Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/ [ 13.9.2010, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma]

Hodnotenie zámerov v oblasti vzdelávacieho systému v Programovom vyhlásení vlády (PVV | viac vo formáte PDF tu) z pohľadu Programového vyhlásenia reformnej vlády (PVRV | viac na www.reformnavlada.sk tu).

V systéme základných a stredných škôl sa vláda nezaväzuje k väčšiemu šetreniu zdrojov, ani k prehodnoteniu systémových štruktúr so zámerom zefektívniť ich činnosti. Neavizuje razantný ústup štátu z pozícií garanta vzdelávania ani v procese definovania záväzného obsahu vzdelávania, ani v procese kontroly a hodnotenia kvality škôl. Naopak, predkladá návrhy na zavádzanie nových povinností do procesu vzdelávania, a to bez toho, aby konkretizovala spôsob realizácie navrhovaných zmien. Vláda neplánuje presunúť žiadne odborné činnosti, doteraz zabezpečované ministerstvom školstva, na nezávislé odborné inštitúcie a nezávislých vzdelávacích expertov, ani posilniť slobodu a osobnú zodpovednosť jednotlivých aktérov vzdelávacieho procesu. Namiesto záväzku prehodnotiť činnosť priamo riadených organizácií Ministerstva školstva SR za účelom zrušenia väčšiny z nich, plánuje poveriť ich pri realizácii avizovaných zmien novými úlohami.

V systéme vysokých škôl sa vláda zaväzuje prehodnotiť posledné novely vysokoškolského zákona, ktoré brzdia rozvoj vysokoškolského systému. Na zabezpečenie vyššej kvality vzdelávania plánuje využiť aj celý rad ďalších nástrojov verejnej politiky, vrátane informačných a finančných, ktoré však nie sú v dokumente dostatočne konkretizované. V oblasti financovania vysokých škôl vláda neavizuje postupný prechod na financovanie vysokoškolského vzdelávania výlučne zo súkromných zdrojov.

V oblasti vedy a výskumu vláda identifikuje ako hlavný problém nedostatok finančných prostriedkov, ale aj spôsob ich použitia, ktorý nezabezpečuje ich koncentráciu na najlepšie výskumné tímy a inštitúcie. Vláda deklaruje zámer vytvoriť nový systém inštitucionálneho a grantového financovania výskumu, ktorý bude transparentný, zrovnoprávni výskumné pracoviská bez ohľadu na zriaďovateľa, bude oddelený od financovania vzdelávania a bude motivovať k zvyšovaniu spolupráce pracovísk v rámci vysokých škôl a iných výskumných inštitúcií. Rovnako v tejto oblasti však predkladá len minimum konkrétnych opatrení, ktorými chce zámery naplniť.

Z pohľadu potreby riešiť podstatu problémov vo vzdelávacom systéme a v porovnaní s PVRV sú navrhované opatrenia vlády príliš všeobecné, nedostatočne prepracované a málo ambiciózne. Návrhy systémových riešení, ktoré by vzdelávací systém dokázali významným spôsobom skvalitniť, v programovom vyhlásení vlády chýbajú.

1. Súlad s PVRV

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k realizácii niektorých zámerov, ktoré sú v značnej miere v súlade s PVRV, napríklad:

- Záväzok otvoriť systém základných a stredných škôl všetkým aktérom procesu vzdelávania, od rodičov a žiakov až po pedagógov, zriaďovateľov a zamestnávateľov.
- Záväzok posilniť autonómiu základných a stredných škôl.
- Záväzok transformovať Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) na nezávislú organizáciu a podporiť jej rastúci význam pri financovaní výskumu a vývoja na Slovensku.

2. Neúplnosť, nedostatočnosť

Viaceré zámery ale vláda z pohľadu autorov PVRV deklaruje v programovom vyhlásení nedostatočne, čo môže spôsobiť vážne problémy pri ich následnej realizácii, napríklad:

