Spor o vysokoškolskú reformu /október 2021/ [ 30.11.2021, Anna Dráľová, Vláda a reforma]

V marci kvôli návrhu novely ohlásila protest UK v Bratislave. Následne sa pridali aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a STU. Ministerstvo na kritiku reagovalo vyhlásením, že znenie novely ešte nie je definitívne a ďalej sa na ňom pracuje. „Od začiatku sú k spolupráci prizývaní aj zástupcovia vysokých škôl, odborníci z externého prostredia a zahraniční konzultanti,“ uviedlo ministerstvo s tým, že vysokoškolské systémy, ako ich návrh prezentuje, fungujú vo viacerých krajinách EÚ. Na ministerstve zároveň vznikla expertná skupina, do ktorej boli prizvaní zástupcovia vysokoškolských reprezentácií.

Univerzity na jar ministra nekritizovali len pre pripravovanú reformu riadenia VŠ, ale ajkvôli návrhu Plánu obnovy a odolnosti (napr. tu, tu a tu). Nespokojnosť Trnavskej univerzity vyústila do požiadavky na výmenu vedenia ministerstva. „Obidva dokumenty vznikali bez toho, aby vysoké školy mali možnosť vyjadrovať sa k ich obsahu, redukujú podstatu univerzitného vzdelávania na obsluhu pracovného trhu,“ skonštatovala TU. Ministerstvo školstva vydalo v stanovisko, v ktorom zopakovalo, že znenie návrhu novely VŠ zákona pripraví expertná pracovná skupina. V apríli prezident SRK Rudolf Kropil vyhlásil, žezásadné výhrady k predloženému návrhu sa v expertnej skupine podarilo zvrátiť. Naopak, predseda RVŠ Martin Putala zaujal kritický postoj: „Vyzerá to tak, akoby zriadenie expertnej skupiny bolo len formálne.“

„Nie je to prezidentka a nie je to ani ministerstvo školstva a jeho kontroverzná novela vysokých škôl, kto na Slovensku prispieva k rozkladu univerzitného prostredia. (…) Slovenské univerzity rozkladajú mafiánske praktiky, kamarátšafty, vybavovačky a až sektárska kmeňová príslušnosť úzkej skupiny mocibažných pomstychtivých oportunistov,“ napísal v apríli komentátor denníka SME Tomáš Prokopčák. Reagoval tým na otvorený list predsedu AS STU Peciara adresovaný prezidentke Čaputovej. V ňom vyzval, aby rektora Fikara odvolala z funkcie, pretože vyčkávanie začína ohrozovať fungovanie univerzity. Prezidentka napokon rektora odvolala. Fikar tento krok akceptoval, no vyhlásil, že dôvody, pre ktoré senát schválil jeho odvolanie naďalej považuje za neopodstatnené.

Na začiatku nového akademického roka Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) informovala o výsledkoch rozsiahleho prieskumu Akademická štvrťhodinka. Zistenia poukázali aj na to, že väčšina prvákov a prváčok potrebuje pri adaptácii na VŠ prostredie podporu. Tú však dostáva len časť z nich, čo môže súvisieť s predčasným ukončovaním štúdia u takmer tretiny prvákov. Podrobné dáta z prieskumu SAAVŠ zverejnila v októbri, aj za jednotlivé školy, fakulty, odbory, stupne či formy štúdia (viac tu). Agentúra poukázala aj na to, že rozpočet na rok 2021 pre VŠ znamenal pokles príjmov o 18,2 milióna eur a návrh na rok 2022 počítal s ďalším poklesom o 27,2 milióna. Spoločné vyhlásenie k návrhu rozpočtu vydali viaceré vysokoškolské reprezentácie. „Navrhovaný pokles rozpočtu pre verejné VŠ na rok 2022 (…) nevytvára podmienky pre realizáciu reforiem a ohrozuje nielen kvalitu poskytovaného vzdelávania, výskum, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť, ale už aj samotnú existenciu verejných vysokých škôl,“ konštatovalo sa vo vyhlásení. Minister Gröhling reagoval, že o téme chce hovoriť s premiérom a škrty pre VŠ označil za neakceptovateľné.

