Nové Školstvo

Približne v polovici februára zverejnil Štátny pedagogický ústav (ďalej ŠPÚ) takzvaný Inovatívny Štátny vzdelávací program (ďalej ŠVP) pre predprimárne, primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie, ktorý má byť platný od 1. 9. 2015. Dovolím si zamyslieť sa nielen nad obsahom samotného ŠVP, ale aj nad procesom, akým jeho príprava z pohľadu odbornej verejnosti prebiehala.

ŠPÚ spustil v rámci prípravy nového ŠVP tzv. verejnú diskusiu k navrhovanému obsahu s možnosťou pripomienkovania tohto obsahu. Vyjadriť sa k obsahu bolo možné do 31. 10. 2013. Očakávala som, že verejná diskusia s možnosťou pripomienkovania znamená, že pri zadávaní mojej pripomienky uvidím aj pripomienky ďalšej odbornej verejnosti ku konkrétnemu predmetu. Nebolo to tak. Pripomienka sa dala cez formulár na stránke ŠPÚ iba poslať a to bez možnosti informácie o ostaných pripomienkach (počet, obsah pripomienok).

Doteraz nevieme čo presne sa dialo potom. Koľko pripomienok k jednotlivým predmetom prišlo? Akým spôsobom boli vyhodnocované a nakoľko boli akceptované? Od jesene 2014 sme počúvali, že do Vianoc 2014 bude nový ŠVP zverejnený. Môžeme sa iba pýtať, čo ministerstvo školstva zdržalo tak, že nový ŠVP bol zverejnený až v polovici februára.

Takisto sa môžeme pýtať, kedy bude o možnom obsahu vzdelávania skutočná verejná diskusia? Kedy budú pripomienky k obsahu vzdelávania verejne dostupné? Kedy bude verejne dostupná diskusia, do ktorej sa môže zapojiť nielen odborná verejnosť, ale aj rodičia žiakov? Kedy bude verejne známy spôsob vyhodnocovania pripomienok z verejnej diskusie?

Pokiaľ ide o samotný obsah „inovovaného ŠVP“, treba konštatovať, že sa opätovne vrátilo rozdelenie hodín v učebnom pláne podľa ročníkov, ktoré predchádzajúca zmena rozdelila do stupňov.

Na 1. stupni ZŠ pribudla prvouka, ktorá bola pred niekoľkými rokmi vypustená. Pridalo sa niekoľko hodín slovenského jazyka a literatúry a takisto matematiky, čo oceňujem, pretože na 1. stupni by sa mali žiaci naučiť hlavne riadne čítať spolu so základmi čítania s porozumením a naučiť sa, pochopiť i upevniť základy počítania (porovnávanie, sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, propedeutika zlomkov a geometrie).

Na strane druhej, samozrejme, klesol počet voliteľných hodín na približne 10%. Zásadný obsah vzdelávania, až na niektoré malé zmeny či kozmetické úpravy, ostal v podstate nezmenený.

Čo je pre mňa ťažko pochopiteľné, je obsah predmetu pracovné vyučovanie, ktoré už na 1. stupni definuje, napr. v oblasti technického konštruovania také obsahové štandardy, ktoré sú pre žiaka v súvislosti s obsahom iných predmetov príliš náročné. Takisto sa pýtam kompetentných, aký pedagóg môže tento predmet na 1. stupni vyučovať?

2. stupeň prináša aj niekoľko pozitívnych zmien ako je mierne zvýšenie počtu hodín slovenčiny, matematiky, prírodovedných predmetov a informatiky, čo samozrejme znížilo počet voliteľných hodín na približne 15%.

Podľa základného porovnania v súčasnosti platného ŠVP a toho inovovaného sú zmeny v obsahu vzdelávania takisto mierne – tu i tam sa niečo málo pridalo, rozšírilo. Mnohé nelogické veci, ktoré boli súčasnému ŠVP vyčítané, však ostali aj v inovovanom znení: rozbité tematické celky do viacerých ročníkov, napr. gramatické kategórie v slovenčine, nelogická nadväznosť tematických celkov, napr. výučba desatinných čísel pred zlomkami v matematike, budovanie matematického aparátu nie je v súlade s potrebami prírodovedných predmetov.

Kraľuje tomu predmet technika, ktorý miestami požaduje od žiakov výkony na úrovni stredoškoláka napr. vo finančnej gramotnosti, v technickej dokumentácii alebo v elektronike. Kým sa žiak v 6. ročníku ešte len oboznamuje so základmi fyziky, na technike má zvládnuť zapájať jednoduché elektrické obvody. Nasleduje opäť otázka, kto bude tento premet učiť, pretože podľa jeho obsahu by to mal byť súčasne matematik, ekonóm, fyzik, technik, stavbár.

Odpoveď na otázku v názve článku je NIE. Celkový pohľad na nový ŠVP je jednoznačný – žiadna zásadná inovácia neprebehla. Z pohľadu procesu reformy vzdelávania sú zmeny zapracované doň len kozmetické úpravy v jednotlivých predmetoch, ktoré nijakým spôsobom nedokázali odstrániť tie problémy, ktoré boli a sú aktuálne platnému VP vyčítané. To, čo začala tzv. Mikolajova reforma, lepšie povedané deforma v roku 2008, pokračuje ďalej len s malými úpravami. Žiaci vedia čoraz menej a úroveň ich zručností alebo kompetencií má klesajúcu tendenciu. A dôsledok tejto re/deformy už začína byť viditeľný nielen na výsledkoch medzinárodných prieskumov ale aj na trhu práce.

Príde niekedy čas skutočnej reformy vzdelávania? Takej, ktorá bude obsahovať logické kroky reformy, ako je skutočné poznanie stavu vzdelávania, stanovenie toho, čo je potrebné zmeniť, stanovenie cieľov vzdelávania a až následne vypracovanie kurikulárnej koncepcie? Samozrejme, súbežne s týmto procesom musí prebiehať široká verejná odborná aj laická diskusia. Nedokážem pochopiť, prečo sa procesu reformy vzdelávania nemôžeme učiť od krajín, ktoré ich už majú úspešne niekoľko za sebou.

Inovovanými štátnymi vzdelávacími programami pre základné školy (stupne vzdelávania ISCED 1 a 2), ktoré boli schválené ministerstvom 6. februára 2015, sa dňa 21. februára 2015 na svojom zasadnutí zaoberal aj Celoštátny výbor Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku.

V protestnom liste (na stiahnutie v PDF tu) sa okrem iného o „inovovaných ŠVP“ píše, že „žiaľ nenapĺňajú očakávania, skôr naopak,“ keďže podľa maďarských pedagógov „došlo k výraznému zníženiu disponibilnej časti, t. j. že v značnej miere došlo k obmedzeniu tvorby miestnej, individuálnej časti ŠkVP (školský vzdelávací program, pozn. ed.) a k posilneniu povinnej, centrálnej časti obsahu. De facto ide o (re)centralizáciu obsahu vzdelávania.“

Maďarskí pedagógovia na Slovensku kladú otázku, či „má ešte vôbec význam tvoriť školské vzdelávacie programy“ a ďalej uvádzajú, že „v rámcových učebných plánoch pre ZŠ s vyučovacím jazykom národností je pre vyučovanie materinského jazyka a literatúry stanovená hodinová dotácia, ktorá je pre školy s vyučovacím jazykom maďarským neprijateľne nízka.“

Zároveň však podľa nich platí, že „žiaci na školách s VJM (vyučovací jazyk maďarský, pozn. ed.) majú počas štúdia na ZŠ o 7,3 % viac povinných hodín, t.z. sú značne preťažení v porovnaní s ich rovesníkmi, navštevujúcich školy s VJS (vyučovací jazyk slovenský, pozn. ed.).“ Požadujú tiež „za nevyhnutné zvýšiť hodinovú dotáciu vyučovania materinského jazyka na 1. st. ZŠ“.

Maďarskí pedagógovia na Slovensku uvádzajú, že od slovenských učiteľov - kolegov by potrebovali pochopenie, podporu a pomoc.

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/