- Zámer vlády zvýšiť autonómiu základných a stredných škôl v rozhodovaní o obsahu vzdelávania bez toho, aby vláda zároveň uvažovala o zúžení rozsahu povinného vzdelávania (štátne vzdelávacie programy) a zväčšení tvorivého priestoru pre školy na jeho rozpracovanie do konkrétnej podoby (školské vzdelávacie programy), je nesystémový.
- Zámer podporovať vo vzdelávaní normy, ktoré posilňujú nové zručnosti, interkultúrny dialóg a všeobecne prijímané normy morálky a etiky v spoločnosti, nie je podporený záväzkom prehodnotiť resp. nanovo definovať všeobecný základ vzdelávania, ktorý tvorí jadro tzv. povinného obsahu v štátnych vzdelávacích programoch pre základné a stredné školy.
- Zámer zrušiť monopol štátu na učebnice a otvoriť trh s učebnicami nie je podporený presmerovaním financií na nákup učebníc priamo na školy. Vláda sa síce zaväzuje pomôcť školám učebnice nakupovať tak, aby to viedlo k úsporám a zároveň sa rešpektovala vôľa a dobrovoľné rozhodovanie škôl, reálne však na školy neprenesie plnú zodpovednosť za výber a nákup učebníc. Limitujúcim faktorom slobodného rozvoja trhu s učebnicami môže byť i zámer umiestňovať učebnice na internete.
- Zámer vlády prepojiť v systéme základných a stredných škôl štátom garantované externé testovanie s výsledkami interného hodnotenia, realizovaného zainteresovanou školskou komunitou je prínosný, avšak vzhľadom k absencii systémového prístupu v danej oblasti, nedostatočný.
- Zámer otvoriť vzdelávací systém iba na úrovni škôl je nedostatočný, keďže vzdelávací systém je potrebné otvoriť novým impulzom najmä na ďalších systémových úrovniach. Vláda však neplánuje presunúť žiadne odborné činnosti, zabezpečované ministerstvom školstva, na nezávislé odborné inštitúcie a nezávislých vzdelávacích expertov ani na úrovni odborných vstupov (výskumné, analytické a koncepčné činnosti), ani na úrovni odborných výstupov (kontrolné a hodnotiace činnosti).
- Zámer vlády vylepšiť systém kariérneho rastu učiteľov tak, aby ho zbavila formalizmu a zdôraznila aktívnu prácu so žiakmi je nedostatočný vzhľadom na potrebu vykonať razantnejšie systémové zmeny v tejto oblasti, ktoré by mali základným a stredným školám uvoľniť ruky v zabezpečovaní kvalitných pedagogických a poradenských služieb aj z externého prostredia a ktoré by učiteľom a ďalším odborníkom umožnili uzatvárať so školami individuálne pracovné kontrakty. - Zámer znížiť administratívnu náročnosť akreditačného procesu v oblasti vysokých škôl a posilniť jeho medzinárodný rozmer je prínosný, avšak bez záväzku upraviť hodnotiace kritériá Akreditačnej komisie tak, aby sa diferencovane hodnotila kvalita na jednej strane a profil vysokej školy na strane druhej, je iba čiastkovým a nedôsledným riešením.

3. Protirečivosť

V PVV sa nachádzajú aj protirečivé zámery vo vzťahu k PVRV, ktoré môžu brániť riešeniu podstatných problémov v oblasti vzdelávacieho systému, napríklad:

- Zámer vlády zaviesť povinný posledný ročník materskej školy je v rozpore so zámerom v PVRV zúžiť nielen rozsah povinného vzdelávania, ale aj dĺžku plnenia tejto povinnosti. Namiesto zníženia vekovej hranice povinného vzdelávania zo 16. na 15. rok veku dieťaťa vláda deklaruje rozšírenie tejto povinnosti i na oblasť doteraz dobrovoľného predškolského vzdelávania.
- Záväzok postupne zaviesť angličtinu ako povinný cudzí jazyk tak, aby každý absolvent strednej školy vedel plynule rozprávať po anglicky, je v protirečení so zámerom v PVRV čo najviac zúžiť balík povinného vzdelávania a viaceré vzdelávacie oblasti, ktoré boli doteraz povinné, presunúť do balíka tzv. voliteľných predmetov, vrátane výučby cudzích jazykov. Tento záväzok je zároveň v ostrom protiklade k zámeru v PVRV obmedziť povinnosť vzdelávať sa iba na úroveň základnej školy a žiakom stredných škôl umožniť, aby si mohli slobodne si vyskladať vlastný vzdelávací program zo širokej ponuky rôznych poskytovateľov vzdelávania bez nutnosti absolvovania komplexného programu v jednej vzdelávacej inštitúcii.
- Zámer inovovať štátne vzdelávacie programy mechanickým rozširovaním povinného balíka o nové vzdelávacie obsahy, resp. spoločensky aktuálne a atraktívne kontexty, ohrozuje kvalitu všeobecného vzdelania, keďže v obmedzenom časovom priestore je možné odučiť iba limitujúci objem vzdelávacích tém. To môže v budúcnosti ešte viac prehĺbiť napätie medzi neúnosne širokým povinným vzdelávacím základom a vôľou učiteľov slobodne vkladať do školských vzdelávacích programov vlastnú pedagogickú invenciu.
- Zámer posilniť kompetencie priamo riadených organizácií v oblasti inovácie štátnych vzdelávacích programov ako aj v oblasti externej kontroly a hodnotenia kvality základných a stredných škôl, je v rozpore so zámermi v PVRV, v ktorých sa odporúča zrušiť neefektívne štátne organizácie a preniesť ich kompetencie priamo na poskytovateľov vzdelávacích služieb resp. v špecifických prípadoch na neštátne odborné inštitúcie a na nezávislých vzdelávacích expertov.
- Zámer zvýšiť výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia bez avizovania konkrétnych systémových zmien, ktoré by viedli k úsporám, je rizikový.

