Trochu iná správa o stave školstva

[ 3.4.2013, Pavel Sibyla, TREND]

Obnovené vydávanie Učiteľských novín vrátilo do hry staré firmy.


Ministerstvo školstva každý rok vydáva výročnú správu o stave vysokého školstva. Podobný dokument o stave zvyšku štátnej vzdelávacej siete chýba. Príbeh obnoveného vydávania dvojtýždenníka Učiteľské noviny (UN) môže poslúžiť ako alternatíva takéhoto dokumentu či ako prípadová štúdia, ktorá o slovenskom školskom prostredí vypovedá viac ako grafy a tabuľky.

Na oblasť vzdelávania sa z eurofondov na uplynulých sedem rokov vyčlenilo 618 miliónov eur. To je suma, za ktorú by napríklad Prešovská univerzita dokázala fungovať dvadsať rokov. Presné štatistiky neexistujú, no dnes odhadom od tohto pomerne veľkého balíka peňazí závisí plat pár tisíc ľudí pracujúcich v školstve a udržateľnosť stoviek menej či viac zmysluplných projektov.


Jediný majiteľ pravdy

Platí to aj o UN, ktorých vydávanie sa ešte za ministra Jána Mikolaja (SNS) stalo súčasťou eurofondového projektu s názvom Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov. V projekte za vyše 10 miliónov eur mali noviny plniť funkciu šíriteľa informácií o Mikolajovej reforme. Na jar v roku 2010 však ministerský audit v tejto časti projektu zistil viacero nedostatkov. Do ich odstránenia sa noviny za bruselské peniaze púšťať nemohli a keďže štátny rozpočet nebol v stave, ktorý by mu dovoľoval míňať státisíce eur na ministerské PR, noviny prestali vychádzať. K ich reštartu došlo za éry súčasného ministra Dušana Čaploviča vlani v septembri.

Podľa tlačovej správy, ktorú rezort zverejnil začiatkom tohto roka, majú UN „vytvoriť priestor na výmenu skúseností“ aj na podnety a návrhy čitateľov, ktorými sú učitelia. V súčasnosti neexistuje väčší a otvorenejší priestor na výmenu názorov, ako je internet. No štátom dotované noviny pre učiteľov toto médium obchádzajú. Podľa Štátneho inštitútu pre odborné vzdelávanie (ŠIOV), ktorý vydávanie UN manažuje, sa tak stane o mesiac, no na web sa budú noviny vešať len vo formáte pdf. To ešte neznamená, že sa ministerstvo bojí spätnej väzby od učiteľov. No pri informovaní smerom k verejnosti chce mať veci pevne pod kontrolou.

Prvú spomienku na časy ministrovania J. Mikolaja, keď každé vyjadrenie zamestnanca niektorej z rezortných organizácií muselo ísť cez hovorcu, vyvolal šéfredaktor UN Ľubomír Pajtinka. Ten najprv súhlasil so stretnutím, no pri druhom telefonáte s TRENDOM zmenil názor. Vraj nie je v jeho kompetencii sa k čomukoľvek vyjadrovať – ani k obsahu novín, ktoré vyrába.

O trochu lepšie dopadla snaha o stretnutie s manažérkou ŠIOV. Uskutočnilo sa, no po piatich minútach jeden z vedúcich zamestnancov inštitútu vtrhol do miestnosti a bez predstavenia sa dramatickým hlasom položil reportérovi otázku: „A vy ste kto!?“ Z následnej komunikácie vyplynulo, že ak chce novinár s niekým zo ŠIOV rozprávať, musí o tom vedieť tlačové oddelenie rezortu. „My nemôžeme s vami na priamo hovoriť,“ vysvetlil ospravedlňujúco úradník.


O výhodách súťaže

Štát v diskusii o slovenskom školstve pomaly presadzuje názor, že do rozdeľovania peňazí medzi základné a stredné školy treba vniesť viac súťaže. Nevie sa, v ktorých presne disciplínach budú školy zápoliť, no mohol by to byť užitočný prístup. Súčasné vedenie rezortu sa ho však nie vždy pridržiava.

