Nové Školstvo

V januári došlo k tragédii. Na školskom dvore jednej bratislavskej školy neuniesol konár ťarchu snehu, zlomil sa a usmrtil žiaka, ktorý sa pod ním hral spolu so svojimi spolužiakmi. V júli bolo za túto udalosť vznesené obvinenie voči riaditeľovi školy, školníkovi, vedúcej školského klubu a vychovávateľke. Postup prokuratúry mnohých šokoval. Aj ja ho považujem za nešťastný a vidím v ňom hrozivú ilustráciu širšieho problému, ktorý trápi západnú civilizáciu. Tým problémom je priveľa práva.

Ak chce v istom priestore spolunažívať mnoho ľudí, isté všeobecne rešpektované pravidlá (rozumej legislatíva) sú nevyhnutné. Potrebujeme právnikov, aby ich formulovali, políciu, aby vymáhala ich dodržiavanie a súdy, aby sankcionovali ich porušovanie. V tom sa snáď zhodneme. Problém je v tom, že snaha legislatívne upraviť čo najviac aspektov nášho života je užitočná iba po istú rozumnú hranicu. Po jej prekročení sa dobro mení na zlo. A mnohé nasvedčuje tomu, že v moderných spoločnostiach, vrátane tej našej, už bola tá hranica prekročená.

Naivne sme uverili, že keby si všetci ľudia svedomito plnili svoje zákonmi predpísané povinnosti, nič zlé by sa nikdy nemohlo stať. Logickým dôsledkom tejto absurdnej premisy je, že keď sa niečo zlé predsa len stane, musí existovať konkrétny vinník. Šmykneme sa na poľadovici – na vine je správca chodníka (a budeme sa s ním súdiť). Popálime si jazyk na horúcej káve – na vine je barman (a budeme sa s ním súdiť). V nemocnici zomrie pacient – na vine je lekár (a budeme sa s ním súdiť). Zlomí sa konár stromu – na vine je riaditeľ školy (a budeme ho súdiť).

Keď som bol pred časom v Kanade, prekvapilo ma, že ich právny systém pozná tzv. no fault accident, teda dopravnú nehodu bez vinníka. Jednoducho pripúšťali, že dopravné predpisy nie sú dokonalé a že občas môže dôjsť ku kolízii áut aj bez toho, aby ju niektorý z vodičov zapríčinil porušením predpisov. Neviem, či sa medzičasom kanadská legislatíva nezmenila, ale mám pocit, že u nás sme postupne dospeli do stavu, kedy principiálne nepripúšťame, že v živote môžu existovať nehody bez vinníkov.

Je to vážny problém a mnoho odborníkov si ho uvedomuje. V USA sa verejne diskutuje o tom, že ich národnou chorobu je „too much law“ (príliš veľa práva) a overregulation (prílišná regulácia). Nemci sa sťažujú na Verrechtlichung, v Česku píše Stanislav Komárek o přeprávnění. Nech už ten stav nazveme akokoľvek, jedno je isté: príliš veľa práva nás postupne zadusí. A nad prírodou aj tak nezvíťazíme.

Priveľa práva nás postupne zadusí