Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

[ 9.9.2014, aktuality.sk, Nové školstvo v médiách]

O možných dôvodoch poklesu záujmu detí a mládeže o čítanie v rozhovore so Zuzanou Zimenovou, analytičkou pre oblasť vzdelávania a editorkou portálu noveskolstvo.sk.



Čítanie vo všeobecnosti nepatrí medzi obľúbené činnosti mladých. Zdá sa, že návyk čítania sa postupne vytráca. Aké sú vaše skúsenosti?

Prieskumy čitateľskej gramotnosti okrem iných skutočností odhalili aj to, že počet žiakov, ktorí potrebujú pomoc pri ťažkostiach s čítaním, je na Slovensku až dvojnásobný oproti počtu, ktorým školy takúto pomoc skutočne poskytujú.


Čo to znamená?

Znamená to, že až polovica detí, ktoré majú v našich základných školách problémy s čítaním, sa s nimi musí pasovať sama.

Pomocné stratégie učiteľov bývajú totiž rôzne – od čakania, že sa „to“ časom samo nejako zlepší, cez demotivujúce pridávanie úloh navyše až po individuálne doučovanie. Najefektívnejšou stratégiou je individuálny tréning čitateľských zručností, no na ten majú naši učitelia najmenej času. Mnohí žiaci tak problémy s čítaním nikdy dostatočne neprekonajú, a preto sa z nich ani nikdy nestanú aktívni čitatelia.


Myslíte, že dospelí, ktorí z nich vyrastú, nikdy nevezmú knihu do ruky?

To, ako si deti v útlom veku poradia s technikou čítania, je doslova kľúčové pre ďalší rozvoj ich čitateľských zručností. Ak nezvládnu základy plynulého čítania a správneho porozumenia prečítaného textu, bude pre ne čítanie náročné aj vo vyšších ročníkoch.

To sa môže negatívne odraziť aj v ostatných predmetoch, nielen na hodinách jazyka a literatúry. Zároveň hrozí, že tieto deti nikdy nespoznajú potešenie z čítania. A bez potešenia z čítania nevezmú vo voľnom čase knihu do rúk ani v dospelosti.


Každý by mohol o tom čosi povedať, veď sme sa s tým všetci v škole stretli. Nemôže byť sčasti na vine aj zastaraný systém – staré učebnice, staré texty, zastaraný prístup...?

To ich k čítaniu málo motivuje. Naopak, najmä tých žiakov, ktorým sa nečíta ľahko, tento spôsob výučby od čítania iba odrádza.Nácvik čítania a rozvoj čitateľských zručností prebieha v našich základných školách už niekoľko desaťročí prakticky v nezmenenej podobe. Deti v triede pracujú s rovnakými textami, používajú jednotné učebnice a čítanky, bez ohľadu na odlišné čitateľské tempo či prekážky v plynulom čítaní.


Čo by mohlo podľa vás pomôcť?

Oveľa motivujúcejšie by pre malých čitateľov bolo, keby dostali na hodine také zadanie, ktoré ladí s úrovňou ich čitateľských zručností, aby mohli zažiť radosť z čítania. Vo svete to nie je žiadna novinka.

S rôznymi textami rozličnej náročnosti pracujú žiaci napríklad vo Veľkej Británii, Dánsku, či Nórsku. Ich učitelia si v praxi overili, že ak každé dieťa dostane na hodine také texty a úlohy, ktoré zodpovedajú jeho čitateľskej úrovni, šanca, že prekoná počiatočné ťažkosti a príde čítaniu na chuť, je oveľa vyššia.


Poďme ale k povinnému čítaniu na stredných školách. Mnohí študenti ho považujú za neskutočnú nudu. Zdá sa, že zastaraný prístup cítiť aj tu...

Určite áno. Namiesto toho, aby študentov viedol k multizdrojovému vzdelávaniu, učil ich aktívne pracovať s rôznymi informáciami, ktoré treba prečítať, spracovať a roztriediť, trápia sa s čítaním tzv. „povinnej“ literatúry, ktorá je úplne mimo ich kontext.

Mladých čítanie týchto textov nielenže nebaví, ale im ani poriadne nerozumejú. Priepasť medzi svetom školy a svetom dospievajúcich tínedžerov sa tak aj vďaka skostnatenému prístupu k „povinnému“ čítaniu zbytočne prehlbuje.


Čo môže byť dôvodom?

To, že mladí ľudia dnes siahajú po knihe menej často ako kedysi, možno zdôvodniť aj ich väčším zaujatím pre elektronické médiá a informačné technológie. Záujem mladých o čítanie kníh však klesá aj vďaka pribúdajúcim možnostiam ako tráviť voľný čas.

Dnes je „in“ permanentne komunikovať s vrstovníkmi, byť s priateľmi, aktívne vyhľadávať rôzne zážitky, zažité zdieľať. Čítanie je naproti tomu veľmi individuálna, až intímna činnosť, ktorá vyžaduje čas, sústredenie a „odstrihnutie“ sa od vonkajšieho sveta, čo nemusí byť pre dnešnú mládež až také lákavé.


Ako im teda trafiť na strunu?

Popri vyčísľovaní hodín, ktoré strávi školopovinná mládež za počítačom, by nás však mali zaujímať najmä dôvody, prečo sú mladí radšej online ako s knihou. Inováciami v zozname „povinnej“ literatúry v nich už vášeň pre čítanie zrejme neprebudíme, ale snaha porozumieť ich potrebám a záujmom nám môže ukázať cestu, ako sa k nim priblížiť a ponúknuť im to, čo bude pre nich zmysluplné.


Jana Kubisová, rozhovor bol pôvodne publikovaný dňa 8. septembra 2014 v rámci témy portálu aktuality.sk.