4. Absencia v PVV

Vo vládnom programovom vyhlásení chýba viacero podstatných zámerov a opatrení PVRV, ktoré by mohli prispieť k riešeniu kľúčových problémov v oblasti vzdelávacieho systému, napríklad:

- Vláda nepodporí vznik konkurenčného prostredia v oblasti kontroly, hodnotenia a rozvoja kvality vzdelávania. V programovom vyhlásení absentuje zámer umožniť neštátnym odborným inštitúciám a nezávislým vzdelávacím expertom slobodne vstupovať do procesu externého vyhodnocovania úrovne základných a stredných škôl. Vláda naopak deklaruje, že väčšia autonómia škôl má byť spojená s posilnením nezávislého externého testovania garantovaného štátom, čím v skutočnosti avizuje posilňovanie kompetencií Štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
- V programovom vyhlásení absentuje záväzok otvoriť trh s programami ďalšieho vzdelávania učiteľov resp. zámer zrušiť monopol ministerstva školstva na bezplatné poskytovanie licencovaných programov ďalšieho vzdelávania a zrovnoprávniť postavenie neštátnych vzdelávacích subjektov so štátnymi poskytovateľmi metodickej pomoci. V dokumente absentuje i zámer vytvoriť nový systém financovania ďalšieho vzdelávania učiteľov.
- Vláda nedeklaruje zámer upraviť právne predpisy obmedzujúce vykonávanie učiteľskej práce samostatne zárobkovo činnými osobami a umožniť uzatváranie kontraktov medzi učiteľmi a inštitúciami poskytujúcimi vzdelávanie na zmluvnej báze aj v prípade vyučovania v rámci zamestnaneckého pomeru.
- Vláda nedeklaruje zámer posilniť zmysluplnosť trojstupňového vysokoškolského vzdelávania dôslednou akceptáciou najmä bakalárskeho stupňa vzdelávania v praxi a prispôsobením kvalifikačných požiadaviek na jednotlivé pracovné pozície voči tomuto modelu, pričom práve táto úloha vyžaduje koordináciu na medzi rezortnej úrovni.
- Vláda neavizuje zámer zrušiť rezortné vedecké agentúry VEGA a KEGA, z ktorých sa stali účelové nástroje hodnotenia vedeckej činnosti v rámci procesu akreditácie, realizovaného tým istým rezortom.

Primárnym cieľom projektu Programové vyhlásenie reformnej vlády, ktorý zrealizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) v partnerstve s Nadáciou F. A. Hayeka (NFAH) a v spolupráci s ďalšími expertmi, je prezentovanie systémového a uskutočniteľného programového vyhlásenia reformnej vlády, ktorého realizácia by zásadným a maximálne možným spôsobom posunula Slovensko k slobodnej, prosperujúcej a bezpečnej spoločnosti, kde sa dodržiavajú základné morálne pravidlá a zabezpečujú pravidlá pre udržateľné verejné financie.

Dokument bol zverejnený dňa 31. mája 2010 a jeho cieľom je inšpirovať akúkoľvek vládu, ktorá vznikne po voľbách konaných dňa 12. júna 2010.

VIAC INFORMÁCIÍ O KONKRÉTNYCH NÁVRHOCH OPATRENÍ V RÁMCI JEDNOTLIVÝCH REFORMNÝCH ZÁMEROV, KTORÉ ODPORÚČAME BUDÚCEJ VLÁDE REALIZOVAŤ, NÁJDETE NA www.reformnavlada.sk

Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.