|
Tri správy o vplyve pandémie na deti a vzdelávanie /apríl 2021/[ 17.5.2021, Anna Dráľová, Vláda a reforma] |
Parlament prerokoval výročné správy verejnej ochrankyne práv, komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím (tu, tu a tu).
Čím sa komisárky a ombudsmanka zaoberali v súvislosti dopadmi pandémie na deti a ich vzdelávanie?
Zásah do práva na vzdelanie a chaotickosť rozhodnutí
Prerušenie povinnej školskej dochádzky, ku ktorému po prvýkrát došlo na jar roku 2020, verejná ochrankyňa práv označuje za zásah do podstaty práva na vzdelanie, ktorý musí mať legálny základ, sledovať legitímny cieľ, musí byť nevyhnutný, primeraný vzhľadom na okolnosti a vždy aj primerane odôvodnený. V tejto súvislosti Mária Patakyová uvádza, že počas prvej vlny pandémie mali prešetrované rozhodnutia o mimoriadnom prerušení výučby vždy zákonný základ.
V druhej vlne však primeranosť zásahov do práva na vzdelávanie posudzovala prísnejšie. „Príslušným orgánom totiž bol poskytnutý postačujúci čas medzi prvou a druhou vlnou pandémie, aby vyhodnotili zistenia z prvej vlny a aj na to, aby pripravili stratégiu riešenia prípadnej druhej vlny. Prípadné zanedbanie týchto úloh nie je z právneho hľadiska spôsobilé ospravedlniť ďalší postup,“ dôvodí Patakyová. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) podľa nej pri vydávaní rozhodnutí o mimoriadnom prerušení prezenčného vzdelávania nedodržal princípy dobrej verejnej správy. Išlo o rozhodnutia z novembra a decembra 2020, v ktorých podľa ombudsmanky absentovalo jasné a výstižné odôvodnenie ich prijatia. „Považujem za potrebné zdôrazniť, že tieto opatrenia sú nestabilné, vydávané zo dňa na deň, pričom od všetkých aktérov (žiakov, rodičov, škôl, učiteľov alebo aj od zriaďovateľov škôl) sa očakáva, že sa novým podmienkam, nielen uzatvárania ale aj obnovovania prezenčnej školskej výučby, prispôsobia doslova v priebehu víkendu,“ uviedla Patakyová.
Podľa ombudsmanky síce zatvorenie škôl sledovalo legitímny cieľ ochrany zdravia, ale preskúmané rozhodnutia ministra „absolútne opomínali výsledky plošného testovania a existujúce regionálne rozdiely v šírení predmetného ochorenia. Nemožno akceptovať intenzívne celoštátne zásahy do práva na vzdelanie (…), keď existujú relevantné fakty nasvedčujúce tomu, že vo významnej časti regiónov takéto prísne opatrenia neboli nevyhnutné,“ dodáva.
Deti z chudobných rodín odstrihnuté od vzdelávania
Podľa Patakyovej minister nedostatočne zohľadňoval fakt, že mimoriadne prerušenie prezenčného vzdelávania znamená pre významnú časť žiakov de facto odňatie práva na prístup k vzdelaniu, osobitne u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
To, že veľká časť podnetov adresovaných úradu komisára pre deti sa týkala práve prerušenia prezenčnej výučby a nedostatočného utvorenia podmienok na dištančné vzdelávanie, konštatuje vo svojej správe aj komisárka Viera Tomanová. Tú podľa správy rodičia v podnetoch žiadali, aby zasiahla vo veci neadekvátneho prístupu k deťom pri vzdelávaní dištančnou formou a medzi najčastejšie problémy uvádzali aj nedostatok finančných zdrojov pre technické zabezpečenie online vzdelávania.
Podľa úradu verejnej ochrankyne práv mimoriadne prerušenie prezenčného vzdelávania počas druhej vlny pandémie porušovalo práva žiakov. Z tohto dôvodu od ministerstva školstva požadovala prípravu a schválenie predvídateľného plánu postupov prijímania a rušenia reštrikčných opatrení, v závislosti od celoslovenskej aj regionálnej epidemiologickej situácie. Ombudsmanka zároveň ministra vyzývala, aby v prípade, že už k zatvoreniu škôl dôjde, mali k prezenčnému vzdelávaniu prístup aspoň tí žiaci, u ktorých dištančná výučba znamená odňatie prístupu k učeniu sa.
Podmieňovanie prezenčnej výučby testovaním
Ombudsmanka Patakyová aj komisárka pre deti Tomanová v uplynulom roku riešili aj podnety, ktoré sa týkali podmienky testovania detí a rodičov za účelom obnovenia prezenčnej výučby a účasti na nej.
„Podmieňovanie vstupu žiaka do priestorov školy za účelom plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým spojeného ústavného práva na vzdelanie preukázaním sa negatívnym testom na zistenie vírusu SARS-CoV-2 bolo v skutočnosti vynúteným testovaním maloletých detí,“ myslí si Tomanová. Testovanie a preukazovanie sa negatívnym testom pri vstupe žiaka do školy podľa nej nebolo v súlade s ústavným právom na vzdelanie v prípade, ak žiak nevykazoval symptómy nakazenia chorobou.
Iný názor má verejná ochrankyňa práv. Tá v správe konštatuje, že požiadavka opakovaného preukazovania sa negatívnym testom bola vo vzťahu k samotným žiakom legitímna. Upozornila však, že testovanie malo byť v takom prípade dostupné, bezplatné a zabezpečené štátom po finančnej aj personálnej stránke.
Vyžadovanie testu od zákonného zástupcu s cieľom obnovenia prezenčnej výučby však Patakyová označila za nelegitímny krok, ktorý nebol nevyhnutný ani primeraný. „Nie je totiž zrejmé, akým spôsobom má významne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti prostredia testovanie zákonných zástupcov žiakov, popri opakovanom testovaní samotných žiakov,“ píše Patakyová, podľa ktorej testovanie rodičov nemožno spájať s obnovovaním školskej výučby, ani ju tým podmieňovať. „Osobitne vtedy, ak realizujú povinnú školskú dochádzku,“ dodáva.
Sporné prijímanie budúcich stredoškolákov
Úrad verejnej ochrankyne práv riešil aj podnety rodičov, ktorých deti v uplynulom roku dosiahli základné vzdelanie a mali sa zúčastniť prijímacích skúšok na stredné školy. Ministerstvo školstva v dôsledku pandémie v apríli minulého roka pristúpilo k rozhodnutiu o zavedení tzv. administratívneho prijímacieho konania. Kľúčovým kritériom prijímania študentov boli známky získané na základnej škole, doplnené o body za ďalšie kritériá, napríklad za účasť na olympiádach, súťažiach či za iné školou zvolené oblasti.
„Nastavené kritériá v prijímacom konaní však pomerne jednoznačne ustanovovali dominanciu dosiahnutých známok,“ uvádza Patakyová s tým, že vo veľkej výhode boli najmä dovtedajší jednotkári. Tento prístup podľa ombudsmanky nezohľadňoval významné kvalitatívne rozdiely medzi školami, zložité podmienky žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia, či osobitosti vývoja v puberte. Vo výsledku sa známky mohli stať de facto vylučujúcim kritériom pre mnohých uchádzačov. Ombudsmanka v tejto súvislosti dospela k názoru, že rozhodnutie ministra o administratívnych prijímačkách síce sledovalo legitímny cieľ, ale z hľadiska dopadov bolo na hraniciach ústavnosti.
Chýbajúca podpora zdravotne znevýhodnených detí
Na to, že pandémia zvýraznila a prehĺbila problémy vo vzdelávaní znevýhodnených detí, upozornila aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. „Na jar 2020 som dostala veľké množstvo podnetov od rodičov detí s ťažkými kombinovanými zdravotnými postihnutiami, odkázanými na poskytovanie špeciálnej starostlivosti, ktorí sa po náhlom zavretí špeciálnych školských zariadení, či zariadení poskytujúcich sociálne služby ambulantnou formou, alebo formou týždennej pobytovej služby dostali často do neriešiteľnej a neznesiteľnej situácie,“ uvádza komisárka.
