Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/ [ 7.1.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma]

Návrh stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva

/Materiál Ministerstva školstva SR predložený na verejnú diskusiu dňa 7. decembra 2006 je k dispozícii na stiahnutie tu./

Predkladaný materiál po formálnej stránke korešponduje s reformnou líniou, ktorá bola po prvý krát načrtnutá vo februári roku 2004 v Koncepcii celoživotného vzdelávania.

V predkladanom návrhu sa v úvodnej charakteristike celoživotného vzdelávania uvádza odkaz na definíciu tohto pojmu podľa materiálu Európskej komisie (Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, Konzultačný proces, Bratislava 2001), kde sa v rámci celoživotného vzdelávania rozoznávajú tri samostatné, navzájom prepojené vzdelávacie subsystémy: formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

V ďalších kapitolách však autori postupne rezignujú na dôsledné vymedzenie pojmov, resp. subsystémov, ktoré komentujú a pre ktoré navrhujú jednotlivé systémové zmeny. Možno sa iba domýšľať, či sa napr. v SWOT analýze pod silnou stránkou myslí „rast záujmu o vzdelávanie, predovšetkým cudzích jazykov, manažmentu, IKT, ale aj o odborné vzdelávanie“ vo formálnom systéme, v neformálnom systéme alebo v oboch rovnakou mierou alebo či sa „nedostatočná orientácia obsahu vzdelávania na rozvoj kľúčových kompetencií ako predpokladu flexibility a adaptability pracovnej sily“ prejavuje najmä na úrovni škôl alebo je charakteristickou črtou aj pre programy ďalšieho vzdelávania. Je to dôležitá otázka, nakoľko autori textu v úvode správne poznamenali, že „oba subsystémy fungujú samostatne, nezávisle na sebe, bez vzájomného prepojenia a priestupnosti, sú uzatvorené“ a jedným z hlavných cieľov je „vytvorenie otvoreného vzdelávacieho systému, ktorý by umožňoval priechodnosť medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním“.

Autori zároveň dostatočne nenačrtli ani základné predpoklady úspešného napĺňania stratégie v rámci jednotlivých subsystémov, najmä v prípade definovania nevyhnutných zmien v oblasti formálneho vzdelávania. Nenavrhli konkrétne kroky a opatrenia, ktorými by sa podarilo prakticky zrealizovať frázy o „premene tradičného encyklopedicko-memorovacieho vzdelávania na tvorivo-projektové a poznatkovo-hodnotové vzdelávanie“. Naštartovanie obsahovej reformy na základných a stredných školách pritom tvorí základný rámec modernizácie slovenského vzdelávacieho systému. Ak sa školám neposkytne potrebná voľnosť a podpora pri tvorbe rôznorodých, jedinečných vzdelávacích programov, nebude možné na Slovensku vytvoriť otvorený, flexibilný a efektívne fungujúci model celoživotného vzdelávania.

Otvorený systém celoživotného vzdelávania predpokladá vznik pestrej ponuky vzdelávacích programov rôznej náplne, úrovne a kvality a zároveň širokej siete poskytovateľov vzdelávania vo všetkých spomínaných subsystémoch, čím by sa v praxi dôsledne naplnil princíp slobody a konkurencie vo vzdelávaní. V návrhu stratégie však badať skôr opačnú snahu jeho autorov. Namiesto opatrení, ktoré by pomohli vzdelávací systém čo najviac otvoriť, orientujú sa skôr na „formalizáciu“ doteraz otvoreného neformálneho a informálneho vzdelávania. Navrhujú vytvoriť „inštitucionálne a legislatívne podmienky pre zabezpečenie procesu uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia“ a to konkrétne vytvorením Národného kvalifikačného rámca, ktorý „poskytne presné definície konkrétnych kvalifikácií, ako aj cesty ako ich získať“. Zároveň navrhujú zaviesť „kreditové hodnotenie jednotlivých modulov vzdelávacích programov vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní“, čo vlastne znamená povinnú akreditáciu všetkých vzdelávacích programov, pretože „kreditový systém oceňovania výsledkov vzdelávania musí byť postavený na jednotných princípoch pre formálne i neformálne vzdelávanie“.

Autori v závere návrhu deklarujú spôsob, akým plánujú avizované zmeny realizovať: „Vytvorenie národných kritérií pre hodnotenie neformálneho vzdelávania sa bude pripravovať na základe spoločného rámca, ktorý je daný materiálmi Európskej komisie. Hľadanie konkrétnych riešení bude uskutočňované na báze projektov financovaných zo zdrojov ESF ako aj z komunitárnych programov.“

Z uvedeného vyplýva, že vláda v súčasnosti nemá pripravený vlastný koncept flexibilného modelu celoživotného vzdelávania a čiastkové zmeny, ktoré sa v návrhu objavujú, nie sú zatiaľ naprojektované tak, aby sa komplementárne dopĺňali.

Autorka je analytičkou Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.