Natieranie na ružovo nepomôže [ 11.1.2016, Vladimír Burjan, Dobrá škola]

Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať! Tak znela legendárna rada psychológa Miroslava Plzáka neverným partnerom, ktorí chceli zachrániť svoje manželstvo. V uplynulých týždňoch som mal pocit, že podobnú stratégiu tu chce niekto používať aj na záchranu nášho školstva.

Iniciátori občianskej kampane A dosť! (medzi ktorých patrím aj ja) odštartovali svoje aktivity zve­rejnením deviatich alarmujúcich faktov o vzdelávaní na Slovensku (uverejnili sme ich v decembrovej DOBREJ ŠKOLE). Ide o nespochybniteľné dáta a štatistické údaje pochádzajúce zo spoľahlivých, verejne dostupných zdrojov.

Reakcia ministerstva na seba nenechala dlho čakať, bola však prinajmenšom zvláštna. V mojich, zjavne naivných predstavách by mal rozumný minister školstva reagovať asi takto: „Áno, sú to veľmi znepokojujúce údaje. Vieme o nich a veľmi nás trápia. Aj preto chystáme viaceré opatrenia na zlepšenie stavu. Ak niekto má ďalšie návrhy, ako tieto problémy riešiť, sem s nimi.“ Realita bola prozaickejšia: aktivisti boli obvinení, že si zámerne vyberajú negatívne fakty, aby strašili a ukazovali školstvo v horšom stave, než v skutočnosti je.

Faktom je, že ak má akákoľvek kampaň burcovať a aktivizovať občanov a politikov, nemôže byť založená na výpočte pozitív. Pritom aktivistami zverejnené fakty sú natoľko závažné, že aj keby všetky ostatné parametre nášho školstva boli v poriadku, stále by indikovali vážny stav. A od vlády by sme mali právom očakávať jeho priznanie a riešenie. Ministerstvo však zvolilo inú stratégiu: poverilo svoj tlačový odbor a analytikov (mimochodom, kvalitných) nezávideniahodnou úlohou: ihneď pustiť do médií nejaké pozitívne protifakty a protištatistiky, aby bol mediálny obraz nášho školstva vyváženejší. Vyznelo to však podobne, ako keby Volkswagen v reakcii na škandál s falšovaním emisií spustil reklamnú kampaň zdôrazňujúcu, že ponúka vozidlá v najširšej palete farieb. Čo však bolo ešte horšie: viaceré protištatistiky boli účelovo prispôsobené, aby vyznievali pozitívne. Namiesto celkových výdavkov do vzdelávania sa uvádzali verejné výdavky, namiesto priemerných miezd všetkých pedagogických zamestnancov sa počítali iba priemerné mzdy vybraných skupín učiteľov a pod.

Neviem, možno minister naozaj musí za každú cenu hájiť svoju kožu, kožu ministerstva či kožu svojej strany. Ibaže my potrebujeme vedenie rezortu, ktorému nepôjde o imidž školstva, ale o jeho skutočnú kvalitu. Natieranie na ružovo nám nepomôže a nikam nás neposunie.

Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.