Nové Školstvo

Prijatie zákona je len začiatok reformného procesu. Slovensku dlhodobo chýbajú podporné mechanizmy pre tých aktérov, ktorí majú zmeny zavádzať do praxe. Tvrdí Peter Dráľ, riaditeľ občianskeho združenia Nové školstvo.

.čo sa za posledné štyri roky podarilo urobiť v rezorte školstva?
Po voľbách bola naprieč politickým spektrom artikulovaná potreba, aby sa vytvorila jednotná dlhodobá stratégia. Boli tu bombastické reči o tom, aká veľká reforma to bude. Intenzívne sa na tom pracovalo. Zapojili sa do toho odborníci a návrhy sa intenzívne konzultovali s rôznymi aktérmi v školstve, čiže už to bolo iné oproti minulosti. No po zmene ministra kvôli škandálom s eurofondami, napriek tomu, že vznikol aj národný program s konkrétnymi úlohami, to už pre súčasné vedenie rezortu nie je prioritou.

.vy pracujete dlhé roky v neziskovom sektore a tiež sa snažíte prichádzať s návrhmi na zlepšenie. Do akej miery vás ministerstvo počúva?
Do veľkej miery je to jednostranná komunikácia. To, či sme vypočutí, závisí od vedenia rezortu. Nielen vedenia ministerstva, ale aj vyšších úradníkov. A tam sme videli veľkú fluktuáciu. To, čo môžete mať dopredu vyrokované, sa môže veľmi ľahko zmeniť. Tretí sektor a analytické organizácie si nemôžu navrávať, že majú veľký vplyv, pokiaľ ich návrhy neladia s aktuálnymi prioritami.

.to dá rozum je jedna z najväčších iniciatív z posledných rokov, ktoré pochádzajú z mimovládneho sektora. Vy ste v rámci tohto projektu spravili rozhovory so stovkami učiteľov, čo je asi zaujímavý zdroj informácií. Čo sú najdôležitejšie zistenia?
Neboli to len učitelia, ale aj riaditelia, špeciálni pedagógovia, asistenti, ľudia zo štátnej správy a samosprávy a aj študenti. Školstvo je určite finančne a personálne poddimenzované. Je tu veľká administratívna záťaž na činnosti, ktoré priamo nesúvisia so vzdelávacím procesom.

Príprava učiteľov nedostatočne obsahuje prax. Pri ďalšom vzdelávaní učiteľov vládne monopol jedného poskytovateľa a mnohí učitelia nie sú spokojní s ponukou a kvalitou vzdelávacích programov. Bol tu systém kreditov, ktorý zdeformoval celý systém, vytvoril zlé motivácie. Kredity boli síce zrušené, ale ich podstata vo forme príplatkov k platom ostala. Riaditelia zároveň nemajú dostatočné kapacity a niekedy ani know-how na to, aby školy dobre riadili. A žiakom chýba individualizovaná podpora, mnohé školy nemajú dostatok asistentov a odborných zamestnancov. Kladieme na školy pomerne veľké nároky, sme nespokojní s výsledkami, ale neposkytujeme dostatok podpory, aby dokázali tieto nároky plniť.

.ak by prišiel minister, ktorý vybojuje u ministra financií napríklad o 20 % viac financií pre školstvo, zlepší to kvalitu školstva o 20 %?
Takto to nefunguje. Už vďaka demografickému poklesu sa zvýšili disponibilné zdroje v prepočte na žiaka, ale na výsledkoch sa to významne neodrazilo. Takže naliatie peňazí nespôsobí automaticky zvýšenie kvality. Zvýšenie zdrojov je nevyhnutná, ale nie dostatočná podmienka na to, aby sa školstvo zlepšilo. Treba aj rôzne podporné mechanizmy pre školy a efektívne fungujúcu sieť škôl.

.kam by tieto navýšené financie mali ísť na prvom mieste?
Isto sa nezaobídeme bez skvalitňovania vzdelávacích programov pre budúcich a súčasných učiteľov, bez investovania do podporných tímov v školách, teda asistentov a odborných zamestnancov. A nejde len o nové pozície, ale o rozvoj zručností existujúcich pracovníkov. A taktiež treba podporiť riadenie školstva zo strany zriaďovateľov, samosprávnych a štátnych inštitúcií.

.jedna z pozitívnych vecí posledné roky bolo zvyšovanie platov učiteľov. Dostali sa už na dostatočnú úroveň?
Z medzinárodných porovnaní vyplýva, že nedosahujeme úroveň, ktorú majú vyspelé krajiny EÚ či OECD. Priblížili sme sa k priemeru, ale nie dostatočne. Toto navýšenie stále nerobí učiteľskú profesiu dostatočne atraktívnou. Musíme sa ale baviť aj o tom, či má byť odmeňovanie učiteľov určené primárne centrálnymi tarifnými tabuľkami, čiže všetkým dať rovnako podľa kvalifikácie a počtu odpracovaných rokov alebo či má odzrkadľovať to, v akých podmienkach a s akými deťmi pracujú a akú kvalitu práce odvádzajú. Časť odmeny by určite mala byť naviazaná na výkon, no tam treba dať riaditeľom nástroje, ako hodnotiť kvalitu práce učiteľov a ako nastaviť zrozumiteľné a spravodlivé kritériá odmeňovania.

.môžeme mať dobrého učiteľa, ak jediná jeho motivácia bude finančný zárobok?
Nie, ale to sa týka akéhokoľvek zamestnania.

.tak potom sa zvyšovanie platov vylučuje s logikou, že zatraktívni povolanie učiteľa. Pomôže nám zvýšenie platov v prilákaní nových kvalitných ľudí?
Teraz hráme o to, aby nám neubudol počet učiteľov do kritickej miery. Aj na portáli Edujobs (portál spoločnosti Profesia s pracovnými ponukami v školstve, pozn. red.) sa znižuje priemerný počet odpovedí na inzeráty. Vidíme teda aj podľa týchto dát, že sa znižuje záujem o profesiu. V niektorých regiónoch a pri niektorých predmetoch už dnes chýbajú kvalifikovaní učitelia. Zvýšením platov by sme učiteľov docenili za to, čo už robia a ďalej neodrádzali tých, čo sa na učiteľské povolanie pripravujú.

.na stránke projektu „To dá rozum“ píšete, že na dosiahnutie zmeny je potrebná celková zmena verejnej politiky. Čo si máme pod tým predstaviť?
Dlhodobo pozorujeme, že ak sú aj nejaké zámery alebo návrhy na zmeny, tak skončia možno čiastkovou analýzou dostupných údajov, potom prípravou legislatívnych návrhov a tým to skončí. Akoby prijatím zákona bola reforma hotová, pritom je to len začiatok procesu. Nám dlhodobo chýbajú podporné mechanizmy pre tých aktérov, ktorí majú zmeny zavádzať do praxe. Veľmi očividné to bolo pri tzv. kurikulárnej reforme v roku 2008, kde učitelia nedostali podporu na to, aby si splnili nové povinnosti, ako bola tvorba školského vzdelávacieho programu.

A kľúčová fáza v tvorbe verejnej politiky je aj priebežné vyhodnocovanie, to znamená stanoviť si ukazovatele, ktoré chceme hodnotiť a pozerať sa na to, či sa nám to darí alebo nie. A po vyhodnocovaní majú nasledovať korekcie, pretože žiadna reforma nie je dokonalá a v praxi sa objaví veľa podnetov, ktoré je potrebné zapracovať. Ak sa toto nerobí, reforma je odsúdená na neúspech.

.čo presne si máme predstaviť pod tými podpornými mechanizmami?
Ak sa zo strany štátu povie, že bude existovať štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program, tak sa definuje rámec, čo majú žiaci na konci nejakého obdobia vedieť. Aby to učitelia dokázali, potrebujú dostať učebné zdroje, musia byť sami vzdelaní a vyškolení, aby dokázali učiť žiakov s rôznymi potrebami. Dôležitá je aj organizácia vyučovania a pri nej sa dostávate k otázke riadenia, to zahŕňa napríklad aj výber učiteľov, rozdelenie úväzkov...

.to sa už z toho stáva veľmi komplexná záležitosť, ktorú treba naplánovať ešte na začiatku do úplných detailov. Má potom ministerstvo kapacitu na riadenie takýchto komplexných zmien?
Presne tak. Zatiaľ nepreukázalo, že by takúto kapacitu malo. Aj podstatou projektu To dá rozum bolo poukázať na komplexnosť a previazanosť systému. Ak si vyberieme len jednu oblasť, ktorú chceme zmeniť, tak bezo zmien v iných oblastiach to nedosiahneme. Neviem, či existuje v školstve nejaký úspešný príklad prípravy takýchto zmien, nie to ešte ich realizácie. Doteraz išlo len o čiastkové zmeny, ktoré plátali diery, aj to nie dostatočne.

Peter Dráľ je riaditeľom občianskeho združenia Nové školstvo, predtým pracoval v Nadácii Milana Šimečku, spoluinicioval kampaň "Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku". V súčasnosti sa tiež podieľa na projekte "To dá rozum", ktorý sa snaží pomenovať najväčšie problémy v školstve a navrhnúť novú víziu. Je autorom a spoluautorom viacerých výskumných, analytických a advokačných publikácií, vzdelávacích materiálov a praktických príručiek.

Rozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 9. decembra 2019 a nájdete ho tu.

Peter Dráľ: Iba vyššie platy školstvo nezlepšia