubačnú a infekčnú dobu, dostupnosť vakcín, mieru asymptomatického prenosu, rozsah testovania), okolnosti uzatvorenia verejných priestranstiev, ako aj faktory vplývajúce na život detí a mieru ich sociálneho kontaktu a rôzne sociálno-politické a environmentálne faktory, napríklad postoj ľudí k prijímaným opatreniam, mieru ich dodržiavania alebo aj ročné obdobie a počasie.

 

Model sa napokon zaoberá aj rôznymi etickými otázkami prijímania rozhodnutí počas pandémie s ohľadom na procesy a hodnoty. Z hľadiska procesov sú to otázky zodpovednosti za prijaté opatrenia, ich transparentnosť, inkluzívnosť, opodstatnenosť i možnosti ďalšieho prehodnocovania podľa vývoja situácie. Z hľadiska hodnôt je dôležité posudzovať mieru poskytovanej ochrany, starostlivosti a pomoci ľuďom, solidaritu, rešpektovanie súkromia a osobných slobôd, ako aj rovnosť, proporcionalitu a reciprocitu opatrení a celkovú mieru dôvery.

 

Záver

 

Možné dopady uzatvorenia škôl kvôli pandémii COVID-19 sa od minulých epidémií líšia vo svojom rozsahu i trvaní. Logický model výskumníkov z University College London ukazuje, že dopady tohto bezprecedentného opatrenia sa týkajú mnohých aspektov vo vzdelávaní aj mimo neho. Podľa autorov modelu pandémia koronavírusu zvýraznila, že mnohé krajiny napriek existencii epidemických plánov neboli na situáciu dostatočne pripravené a ich opatrenia boli skôr reaktívne než proaktívne. Pritom mnohoraké dopady uzatvorenia škôl môžu byť väčšie, ako sa vo všeobecnosti predpokladalo.

 

Na lepšiu pripravenosť pre budúcnosť, prijímanie informovaných rozhodnutí a zavádzanie účinných opatrení je podľa britských výskumníkov potrebné brať do úvahy omnoho viac faktorov pri tvorbe sektorových politík a pri zabezpečovaní rovného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetky deti. Tento cieľ je ešte dôležitejší v krajinách, kde nerovnosti v socioekonomickom postavení rodín výrazne vplývajú na vzdelávacie výsledky žiakov a na ich vyhliadky do budúcnosti.

 

Konceptuálna mapa ukazuje množstvo zjavných aj skrytých dopadov uzatvorenia škôl, ktoré môžu nielen reprodukovať, ale ďalej prehlbovať nerovnosti vo vzdelávaní. Ako uvádza analytik spoločnosti EDUin Štěpán Kment, tento fakt sa podľa čerstvej štúdie Institutu pro demokracii a ekonomickou analýzu (IDEA) bytostne dotýka napríklad českých škôl. Aj bez podobnej štúdie zo slovenského prostredia nie je žiaden dôvod domnievať sa, že by sa to isté netýkalo i slovenských škôl, detí a rodín.

 

Autor je analytikom a riaditeľom občianskeho združenia Nové školstvo.

 

Podkladové dáta k britskej štúdii sú dostupné v repozitári Zenodo: School closure in response to epidemic outbreaks: Systems-based logic model of downstream impacts