Rodičia detí s ťažkými vývinovými poruchami či s kombinovaným telesným postihnutím podľa nej v čase lockdownu zo dňa na deň stratili životne dôležitú podporu zo strany odborníkov. „Situácia trvala niekoľko mesiacov, kým štát uznal vážnosť situácie, vytvoril systém podporných opatrení a postupne pristúpil k obnoveniu poskytovania sociálnych služieb a otvoreniu špeciálnych školských zariadení,“ sumarizuje Stavrovská, ktorá podľa výročnej správy neúspešne žiadala aj o členstvo v krízovom štábe a pracovných skupinách.
Stavrovská zároveň konštatuje, že v dôsledku pandémie a opakovaného zatvárania škôl sa zhoršila situácia v zabezpečovaní rovného a plnohodnotného prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti. Dodáva, že nedošlo k realizácii takmer žiadnej zo sľubovaných zmien na nápravu systémových nedostatkov, ktoré deťom so zdravotným znevýhodnením sťažujú prístup k vzdelávaniu.
„Aj tento rok mi bolo doručených viacero podnetov, týkajúcich sa zabezpečenia asistenta učiteľa v školách a školských zariadeniach, hoci v roku pandémie (…) by som tento typ podnetov ani neočakávala,“ približuje komisárka opisujúc prípad obecnej školy, ktorá vzdeláva znevýhodneného žiaka, no nemá financie na asistenta, ani špeciálneho pedagóga. „Napriek prísľubu zmeny zo strany ministerstva školstva aj zmenám vo financovaní školstva sa naďalej uplatňuje systém financovania asistentov učiteľa, kvôli ktorému rodičia a ich deti so zdravotným postihnutím každým novým školským rokom čelia obrovskej neistote – či a akým spôsobom bude zabezpečená kontinuita vzdelávania,“ uzatvára Stavrovská a dodáva, že problémom nie je len málo asistentov a špeciálnych pedagógov, ale aj nevyriešená otázka prístupu osobných asistentov do škôl.
Odpočet a odporúčania
To, do akej miery ministerstvo školstva za uplynulý rok naplnilo odporúčania komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, sumarizuje Stavrovská v časti správy o odpočte. Upozorňuje napríklad, že ministerstvo okrem vyriešenia otázky dostupnej osobnej asistencie či zdravotnej starostlivosti na pôde školy nesplnilo ani požiadavku prepracovania systému evidencie detí vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky tak, aby ani jedno dieťa nebolo mimo systému vzdelávania. V minulosti totiž komisárka Stavrovská, ale aj komisárka pre deti Tomanová, odhalili prípady zdravotne znevýhodnených „stratených detí,“ ktoré nikdy nenavštevovali školu a nemali ani individuálny výchovno-vzdelávací plán a takpovediac vypadli zo vzdelávacieho systému. „Desí ma predstava, že takýchto „zabudnutých“ detí môže byť omnoho viac,“ uviedla vtedy Stavrovská.
Medzi ďalšie odporúčania a potrebné opatrenia komisárka zaradila napríklad:
• investovanie do odstraňovania stavebných bariér v budovách všetkých škôl bez ohľadu na druh školy a stupeň vzdelávania;
• odstraňovanie diskriminácie zdravotne znevýhodnených žiakov, ktorá bráni v prístupe ku všetkým stupňom vzdelávania, čo je v rozpore aj s časťou ustanovení navrhovanej novely školského zákona;
• iniciovanie a vedenie širokej diskusie pre odstránenie predsudkov voči deťom so zdravotným znevýhodnením;
• rozšírenie a zvýšenie flexibility rôznych foriem podpory a asistencie v školskom prostredí tak, aby každé dieťa malo k dispozícii potrebnú nárokovateľnú asistenciu od špecialistiek a špecialistov z inkluzívnych tímov (napr. školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, školský psychológ, školský sociálny pedagóg, logopéd, výchovný poradca, liečebný pedagóg, ABA analytik, rehabilitačný pracovník);
• zlepšovanie metodiky riešenia prejavov násilia v školách vrátane nových fenoménov (kyber šikana);
• sprístupnenie vzdelávania v čo najvyššej kvalite čo najširšiemu počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením aj vďaka využívaniu nových technológií.
Všetky tri správy poukázali na problémy vo vzdelávaní, ktoré pandémia nového koronavírusu zvýraznila a prehĺbila.