V parlamente zasadla komisia pre inklúziu /apríl 2019/ [ 10.5.2019, Anna Dráľová, Vláda a reforma]

V Národnej rade Slovenskej republiky v apríli po prvý krát zasadala Komisia pre začleňovanie zraniteľných skupín do vzdelávania, práce a spoločnosti, ktorá vznikla ako poradný orgán pri Výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

„Úlohou komisie, ktorú na môj podnet zriadil ľudskoprávny výbor, je ponúkať poslancom a poslankyniam parlamentu expertné odporúčania pre riešenie systémových problémov, s ktorými na Slovensku zápasia ľudia s rôznym znevýhodnením, od útleho veku až po seniorov,“ priblížila v úvode zasadnutia poslankyňa NR SR a expertka strany SaS pre inkluzívne vzdelávanie Zuzana Zimenová.

Ľudskoprávny výbor poslankyňa Zimenová o zriadenie komisie požiadala ešte v úvode tohto roka. Po tom, čo návrh získal väčšinu hlasov, sa Zimenová stala jej predsedníčkou. Následnú možnosť nominovať do komisie ľudí s expertízou v oblasti začleňovania zraniteľných skupín mali všetci členovia a členky ľudskoprávneho výboru. „Veľmi sa teším, že pozvanie napokon prijali ľudia nielen s vysokou odbornosťou, ale aj zanietením a empatiou,“ zhodnotila Zimenová proces vzniku.

Na prvom zasadnutí komisie sa zúčastnila verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, Jana Macharová-Lowinski z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením, šéf organizácie eduRoma Vlado Rafael, Vlasta Klbiková z Klubu rodičov autistických detí v Nitre, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo, či Andrej Kuruc za Iniciatívu Inakosť. Nomináciu k členstvu prijal aj právnik Maroš Matiaško, a Miroslava Hapalová, ktorá sa inklúzii venuje v projekte o To dá rozum.

Nové školstvo bude v komisii zastupovať riaditeľ Peter Dráľ. Ten vo svojom vstupe počas úvodného zasadnutia podobne ako ostatní členovia predstavil problematiku integrácie zraniteľných skupín vychádzajúc z vlastnej expertízy, a to v oblasti vzdelávania.

„Mať v systéme vzdelávania dosť asistentov a špeciálnych pedagógov nestačí. V školách často títo zamestnanci nevedia, ako postupovať, nemáme vytvorené štandardy pre tímovú prácu,“ spomenul Dráľ jeden z identifikovaných nedostatkov a dodal, že Slovensko v oblasti inkluzívneho vzdelávania trestuhodne zanedbáva investovanie do ľudských zdrojov.

Oblasti vzdelávania sa dotkol aj šéf organizácie eduRoma Vlado Rafael, ktorý poukázal na skutočnosť, že jazykové bariéry, ktorým v školách čelia deti s iným materinským jazykom ako je slovenčina, nahrávajú segregačným praktikám. Jana Lowinski z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením zasa podotkla, že bežné školy na Slovensku nie sú pripravené prijímať deti so zdravotnými znevýhodnením, a to už od ich predškolského veku.

„Zišli sme sa tu v zložení, ktoré dokáže jasne pomenovať všetky oblasti, v ktorých štát zlyháva,“ poznamenal vo svojom vstupe člen komisie, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo. Zriadenie a plánované aktivity komisie po jej zasadnutí ocenila verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. „Činnosť tejto komisie považujem za veľmi prínosnú. Mne osobne naznačuje, na čo sa zamerať v prieskumoch, ktoré môžem v úrade verejného ochrancu práv iniciovať,“ uviedla ombudsmanka.

„V komisii sa podarilo prepojiť odborníkov na začleňovanie zraniteľných skupín do spoločnosti, a to z rôznych oblastí. Od vzdelávania, cez zamestnanosť až po starostlivosť o seniorov. Členovia Komisie budú poskytovať ľudskoprávnemu výboru nielen expertné stanoviská a podnety, ale aj návrhy možných riešení,“ dodala na margo ďalších krokov komisie Zimenová.

Členovia a členky komisie sa počas zasadnutia dohodli aj na vytvorení spoločnej správy o stave začleňovania zraniteľných skupín do vzdelávania, práce a spoločnosti a jej predloženie Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

V oblasti prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl od predškolského veku predsedníčka komisie počas jej zasadnutia navrhla aktívne oslovenie ministerstva školstva s otázkou o avizovanej príprave vyhlášky, resp. pokynu ministerstva, ktoré by mali zabezpečiť prijímanie detí so zdravotným znevýhodnením do materských škôl tak, aby sa stalo obligatórnym.

V súvislosti s plánom zaviesť ročné povinné predprimárne vzdelávanie sa bude komisia zároveň zaujímať o plánované kroky ministerstva v oblasti zabezpečenia potrebného pedagogického a odborného personálu v materských školách s cieľom podpory inklúzie od predškolského veku.