Nie sme škodliví natierači

[ 18.2.2015, Vladimír Burjan, Dobrá škola]

29. decembra som dostal od istého učiteľa mail, v ktorom sa zamýšľa nad slovenským školstvom a nad naším časopisom. Potešilo ma, že na nás čitatelia myslia aj cez prázdniny, no pisateľove slová mi dlho chodili po rozume. Tu je ich podstatná časť:


„Vážený pán RNDr. Burjan, nepochybujem, že Vás k rozhodnutiu vydávať DOBRÚ ŠKOLU viedli tie najlepšie úmysly. Prepáčte mi však, že túto „inspiráciu pre učiteľov“ považujem za zavádzajúcu. V skutočnosti Vy osobne pôsobíte ako maliar natierač, či tapetár a všemožne sa usilujete nabaliť na seba ďalších maliarov a tapetárov z radov zdevastovanej učiteľskej obce. Natierať interiér budovy pestrými farbami a žiariacimi tapetami je nielen neužitočné, ale veľmi škodlivé v situácii, keď prehnitá nosná konštrukcia budovy hrozí zrútením celej stavby. Vážený pán Burjan, je vonkoncom nemožné veriť tomu, že naozaj kvalitne erudovaný a seba si vážiaci učiteľ bude ochotný zapojiť sa do miešania tohto marazmatického koktailu. Neviem, za koľko mesačne by ste boli ochotný robiť to Vy, no ja za 700 € almužny nie.“ (Mail bol riadne podpísaný.)


Ak som správne pochopil podstatu výhrad, ide zhruba o toto: naše školstvo je v zúfalom stave a je potrebné, aby to všetci videli a niečo s tým robili. Snaha o pozitívny prístup v rámci chorého systému je potemkinovským natieraním na ružovo a je kontraproduktívna, pretože odďaľuje kolaps systému. Navonok môže vytvárať dojem, že to s tým školstvom nie je až také zlé, keď sa v ňom deje aj všeličo pozitívne. Ako to vidíme my v redakcii? DOBRÁ ŠKOLA nikdy neskrývala nedostatky a problémy nášho školstva. Naopak, spomedzi učiteľských časopisov a novín sme, myslím, dlhodobo najkritickejší. Nie sme spätí s vládnucou politickou garnitúrou ani s vedením rezortu a nemáme žiadnu motiváciu vytvárať falošne pozitívny obraz nášho vzdelávacieho systému či kryť niekomu chrbát. Dokonca sme priamo na stránkach nášho časopisu opakovane vyzývali učiteľov, aby sa o zmenu usilovali aktívnejšie. Avšak apatiu, rezignáciu, prácu „len do výšky platu“ či stratégiu „čím horšie, tým lepšie“ považujeme v školstve za neakceptovateľné. A to najmä kvôli deťom, ktoré by na taký prístup pedagógov doplatili, hoci za stav vecí v rezorte nenesú žiadnu vinu.


Som presvedčený, že aj na Slovensku raz dozrejú podmienky na to, aby sa školstvo začalo zlepšovať a dokonca vnímam isté nesmelé náznaky, že sa tá doba pomaly blíži. Ale nerozumiem, prečo by sme na ňu mali čakať so založenými rukami.


Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.