Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/ [ 10.5.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma]

V tlačovej informácii Ministerstva školstva SR zo dňa 11. apríla 2007 sa uvádza:

Za účasti podpredsedu vlády a ministra školstva SR Jána Mikolaja sa konalo 1. rokovanie Kurikulárnej rady, na ktorej minister školstva vymenoval jej členov a odovzdal im menovacie dekréty.

Kurikulárna rada je výkonný orgán, ktorý bude koordinovať školskú reformu na Slovensku. Na prvom stretnutí sa členovia rady dohodli na vypracovaní návrhu zásad zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý bude obsahovať štruktúru školského systému a vecné riešenie reformy vzdelávania. Hlavným zámerom školskej reformy bude zlepšiť kvalitu a efektivitu výchovy a vzdelávania detí a mládeže v rámci primárneho a sekundárneho vzdelávania.

Kurikulárnu radu tvoria desiati odborníci z oblasti školstva. Sú medzi nimi spoluautori Milénia Miron Zelina a Vladislav Rosa, rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Beáta Kosová, predsedníčka Asociácie učiteľov angličtiny Eva Tandlichová, výskumný a vývojový pracovník Štátneho pedagogického ústavu pre dejepis na stredných školách Viliam Kratochvíl, generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva MŠ SR Peter Juráš, riaditeľ Štátneho inštitútu pre odborné vzdelávanie Ivan Stankovský, vedecký tajomník Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk a vedúci oddelenia školstva, mládeže a športu Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Korbas. Tajomníkom Kurikulárnej rady sa stal poradca ministra školstva Zdenko Krajčír.

Návrh zásad zákona o výchove a vzdelávaní bude predmetom odbornej verejnej diskusie v Učiteľských novinách, ale aj na pripravovanej konferencii v júni tohto roku.

Vymenovanie Kurikulárnej rady je pozitívnym krokom na ceste k reforme školstva. Napriek tomu, že bola kreovaná na základe netransparentného mechanizmu, tzn. iba na základe výberu ministra školstva, čím jej neprislúcha vážnejší status ako iba jedného z mnohých poradných orgánov, možno považovať jej vznik za prvý signál seriózneho zámeru uskutočniť obsahovú reformu na základných a stredných školách.

Nakoľko sa tento zámer podarí v praxi realizovať, bude závisieť od jej konkrétnych koncepčných návrhov. V rámci avizovanej verejnej diskusie by ich malo ministerstvo školstva priebežne zverejňovať, aby mala odborná verejnosť dostatok času a priestoru sa k nim vyjadriť.

Autorka je analytičkou Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.