Nové Školstvo

V uplynulých rokoch som bol hosťom viacerých verejných diskusií o školstve (Lampa, Pohoda, Choices, Trend, SME, TA3, Rádio FM, nedávno Večera s Havranom). Rád by som sa s vami podelil o niektoré skúsenosti, ktoré som pri tom získal.

Prvé reakcie prichádzajú z učiteľských skupín na Facebooku hneď po avizovaní, že sa diskusia bude konať. A neveštia nič dobré, keďže sú vždy negatívne. Začína sa to výhradami ku skladbe diskutujúcich – vraj chýbajú učitelia z praxe, ženy, mladí, skúsení, mimobratislavskí, zástupcovia odborných škôl atď. Ďalej nasledujú útoky na konkrétnych účinkujúcich – vraj obhajujú záujmy súkromných škôl, cirkevných škôl, bilingválnych škôl, osemročných gymnázií, súkromných firiem, neziskoviek či rodičov a vlastne nikoho nereprezentujú.

Ako ďalšia v poradí je spochybnená téma diskusie, napríklad slovami „a to kto si myslí, že toto trápi učiteľov?“ Mnoho učiteľov je totiž mylne presvedčených, že diskusia o školstve rovná sa diskusia o problémoch učiteľov. No a zvyšok rozhorčenia je adresovaný moderátorovi a médiu, ktoré sa podujalo diskusiu o školstve zorganizovať. Zhrnuté a podčiarknuté: 48 hodín pred samotným konaním diskusie má pedagogická verejnosť jasno v tom, že diskusia bude fiaskom, že zle vybraní a nekompetentní diskutujúci budú odpovedať na hlúpe otázky neprofesionálneho moderátora a riešiť pseudoproblémy, ktoré nikoho v školstve netrápia.

Je v podstate jedno, ako nakoniec diskusia v skutočnosti prebehne, následné reakcie to príliš neovplyvní. Ako by aj mohlo, keď mnohí komentátori diskusiu vôbec nevideli (čo im však nebráni živo o nej diskutovať). Najhojnejšie zastúpené bývajú reakcie typu: „ďalšia jalová diskusia, ktorá nič nevyriešila.“ Priznám sa, že im veľmi nerozumiem, pretože nechápem, ako by mohla akákoľvek diskusia (aj tá najlepšia) niečo vyriešiť. Rozhodne si však nemyslím, že by snáď preto boli verejné diskusie o školstve zbytočné. Práve naopak. Učitelia by si mali uvedomiť, že tieto diskusie nie sú pre nich (alebo nie len pre nich) a že ani nemajú byť o nich (alebo nie len o nich). Školy nepatria učiteľom, aj keď v nich – na rozdiel od iných ľudí – trávia podstatnú časť svojho života.

Školstvo je vec verejná, o ktorej a do ktorej by mala hovoriť celá spoločnosť. Ak tie diskusie učiteľov nebavia, môžu prepnúť na iný kanál. Ale určite by mali byť radi, že iní ľudia neprepnú a dozvedia sa tak niečo o tom, čo sa deje v našich triedach.

Diskusie treba, aj keď nič neriešia