Nové Školstvo

Nedávno som prijal pozvanie predstúpiť pred študentov istej pedagogickej fakulty a predostrieť im svoje úvahy o súčasnosti a budúcnosti profesie učiteľa. Nepriamym zámerom celej akcie mala byť propagácia učiteľskej profesie a motivovanie študentov (magisterského štúdia!), aby aspoň časť z nich išla po skončení štúdia učiť.

Áno, aj taká je dnešná realita: nezanedbateľná časť študentov učiteľstva vôbec neuvažuje o tom, že by raz nastúpila do škôl, dokonca sa tým ani netaja. Niektorí mali na prvom mieste iné fakulty, no keď to nevyšlo tam, uspokojili sa s učiteľským štúdiom. Iní to spočiatku mysleli vážne, ale po povinnej praxi na školách ich opustila odvaha. A nájdu sa aj takí, a teraz to trochu preženiem, ktorí študujú učiteľstvo iba pre to, aby mali lacné ubytovanie na internáte, električenku, vlaky zadarmo a študentské zľavy. Vedia, že po vynaložení nie príliš veľkej námahy dostanú na konci štúdia diplom, s ktorým ich príjmu niekam do banky či do administratívy.

Z pohľadu študentov je to možno „racionálny“ postup, ibaže v jeho dôsledku tvoria na pedagogických fakultách nezanedbateľnú časť auditória študenti, ktorých práca pedagóga úprimne nezaujíma. A dávajú to svojím správaním najavo. To, prirodzene, demotivuje učiteľov a aj tú časť študentov, ktorých štúdium naozaj zaujíma a ktorí by sa raz chceli stať učiteľmi.

Svoju prednášku som nazval rovnako ako tento editoriál. Chcel som tým poukázať na to, že profesia učiteľa vie byť veľmi ambivalentná – pre niekoho môže byť mimoriadne uspokojujúca a napĺňajúca, zatiaľ čo iní sa v nej trápia, v dôsledku čoho vysielajú na všetky strany negatívne signály. Poznám učiteľov (a nie je ich málo), ktorí majú osobnostné predpoklady pre túto profesiu, dostali na ňu dobrú prípravu a neustále sa ďalej sami zdokonaľujú. Majú rozumný mindset, pracujú na dobrej škole pod kvalitným riaditeľom a prežívajú silné pocity naplnenia, sebarealizácie. Ich profesia je im zároveň povolaním – sú radi, že pracujú s ľuďmi, že pomáhajú iným, pochvaľujú si, že majú dostatok priestoru na kreativitu a sebarealizáciu. Prosto raj.

Poznám však aj takých (a tiež ich nie je málo), ktorí radšej učiteľmi byť nemali. Nehodia sa na tú profesiu, do praxe vstúpili nedostatočne pripravení a sami sa nesnažia tento deficit dohnať. Majú možno smolu, že učia na zlej škole vedenej slabým riaditeľom a to, čo iní vnímajú ako priestor na vlastnú kreativitu, chápu oni ako nedostatok podpory. Hotové peklo.

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj