Nové Školstvo

Najväčšia školská reforma od čias Márie Terézie, písali vlani české noviny. Je to humbug, ktorý sa skončí malým prelakovaním osnov a pôjde sa ďalej po starom, veštili skeptici. Dnes má za sebou reforma osem mesiacov „ostrej“ prevádzky – a výsledok? Napodiv lepší, než skeptici čakali.

Na každej z takmer 4-tisíc českých základných škôl dostali učitelia dva roky na spísanie vlastných osnov (vzdelávacích programov). Ministerstvo im na to dalo rámcový návod a ako vzor vyzdvihlo niekoľko pilotných škôl s osvieteným, reformátorským vedením. Ďalšiu inšpiráciu mohli učitelia nabrať na štedro dotovaných seminároch. Dnes podľa prieskumov asi štvrtina až tretina škôl uskutočnila skutočne zásadné zmeny a 67 percent učiteľov oceňuje novú slobodu. Zvyšok urobil zmeny skôr len formálne, pre rodičov nepoznateľné.

Po spustení v septembri 2007 sa mali zmeny týkať zatiaľ len žiakov prvých a šiestych tried a s každým školským rokom sa rozširovať. Niektoré radikálne školy však už teraz spájajú pre určité predmety rôzne ročníky, iné posunuli výučbu na 9. hodinu. Mnohé z nich sa pustili do projektové výučby, počas ktorej napríklad deti mapujú históriu a prírodu svojej dediny či štvrte. Fyzika, chémia, prírodopis a zemepis sa smú zlúčiť do predmetu „Človek a príroda“. Školská inšpekcia už nemá skúmať, ako vedia deti odriekať násobilku, ale skôr ako si osvojili šesť kľúčových „kompetencií“, napríklad schopnosť pracovať v kolektíve či kriticky myslieť.

„Slovo kompetencia ma spočiatku iritovalo,“ citoval denník Aktuálně riaditeľku pražskej školy Křesomyslova (ide o jednu z lepších, nie však pilotných škôl). Potom však v reforme rozpoznala šancu na odstránenie dlhoročného balastu. „Niektoré veci, ako napríklad rozbory viet, druhy zámen som s deťmi preberala len preto, že som musela. Keď sa ma spýtali, načo im to v živote bude, priznávala som, že nanič. Že sa to učí len na prijímačky na strednú.“ Nešla pritom cestou vyloženej revolúcie, len sa spolu s ďalšími pedagógmi viac zamerala na to, v čom bola ich škola tradične dobrá – na dramatickú výchovu. Iné školy našli svoju prednosť napríklad v rozšírenej výučbe jazykov či v práci s ťažšie zvládateľnými deťmi.

Konzervatívni kritici namietali, že reforma povedie k zníženým nárokom a hodnotovo rozriedenej výučbe, kde sa deti „budú len hrať“. Pilotné školy sú však príkladom nápaditej výučby, ktorá neubíja v deťoch prirodzenú zvedavosť a zároveň neznižuje ich úspešnosť v prijímacích skúškach na gymnáziá. Zato sa ukazuje iné slabé miesto: výučba sa decentralizovala natoľko, že to môže robiť ťažkosti pri prestupoch na inú školu. Niekde Napoleona či prvoky preberajú v šiestej triede, inde v siedmej, prestupujúce dieťa by sa o nich teoreticky nemuselo učiť nikdy.

Z pohľadu „reformistov“ robili vlády príliš málo: v televízii napríklad nevystúpil – na rozdiel od Británie či Dánska – premiér s rezortným ministrom, aby detailne vysvetlili, o čo v reforme pôjde. Zmena sa začala chystať v roku 1998, sociálnodemokratickí ministri školstva ju však nechali na expertoch (zaujímal ich skôr stret gymnáziá vs. učilištia). Až ich nástupkyňa z radikálneho krídla Strany zelených začala zmeny naozaj propagovať, vo funkcii však vlani nevydržala ani rok.

Osnovy spisovali vo svojom voľnom čase české učiteľky (pomer žien a mužov je na základnom stupni 9:1, na strednom 3:2), nijako mimoriadne platené (nástupný plat na dedinskej škole je 14 280 českých korún, na veľkej mestskej o 1 200 viac, mestský riaditeľ berie 32 000 korún). Do značnej miery ide preto o „riaditeľskú reformu“: školy sa menia len do tej miery, nakoľko zapálená osobnosť stojí v ich čele. V Česku im k tomu nahráva slušný trh s učebnicami (od tradičného SPN a Fortuny cez vedeckú Scientiu a Prometheus až po reformný Alter a alternatívnu Novú školu) či metodický server www.rvp.cz. V septembri 2009 spustia vlastné „osnovy“ i všetky gymnáziá a väčšina stredných odborných škôl.

Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň 17/2008 dňa 21. apríla 2008.

Ako reformovali Česi