Nové Školstvo

Branislav Gröhling, majiteľ siete Štúdií krásy Pierot Exclusive, mal problémy s nájdením kvalitných ľudí na pracovnom trhu. Rozhodol sa, že v školstve, kde štát zlyháva, sa začne angažovať. Rozbehol projekt, v ktorom s odborníkmi z praxe aktívne chodí po školách a kuchárom, cukrárom alebo kaderníkom spoločne ukazujú najnovšie trendy v praxi.

Medzi riaditeľmi desiatok stredných odborných škôl sa preslávil projektom Education. Už 10 rokov na vlastné náklady vzdeláva kaderníkov, cukrárov, baristov a vizážistov, ktorí navštevujú tretí ročník stredných odborných škôl. Cieľom projektu je, aby profesionáli zo svojho odboru odovzdávali skúsenosti, tipy a najnovšie trendy z praxe mladým študentom.

Branislav Gröhling školský systém kritizuje, pretože vytvára zbytočnými víziami a nečinnosťou z mladých ľudí jednoliate krabice, ktoré sa nevedia zamestnať. Mnohým žiakom totiž školy nepovedia, ako sa môžu uplatniť. Nepovedia im, že musia variť len kuracie s kolienkami. Robiť zákazníčkam len trvalú a piecť len dobošky.

Pritom v systéme fungujú inštitúcie, zákony a najnovšie aj veľký projekt duálneho vzdelávania, ktorý by sa tomu mal venovať. Projekt zlyhal - kým pôvodne sa rátalo, že sa do neho zapojí aspoň 1 500 žiakov v prvom roku fungovania, k dnešnému dňu je s firmami uzavretých len niečo cez 400 učebných zmlúv. Prečo? Pretože školy dávajú od duálneho vzdelávania ruky preč a majú na to plné právo. Kde sa stala chyba a v akom stave je odborné školstvo dnes?

Vyrastal som na duálnom vzdelávaní, len vtedy sa to tak nenazývalo. V tom období boli školy s praxou naozaj prepojené. Myšlienka je to staronová, ale skvelá. Problémom Slovenska je skôr to, že sa stále inšpirujeme niekde v zahraničí, v tomto prípade v Nemecku alebo Rakúsku, ale tá situácia, prístup a štruktúra organizácií v týchto krajinách, je celkom odlišná ako u nás.

Kde je teda problém? Je to síce len prvý rok, ale v Nemecku to funguje, tak prečo u nás nie?

V Nemecku sú stavovské organizácie, v ktorých máte povinné členstvo, za ktoré musíte platiť, ale zároveň môžete za to aj niečo žiadať. A okrem iného je to aj získanie nových učňov a následne vyučených zamestnancov. Existuje tam stavovská česť. A člen stavovskej organizácie musí byť majstrom svojho remesla.

U nás to takto nie je. Sú prepožičané len určité kroky z nemeckého a rakúskeho systému, ktoré však nie je možné jednoducho preklopiť do slovenskej reality.

Trváte na tom, že zákon školy trestá? Je fakt, že niektoré školy sa sťažovali, že prišli projektom o peniaze na žiaka.

Nezmyselnosť nového zákona o odbornom vzdelávaní / duálnom vzdelávaní je v tom, že trestá školy, ktoré by sa mali do duálneho vzdelávania zapojiť. Jednoducho sa rozhodlo, že im znížia normatív na žiaka. U inštalatéra je to až 48 percent zníženia peňazí. A teraz sa spýtam, ak máte pokazený vodovodný kohútik, ako dlho čakáte na inštalatéra? Keď konečne príde, sme mu za to neskutočne vďační. A práve takýmto školám sa znížili normatívy a potom sa každý čuduje, že školám sa do projektu nechce.

Problém vidím aj v tom, že si pletieme duál s učebným odborom, ktorý sa však končí maturitou. Myslím, že trpíme v tomto prípade schizofréniou. Chceme mať vyučených pracovníkov, ale zároveň od všetkých chceme, aby mali maturitu. Som zvedavý, kedy budeme chcieť mať duál ukončený bakalárom alebo magisterským či inžinierskym titulom.

Celý rozhovor bol uverejnený na stránkach týždenníka TREND dňa 15. októbra 2015 a nájdete ho tu.

Branislav Gröhling: Každý v školstve robí len vízie a vlastne sa nič nedeje