Nové Školstvo

Minister školstva Ján Mikolaj nemá vo vedeckej komunite veľmi dobrú povesť. Môže si za to sám. Smerom k univerzitám aj smerom k Slovenskej akadémii vied totiž neúnavne vysiela signály, ktoré je ťažko možné interpretovať inak než ako zanovitú snahu o mrzačenie kvalitného vedeckého výskumu na Slovensku.

Mnohí z vedcov, ktorí mali v poslednom čase tú česť osobne sa stretnúť s ministrom Mikolajom, boli z tohto stretnutia úprimne zdesení. Minister vraj pôsobí dojmom, že povahe vedeckého výskumu buď vôbec nerozumie, alebo nechce rozumieť.

Ján Mikolaj zatiaľ nerobí nijaké zreteľné kroky, ktoré by vedu výrazne poškodzovali, pravidelne však vypúšťa akési pokusné bubliny, ktoré vzbudzujú oprávnené obavy. Väčšina týchto bublín hovorí v takej alebo onakej forme o rušení podpory základného výskumu, pričom „ušetrené“ finančné prostriedky by sa mali využiť na podporu výskumu aplikovaného. Čo je na tom zlé a prečo by nás to malo zaujímať? Zlé je to z viacerých dôvodov. Tak napríklad už len preto, že bez základného výskumu by nijaký aplikovaný výskum neexistoval. Ten prvý totiž predstavuje základy, na ktorých ten druhý stavia. To však nie je to najpodstatnejšie. Oveľa vážnejšie je, že ministrove prerozdeľovacie chúťky sa týkajú typu, a nie kvality výskumu. A to naozaj vážne vypovedá o mentálnom nastavení ministra, ktorého rezort má vedu na starosti. Nuž a mentálne nastavenie človeka, ktorý je zodpovedný okrem vedy aj za celé školstvo, by nás asi malo zaujímať.

Ako je možné, že vysokoškolského profesora Mikolaja kvalita výskumu zrejme príliš netrápi? Vari nie je profesorom preto, že práve jeho výskum bol výnimočne kvalitný? Ak áno, nemal by byť jedným z tých, ktorí budú preferovať predovšetkým „dobrú vedu“? Odpovede na tieto otázky sa môžeme pokúsiť pohľadať na webových stránkach. Skúsme si napríklad „vygooglovať“ zoznam vedeckých publikácií profesora Jána Mikolaja, čože sa nám ukáže.

Mimochodom, keď už sme pri tom webe, ten vymysleli v CERNe, čo je inštitúcia základného výskumu par excelence. Počítač, pomocou ktorého sa na web dostaneme, pracuje na princípe tranzistorového javu, ktorý neobjavili nijakí „aplikovaní vedci“, ale fyzici tuhých látok, skúmajúci základné vlastnosti polovodičov (neskôr za to dostali Nobelovu cenu). Ten počítač je napájaný elektrinou vyrobenou pomocou elektromagnetickej indukcie, ktorú objavil Michael Faraday pri skúmaní základov vzájomného pôsobenia drôtikov a magnetov (v prípade, že používate notebook, môže elektrina pochádzať z batérie, ktorej princíp objavil Alessandro Volta v rámci výsostne neaplikovaného výskumu).

Myslím, že netreba viac príkladov na to, aby nám všetkým bolo viac-menej jasné, že základný výskum má obrovský „aplikačný“ potenciál (teda, všetkým ako všetkým – asi by sme vedeli menovať prinajmenšom jedného človeka, ktorému to jasné nie je). Takýto výskum sa pritom o nijaké aplikácie neusiluje, jeho hlavnou motiváciou je zvedavosť a snaha veciam okolo nás porozumieť. Pričom, paradoxne, práve (čiastočné) porozumenie svetu, ktoré sme vďaka základnému výskumu dosiahli, je hádam tou najdôležitejšou „aplikáciou“.

Čo sa dá robiť v situácii, keď má o financovaní vedy na Slovensku rozhodovať človek, ktorý rozhodne nevyvoláva v tomto smere ani len elementárnu dôveru? Keby sme tu mali Hansa Christiana Andersena, hádam by mal kto vykríknuť čosi o oblečení pána ministra. Má to kto vykríknuť aj bez neho? V kuloároch sa dá dopočuť všeličo, nuž ale vyjadriť sa verejne... Predsa len, je to minister, ktorý navyše rozhoduje a bude rozhodovať o financiách, a tak je celkom prirodzené a pochopiteľné, ak sa nikto príliš nahlas neozve.

Nakoniec, keby aj tí vedci boli úplne ticho, kto by im to mal za zlé? Veď čo už sa len dá vyčítať rozvážnemu mlčaniu? Aj je to také sympaticky skromné, aj tradície to ctí, tak čo? Ukázalo sa však, že nie všetkým tie naše tradície vyhovujú.

.týždeň oslovil troch vysokoškolských profesorov – Miroslava Urbana, Jordana Kolarova a Vlada Bužeka – s ponukou priestoru na verejné vyjadrenie sa k názorom ministra Mikolaja na základný výskum. Všetci traja majú vo vedeckej komunite prirodzenú autoritu, a to zďaleka nielen na Slovensku. Všetci traja bez váhania súhlasili. A vyjadrili sa úplne jasne.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 8/2007 dňa 19. februára 2007.

Ohrozená veda