Následne šéf rezortu školstva a štátny tajomník Ľudovít Paulis (SaS) oznámili predloženie návrhu novely VŠ zákona do MPK. „Niektoré základné body novelizácie sú v rozpore s tým, ako sa na nich väčšinovo zhodla kontaktná skupina na pôde ministerstva,“ vyhlásil predseda RVŠ Martin Putala. S tým, že návrh neberie do úvahy výsledky diskusie, súhlasila aj UK, ktorá opäť vstúpila do protestu. Aj pozmenený návrh predostrel zmeny vo voľbe rektorov. „Rektora bude spoločne voliť v spolupráci akademický senát a správna rada ako jeden celok,“ povedal Paulis s tým, že správna rada bude mať prinajmenšom štvrtinový podiel hlasov. Polovicu členov rady mal vyberať akademický senát, druhú polovicu ministerstvo školstva. Predkladatelia navrhli aj skrátenie externého štúdia na 5 rokov, zavedenie tzv. výkonnostných zmlúv a zadefinovanie kritérií na obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov. Rektori VŠ požiadali o stiahnutie návrhu z legislatívneho procesu a o odstúpenie štátneho tajomníka aj ministra z funkcií.

Počas jesene bola o druhej verzii návrhu búrlivá diskusia. Rektor UK Marek Števček vyhlásil, že návrh zablokuje akademický senát, z rektora urobí štatistu podriadeného správnej rade a pre možnosť politizácie je stavaný „len do pekného počasia“. Rezort oponoval potrebou udeliť správnej rade viac ako len formálnu funkciu, keďže v súčasnosti „neotvára chod vysokej školy verejnosti, vedecko-výskumným pracovníkom, trhu práce či podnikateľskému sektoru, ako je to napríklad v zahraničí.“ Do diskusie sa zapojili viacerí politici, analytici a komentátori (napr. tu, tu, tu, tu, tu a tu). Za stiahnutie novely z legislatívneho procesu sa vyslovili aj študenti UK, ktorí v novembri začali protestnú akciu. Spoločný protest proti novele 16. novembra prichystali univerzity aj vysokoškolské združenia. „Novela vysokoškolského zákona dáva nebezpečné právomoci politickým nominantom, ktorí by mohli úplne ovládnuť vysoké školy a ich majetok a blokovať všetky dôležité rozhodovacie procesy. Nechceme návrat do obdobia spred roku 1989,“ napísali organizátori protestu. Zároveň iniciovali petíciu za zachovanie akademickej samosprávy, pod ktorú sa podpísalo viac ako 20-tisíc ľudí.

Okrem kritických reakcií sa objavovali aj vyjadrenia podporujúce vládny návrh vysokoškolskej reformy. Fedor Blaščák upozornil, že predstavy otca myšlienky akademickej samosprávy Ladislava Kováča v praxi havarovali. V roku 2010 sám poukázal na „udržovanie slovenských necností: kultu priemeru, závisti, rodinkárstva, solidarity kamarátov z mokrej štvrte.“ S protestami proti návrhu sa nestotožnila ani časť vysokoškolských pedagógov (napr. tu, tu a tu). „Školám chýba reflexia, ktorá by im umožnila rozpoznať príčiny vlastných zlyhaní, priznať svoj podiel na plagiátorstve či odchode študentov. Hovoria, že reformy treba. Ale hneď dodávajú ,teraz nie, teraz máme dôležitejšie problémy‘,“ napísali vysokoškolskí učitelia Jozef Hvorecký a Vladimír Šucha.

Ministerstvo školstva sa voči vyjadreniam o politizácii vysokých škôl opakovane ohradzovalo a pri argumentácii v prospech navrhovanej novely sa odvolávalo na medzinárodné analýzy a odporúčania európskych inštitúcií či OECD. „Reforma sa musí uskutočniť, ak chceme, aby bolo Slovensko úspešnou krajinou s výkonnou ekonomikou a kvalitnými verejnými službami,“ povedal k téme premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Reforma riadenia vysokých škôl podporuje akademické slobody smerom ku kvalitnému výskumu, tvorivej činnosti a dosiahnutiu merateľných výsledkov, a to najlepšie v medzinárodnom kontexte. Je hlbokým nedorozumením tvrdiť opak,“ dodal premiér. Stiahnutie návrhu novely vysokoškolského zákona a jeho prepracovanie žiadala aj Generálna prokuratúra SR. V MPK bolo vznesených 865 pripomienok, z toho 503 zásadných. Štátny tajomník Paulis uviedol, že obavy z politizácie boli vypočuté a podľa nového návrhu ministerstvo ani senát nebudú môcť voliť členov správnej rady, iba vyberať z nominácií iných aktérov. UK či Rada vysokých škôl však s aktualizovanou verziou naďalej nesúhlasia, keďže podľa nich stále obsahuje nekoncepčné zásahy do akademickej samosprávy. S tým, že návrh zahŕňa silné prvky politizácie, súhlasí aj STU.