Môžete ma citovať!

[ 25.2.2007, Vlado Bužek, Nielen o škole]

Cieľom vedeckého výskumu je získavanie nových vedomostí o zákonitostiach sveta. Na rozdiel od iných foriem poznania, vedecký výskum je založený na špecifických metódach, ktoré umožňujú považovať získané poznatky za objektívne.

Na to, aby sa dokázala objektívnosť nových poznatkov, ich treba verifikovať alebo falzifikovať. Odtiaľto priamo vyplýva nevyhnutnosť zdieľania nových poznatkov v celej (rozumej celosvetovej) vedeckej komunite. Prosím, majte ešte chvíľku trpezlivosti, už som pomaly na konci tohto spletitého úvodu. Nové poznatky treba teda distribuovať.

Najprirodzenejšia cesta distribúcie nových poznatkov je publikovať ich vo forme vedeckých článkov. Vedci ich čítajú, sú nimi inšpirovaní, výsledky iných používajú na svoju ďalšiu prácu a následne ich vo svojich článkoch citujú. Taký je kolobeh výmeny vedeckých informácií. V tomto kolobehu hrajú kľúčovú úlohu dva momenty – publikácia nového výsledku a následná reakcia vedeckej komunity vo forme citácií. Publikácie a citácie nie sú samoúčelným nezmyslom. Sú to prirodzené míľniky na ceste za poznaním.

A teraz pozor, na scénu prichádza náš odborník. Bez mrknutia oka, bez najmenšieho váhania verejne vyhlási, že publikácie a citácie nie sú dôležité. A aby sme si zapamätali túto novú paradigmu, pre istotu ju opakuje. A opakuje. Náš odborník chce aplikácie. Chce, aby sa výsledky bádania čo najskôr aplikovali v praxi. Do troch rokov (zlaté naše päťročnice). To, že náš odborník má takéto predstavy omieste vedy v spoločnosti, nie je ani také prekvapujúce. Stačí nahliadnuť do štandardných databáz vedeckých publikácií. Oveľa zarážajúcejšia je reakcia akademickej komunity. Je ticho. Viem si predstaviť, že istej skupine (žiaľ, nie malej) vedeckých pracovníkov nová situácia aj môže vyhovovať – nakoniec prišlo na ich slová a ten najpovolanejší iba potvrdil to, čo oni aktívne praktizujú už dávno. Oni publikovať nepotrebujú a citácie sú zbytočné.

Na druhej strane spektra sú takí, ktorí naozaj robia vedu a na bizarnosti nášho lokálneho folklóru nemajú čas. Mnohí však vychádzajú z historických skúseností a ponaučení. Veľmi dobre vedia, že aj toto raz prejde. Koniec koncov, nie je to tak dávno, keď sme mali na ústavoch funkčné miesta realizátorov. Takže, žiaden problém. Pár rokov si zaaplikujeme a potom sa uvidí. Ale vidieť sa dá už dnes. Okrem iného aj to, že náš odborník sa stal profesorom nie z vôle politikov. Stal sa profesorom so súhlasom akademickej obce. Tá je jednoznačne zodpovedná za absenciu dostatočne prísnych kritérií pri hodnotení výsledkov vedeckej práce. Žiaľ, akademická obec akosi nevie hľadať vo svojom okolí kvalitu a výnimočnosť. Možno aj preto, že tie sa vo vede sa najlepšie identifikujú cez vedecké publikácie a citácie.

Autor je fyzik.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 8/2007 dňa 19. februára 2007.