Nové Školstvo

Keď narazíme na niečo absurdné, hovorievame, že nám nad tým „zostal rozum stáť“. U mňa je to však naopak: keď sa stretnem s niečím ťažko pochopiteľným, začne môj rozum horúčkovito pracovať a snažím sa prísť na to, ako je niečo také možné. Stalo sa mi to aj nedávno, keď som si prečítal jednu z pripomienok k Učiacemu sa Slovensku (UsS). Podľa jej autorky je „zloženie autorského kolektívu je nenáležité“, pričom tŕňom v jej oku som bol menovite ja. Uviedla a „zdokumentovala“ tri skutočnosti, ktoré ma údajne celkom diskvalifikujú pre členstvo v reformnom tíme. Za prvé to, že som zástupcom súkromného subjektu podnikajúceho v školstve. Za druhé to, že moje postoje sú údajne nekonzis-tentné. Autorka pripomienky si vygooglila, že v októbri 2015 som v jednej ankete denníku SME povedal niečo, čo je podľa nej v rozpore s tým, čo sa píše v UsS. Zlatý klinec však prišiel až v jej tretej výhrade voči mne, ktorú sformulovala takto: „Presun životných záujmov od matematiky k čarodejníctvu je takisto znamením diskvalifikujúcim na usmerňovanie vzdelávania národa“. Keď som si to prečítal, skutočne mi zostal na chvíľu rozum stáť. Moje záujmy sa vraj presunuli od matematiky k čarodejníctvu? Ako na to preboha prišla? Našťastie, ako správna vedkyňa (pracuje v jednom z ústavov SAV), uviedla citáciu. V júli 2015 ma spovedala Elena Akácsová z .týždňa vo svojej trochu humorne ladenej lifestylovej rubrike Cnosti a neresti. Tam som (okrem iného) o sebe povedal: „Zbieram tarotové karty. Vykladanie budúcnosti z kariet som vždy považoval za strašnú kravinu. Potom som si o tom niečo prečítal a pochopil, že karty sú podobne ako škvrny v Rorschachovom teste iba podnetom, spúšťačom projekcie myšlienok: vidím Vežu či Voz a keďže podvedome cítim, čo ma trápi, čoho sa bojím, zrazu tie karty získajú význam.“ Svoju pripomienku k UsS uzavrela pisateľka takto: „Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že autor (rozumej V. B.) bol dobrým učiteľom matematiky. V súčasnosti však treba dávať pozor, aby sa popri slovenčine, matematike a ďalších predmetoch či namiesto nich nezaviedol do vyučovania okultné náuky. Navrhovaný materiál treba ako celok odmietnuť.“

Myslím, že by bola veľká škoda odmietnuť celé Učiace sa Slovensko len preto, že jeden z jeho autorov je údajne čarodejník. Keďže som písal iba malú časť materiálu, bolo by to voči ostatným piatim autorom – nečarodejníkom nefér.

A ako je to naozaj? Staré tarotové karty zbieram ako umelecky krásne artefakty, proste sa mi veľmi páčia. Nevykladám ich, neveštím budúcnosť, nečarujem. Fakt nie. Ale z tejto veselej príhody vyplýva aj celkom vážne poučenia: čokoľvek v dnešnej dobe verejne poviete, môže byť niekedy v budúcnosti prekrútené a použité proti vám. Google to istí.

Nie som čarodejník, naozaj nie