Po rozhodnutí, že vo vydávaní UN sa bude pokračovať, bolo vyhlásené verejné obstarávanie na dodávateľa obsahu. Do súťaže s pomerne presne špecifikovanými požiadavkami na žurnalistickú prax redaktorov (aspoň tri roky v oblasti školstva) sa prihlásila len jedna firma – vydavateľstvo Parentes Ľ. Pajtinku. Tá zákazku za 344-tis. eur bez dane aj získala. Menovaný s rovnakým tímom ľudí dodával obsah UN aj za J. Mikolaja.

Na tlač a distribúciu sa už verejné obstarávanie ani nevyhlasovalo. V auguste 2012, desať dní pred vypršaním pôvodných zmlúv, podpísal ŠIOV s firmou Versus dva dodatky spolu za 437-tisíc eur bez dane. V cene je zohľadnené takmer polovičné zníženie nákladu novín na 24 100 kusov aj pokles počtu škôl, na ktoré sa dodávajú. Za jeden vytlačený kus tak dnes štát Versusu zaplatí o dva centy viac, no za distribúciu takmer o štvrtinu nižšiu cenu (v prepočte na jedno vydanie a jednu školu) ako pred štyrmi rokmi. No ak by sa tieto služby obstarávali a súťaže sa zúčastnilo viac firiem ako pred štyrmi rokmi, štát by možno usporil viac. Hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák na otázku, prečo sa v tomto prípade nesúťažilo, reagoval takto: „Pretože pôvodné verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.“


Obsah rozhoduje

V súčasnosti je možné vďaka rôznym testovaniam pomerne presne opísať, v čom sa prejavuje slabšia úroveň slovenského školstva. Pred diskusiou o nových metódach vyučovania či ďalšej úprave vzdelávacieho obsahu však momentálne majú permanentne prednosť debaty o ideálnom systéme financovania a osekaní siete škôl do podoby, ktorá financie zaťaží čo najmenej.

Dalo by sa povedať, že autor tohto článku robí rovnakú chybu. A namiesto toho, aby povedal, či obsah UN za niečo stojí, zaťažuje čitateľa informáciami o verejných obstarávaniach a akomsi eurofondovom projekte. Zhodnotiť úroveň obsahu novín by však najlepšie vedeli jeho čitatelia. No keďže UN nemajú internetovú podobu, vyčítať ich názor z komentárov k článkom možné nie je.

To, že riaditeľka jednej základnej školy, ktorá TRENDU poskytla pár výtlačkov, nenástojila na ich vrátení, nemusí nič znamenať. „Aj od učiteľov, ktorí už niečo preskákali, máme na noviny veľmi dobré reakcie,“ hovorí Renáta Majerníková, manažérka projektu, z ktorého rozpočtu sú UN financované. Fotografií a článkov o ministrovi školstva sa v nich nachádza badateľne menej než za J. Mikolaja.

Veľký priestor v nich má odborné školstvo – priorita súčasného vedenia rezortu. To podľa zmluvy s firmou Ľ. Pajtinku má právo upravovať obsahovú skladbu novín aj odmietnuť uverejnenie článkov, ak nebudú spĺňať kritériá kvality. Podľa informácií TRENDU zaberie ministerstvu kontrola obsahu novín štyri až päť dní, až potom sa posielajú do tlačiarne. Podľa výsledného produktu sa ľudia D. Čaploviča venujú skôr ideologicky korektnému obsahu článkov než skladbe novín či stráviteľnej úrovni zalomenia.

Dôvodom na takéto hodnotenie môže byť napríklad titulkový rozhovor s odborníkom na chémiu liečiv s názvom K bezpečnosti práce s chemickými látkami v školských laboratóriách prispeje druhá séria multimediálnych CD. Prvá časť rozhovoru vyšla v 9. čísle novín. Pokračovania (opäť na titulke) sa dočkal aj v dvoch nasledovných číslach a sériu uzatvára 13. číslo titulkovým článkom Upozornenie na hroziace sankcie pre školy. Vzťahuje sa na metodický pokyn vydaný k druhej sérii multimediálneho CD...

Inú „lahôdku“ predstavuje príloha Školstvo odborne, ktorej osem novinových strán v druhom januárovom čísle vyplnil text Koncepcie štátnej politiky v oblasti športu. Tri mesiace potom, ako ju ministerstvo v snahe vyvolať verejnú diskusiu zverejnilo na webe.


Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND dňa 14. marca 2013 a nájdete ho tu.