Dve otázky pre

[ 18.2.2013, TREND]

Juraja Droppu,
zriaďovateľa Školy u Filipa v Banskej Bystrici


Priniesla zmena rétoriky od vedenia rezortu školstva, ktorá sa obrátila proti súkromným poskytovateľom vzdelávania, aj nejaké reálne dôsledky?

Prvý reálny dôsledok je ten, že bol porušený princíp rovnoprávnosti postavenia škôl z pohľadu zriaďovateľa, ktorý je zakotvený v školskom zákone. Od januára 2013 môže jeden zriaďovateľ – VÚC, rozhodovať o počte otvorených tried iného zriaďovateľa – súkromného a cirkevného. Je to veľmi vážny zásah do autonómie stredných súkromných a cirkevných škôl.

Jedným z hlavných argumentov proti súkromným školám je fakt, že popri rovnakom príspevku zo štátneho rozpočtu, ako majú verejné školy, môžu vyberať aj školné. Pri používaní tohto argumentu si však treba uvedomiť, že súkromné školy sú vo vzťahu k svojim zákazníkom v odlišnom postavení ako verejné (štátne) školy. My musíme rešpektovať zákonitosti trhu, inak by sme neprežili. Ak vyberáme školné, tak za to musíme poskytnúť adekvátnu službu. Ak by sme neposkytovali dostatočne kvalitné služby alebo by sme vyberali školné, ktoré by bolo neúmerne vysoké, prišli by sme o všetkých žiakov. S takouto situáciou sa štátne školy nestretávajú. Ak si niekto myslí, že prevádzkovať súkromnú školu je lukratívny biznis za štátne peniaze, veľmi sa mýli. Drvivá väčšina súkromných škôl sú neziskové organizácie, ktoré nie sú zriadené za účelom tvorby zisku, ale prípadný zisk sú povinné použiť na účel svojho zriadenia, teda na výchovu a vzdelávanie.


Od 1. januára 2013 došlo v školstve k zmenám v kompetenciách, školy prechádzajú pod patronát úradov v pôsobnosti ministerstva vnútra, ako rozumiete týmto zmenám?

Nerozumiem. Kompetencie Krajských školských úradov sa vôbec nezmenili, všetci úradníci ostali sedieť na svojich stoličkách a robia presne to isté, čo robili doteraz. Určite s tým boli spojené náklady, ktoré zaplatil daňový poplatník, prínos pre školy, učiteľov, žiakov je však nulový.


Minirozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND.