Zuzana Zimenová: Školský systém s pandémiou nepočítal

[ 6.4.2020, Peter Hudák, Nové školstvo v médiách]

Školy postupne spúšťali vyučovanie cez internet, učitelia okrem informácie, že majú učiť, nedostali od ministerstva žiadne inštrukcie. Každý sa s tým popasoval, ako vedel. O situácii v školstve sme sa zhovárali so Zuzanou Zimenovou, analytičkou pre oblasť vzdelávania z občianskeho združenia Nové školstvo.



Odhalila aktuálna kríza nefunkčnosť školského systému, alebo neschopnosť či pasivitu vo vedúcich štruktúrach?

Dôsledky pandémie odhalili formalizmus a skostnatenosť v školskom systéme. Nie je pripravený na mimoriadne situácie, nedokáže pružne zareagovať, nie sú v ňom prehľadne prerozdelené kompetencie medzi ministerstvo, zriaďovateľov, vedenie škôl a učiteľov. Preto teraz nastal taký chaos, jednotliví aktéri čakajú na rozhodnutia tých druhých. Všetko napokon spadlo na učiteľov, pretože najmä od nich sa očakáva, že budú mať po ruke riešenia a vymyslia spôsob, ako učiť na diaľku. Väčšina učiteľov je aktívna a dokáže sa vynájsť, každý to však robí po svojom a z celkového pohľadu nie sú ujasnené spoločné priority. Rodičom nie je jasné, či treba brať s deťmi nové učivo, alebo s nimi majú najmä opakovať to, čo im bolo vysvetlené ešte v škole, či sa budú úlohy, zadávané učiteľmi, známkovať a započítavať do výsledných známok na vysvedčeniach, nikto netuší, ako vlastne bude ukončený tento polrok. Tento chaos nemusel nastať, keby sa za predchádzajúcich vlád nezametali systémové problémy, o ktorých sa dlho vedelo, pod koberec a keby sa nestrácali peniaze v pochybných investíciách, ktoré sa za riešenia iba vydávali. Preinvestovali sa milióny eur do elektronizácie, ktorá mala uľahčiť výučbu, ale až keď sa zavreli školy, ukázalo sa, že rezort nemá funkčné platformy na komunikáciu s učiteľmi, žiakmi a rodičmi, a musí narýchlo vytvárať nové. Nie je vytvorená databanka úloh v elektronickej podobe, nie sú dostupné učebnice a učebné materiály.


Súčasný stav preverí charakterové, ale aj technické limity pedagógov. Deti zrejme v septembri nastúpia do škôl s rôznou úrovňou vedomostí. Ako ich dostať na rovnakú štartovaciu čiaru?

Treba sa pripraviť na to, že rovnaká štartovacia čiara jednoducho nebude existovať, najmä ak sa školská výučba rozbehne až na jeseň. Domnievam sa, že po návrate do škôl sa viac ako kedykoľvek predtým ukážu rozdiely v žiackych vedomostiach a zručnostiach. V každej domácnosti sú totiž iné podmienky na vzdelávanie a iný je aj prístup rodičov nielen k učeniu sa, ale aj k samotným deťom. Prioritou už nebude môcť byť hľadanie bodu, v ktorom by mohli učitelia aj žiaci naskočiť na obvyklý režim, kedy celá trieda preberá jednu tému rovnakým spôsobom a tempom. Treba sa pripraviť na početnú skupinu detí, s ktorými bude treba dobiehať základy. V zásade budú všetky deti v každej škole s učivom pozadu a nebude možné naskočiť na obvyklý systém výučby, v ktorom doteraz platilo, že kto nevie, nech sa doma doučí sám. Toto v masovom rozsahu fungovať nebude. Preto by malo ministerstvo školstva prijať také opatrenia, ktoré po návrate do školy pomôžu učiteľom dobehnúť s deťmi základy, na ktorých budú môcť ďalej stavať. Na túto zmenu prístupu k žiakom treba začať učiteľov už dnes pripravovať.


Mali by sa online učiť len základné predmety, ako matematika, slovenský jazyk, anglický jazyk?

Domnievam sa, že pozornosť by sa mala teraz venovať najmä kľúčovým gramotnostiam – čitateľskej, matematickej a prírodovednej. Zároveň by sa mali čo najviac využívať moderné prístupy, na ktoré obvykle v školách nie je veľa času – zadávať by sa mali najmä tvorivé úlohy, projekty, experimenty, ktoré je možné realizovať v domácom prostredí. Samozrejme, toto platí najmä pre menšie deti na základných školách. Pri tom všetkom nesmieme zabúdať na pravidlo, že každá škola má právo stanoviť si vlastné priority.


Nezamiesili sme si vyučovaním cez internet na komplexy u detí, ktoré nemajú možnosť pripojenia, ktoré potrebujú prítomnosť a radu pedagóga, ktoré majú zložité vzťahy v rodinách?

Všetko, čo je teraz k učiteľom a rodičom v online priestore dispozícii, je fajn. Čím toho bude viac, tým väčšia je možnosť výberu zmysluplných aktivít. Samozrejme, tam, kde rodina nemá internetové pripojenie, alebo nie je k dispozícii voľný počítač, sa čerpanie z týchto podnetov sťaží. Malo by preto platiť, že ak nemajú všetci rovnaký prístup k vzdelávacím podnetom, nemôžeme očakávať, že budú všetci žiaci po návrate do školy na porovnateľnej úrovni.


Čo by malo byť v tejto situácii prioritou ministerstva školstva?

Malo by vypracovať zrozumiteľné a realizovateľné očakávania v podobe nanovo zadefinovaných cieľov vzdelávania a prispôsobiť im záväzný obsah tak, aby povinný základ hladko nadväzoval na rozširujúce učivo v rámci jednotlivých vzdelávacích stupňov. Učitelia budú zároveň potrebovať kvalitnú metodickú podporu, aby dokázali túto novú situáciu zvládnuť. Budú potrebné peniaze na zaplatenie podporných odborných tímov, ktoré v tom učiteľom môžu pomôcť. Peňazí na dostatok asistentov učiteľa, špeciálnych pedagógov a ďalších odborníkov bolo doteraz v rezorte školstva žalostne málo. Presne zacielené opatrenia, smerované do odbornej podpory detí aj učiteľov, by mali mať prednosť pred plošným dvíhaním platov pedagogických zamestnancov.


Pôvodne publikované v MY Noviny stredného Považia dňa 6. apríla 2020.