Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

[ 6.8.2015, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách]

Úradníci prvýkrát merali pridanú hodnotu, teda príspevok strednej školy ku vzdelaniu jej študentov.


Snaha zisťovať mieru napredovania každého žiaka je podľa Petra Dráľa zo združenia Nové školstvo určite zmysluplnejšia, ako zisťovanie úrovne vedomostí a zručností jednorazovým testovaním, z ktorého sa veľmi nekorektne odvodzuje kvalita škôl a zostavujú sa rebríčky.”Z jednorazového testovania vieme len to, aký výkon žiak podal v danom čase a pri danom obsahu testovania,” dodáva.


Otázne však podľa neho je, či sa z porovnania výsledkov konkrétneho žiaka v dvoch rôznych časových úsekoch dá niečo tvrdiť o vplyve školy a konkrétnych učiteľov. Zisťovanie pridanej hodnoty školy sa o to pokúša, no jediné východisko, o ktoré sa môže oprieť, sú minulé výsledky žiaka v danom predmete.


Ani pri opätovnom testovaní preto nevieme, v akom prostredí žiak žije, či sa na ňom niečo nezmenilo, aké motivácie a schopnosti má na učenie sa konkrétnych vecí. “Ak sa v určitej oblasti doučujem, alebo mi pri tom pomáhajú rodičia, súrodenci či rovesníci, ak mám na učenie priaznivé podmienky, dosť času, motivácie a chuti, tak budem mať po istom čase pravdepodobne lepšie výsledky, ako keď čokoľvek z toho nemám. Ako však potom vieme z výsledkov zistiť priamy vplyv školy, a teda jej pridanú hodnotu?,” pýta sa Dráľ.


Problémom merania pridanej hodnoty je podľa Dráľa aj predpoklad, že napredovanie pri učení sa je lineárne. V realite sa však podľa neho nikdy neučíme rovnomerne po vzostupnej krivke.


“Nie je jasné, z čoho bol odvodený očakávateľný progres pri poslednom zisťovaní pridanej hodnoty škôl. Na základe čoho určujeme, aké očakávanie je primerané, a či ho konkrétny žiak naplnil, nenaplnil alebo predčil?,” pýta sa.


Ak žiak na učenie nemá priaznivé podmienky, učiteľ sa môže podľa neho aj “rozkrájať” a očakávanie sa nenaplní. V takom prípade však z toho nemožno nič vyvodzovať o kvalite školy či učiteľského pôsobenia. “A platí to aj naopak. Ak sú podmienky na učenie priaznivé a žiak naplní alebo prekročí mieru očakávaní, kredit za to vôbec nemusí prislúchať učiteľovi či škole,” dodáva.


Viac nájdete v článku Denníka N zo dňa 5. augusta 2015 tu.


Súvisiaci blog:


  Zuzana Zimenová: Pridáva testovanie vzdelávaniu kvalitu?