Nové Školstvo

Jasné, sedeli sme ako zarezaní a zabávali sa pozorovaním, či má triedna na zuboch rúž.

Šikanovali sme tých, čo sedeli vpredu. Nič vážne, ale to vylúčenie pocítili. To preto, že tam v predných laviciach vyvíjali liek na rakovinu alebo vodíkovú bombu, že nás raz zachránia alebo rozprášia.

Báli sme sa ich výnimočnosti, tej ich blízkosti ku katedre, dostávali sme záchvaty smiechu, keď im vypadla krieda z upotenej ruky alebo sa zakoktali.

Na slabších sme tlačili, prečo by mali mať výnimky? Musia robiť to čo všetci ostatní! Prečo by mal niekto pri odpovedaní sedieť, keď odpadáva? Kto mal vši, nech sa postaví!

Opovrhovali sme bohatými deckami, vtierali sme sa im, škodili sme im. Mená chudobných sme písali na hajzlové dvere a na dvore si ich držali od tela palicou.

Každý mal nejaký telesný nedostatok, nikto nebol normálny. A nikto ani nechcel byť normálny. Ak by niekto bol, odstrihli by sme ho zo školskej fotografie.

Prepichávali sme si vzájomne oči na fotkách, dokresľovali brady a bradavice autoritám, do lavíc ryli kružidlom vulgarizmy a srdcia.

Chodili sme v bandách, pretože keď nás bolo viac, cítili sme okolo svojho mäkkého tela mušľu. Stopovali sme lúzrov, čo sa túlajú osamote, hnali ich a dívali sa, ako vyzerá utrpenie. Potom sme postáli s očami rozšírenými adrenalínom a zapáli si cigaretu pri smetných košoch.

A len na chvíľu nám napadlo, že aj nás by mohli odmietnuť a dostrkať až na pokraj zrútenia. O to silnejšie sme sa držali vzájomne za opasky a kapucne, prsty vkladali do dier na džínach, aby sme sa presvedčili, že pod šatami sú tiež ľudia.

Neustále sme testovali, koľko vydržíme, permanentný crash test. A mäkké tkanivá povoľovali, kosti prašťali, srdcia pukali, vlasy padali na dlážku, číra sa dvíhali, lalôčiky prerážali klincami, vzťahy vznikali za pár sekúnd a zanikali s prvým lúčom.

Báli sme sa ostrého svetla, mäkkých svetrov a chytiť niekoho za ruku na verejnosti.

Nič sme nepoznali, ale mysleli sme si, že vyčítame z pár textov a akordov zmysel života. Stále sme čakali. Kým sa skončí hodina, kým sa skončí rodinná oslava, kým sa zotmie, kým odídu rodičia.

To, čo nás obmedzuje, čo nás neustále okrikuje a poučuje, hladká po hlave, čomu sme sa nikdy nechceli podobať, to sme chceli bez milosti odstrániť.

Lebo potom vyletíme vysoko ako krásny kmeň a z tej výšky budeme páliť na všetkých, čo zdržujú, otravujú, krívajú, kradnú, nepracujú. A tiež na tých, čo sa tlačia vyššie, jazdia rýchlo a nič im nechýba. Očistíme túto spoločnosť od slabosti a prevezmeme miesto po najsilnejších.

V decembri 2016 boli publikované výsledky dvoch prieskumov verejnej mienky, ktoré realizovala agentúra FOCUS, zadávateľmi boli IVO a INEKO.

"V prostredí mladých ľudí viac ako tretina sympatizuje s aktivitami, konkrétnymi krokmi, programom a hodnotami Kotlebovej ĽSNS. Aj samotný líder strany Marian Kotleba má medzi mladými pomerne vysokú podporu (30 percent) ktorá prevyšuje súčasnú podporu strany," uviedlo IVO.

Výrazná väčšina opýtaných uviedla, že takzvané konšpiračné weby predstavujú alternatívu tradičných médií a že tieto weby majú vzhľadom na slobodu slova a prejavu právo na existenciu.

"Dve tretiny občanov si želá posilniť demokraciu väčšou angažovanosťou slušných ľudí vo verejných veciach a posilnením kontrolných orgánov. Štvrtina však vidí riešenie v zavedení diktatúry," uviedlo INEKO.

Preto volíme, ako volíme /december 2016/