Škola bez kried [ 5.9.2014, Marie Stracenská, Nielen o škole]

Učiteľka, obrátená chrbtom k žiakom píše po tabuli. Zrazu sa jej krieda pošmykne a po tabuli skĺznu nechty. Trieda sa strasie od nepekného zvuku. „To bolo nechutné,“ komentuje siedmačka o pár minút neskôr, keď cez prestávku zotiera tabuľu. Skončí s pravým krídlom a prechádza k umývadlu, kde pod silným prúdom vody trápi sivozelenú zničenú špongiu. Po prestávke tabuľu cítiť nepomýliteľným pachom. Ešte chvíľu sa na ňu nebude dať písať.

Pamätáte si to? Niektoré deti v 1. základnej škole v Žiari nad Hronom toto nikdy nezažijú. Prváci sa nikdy na hodinách nestretnú s klasickými zelenými tabuľami a kriedami. Cez prázdniny ich vo všetkých triedach nahradili špeciálnym náterom. Je na stenách aj niektorých laviciach. „Píšte po stenách, píšte po laviciach,“ hovoria im od začiatku školského roka učitelia. Aj pre nich je to veľká zmena. Náter Smart Wall Paint je veľký, tretina tabule je magnetická, dá sa na ňu dobre premietať, ľahko sa zotiera. Ale náter je tiež relatívne citlivý na poškriabanie. Ako máme používať kružidlá? – pýtajú sa matematikári. Kam si zavesím mapu? – nevie sa hneď vynájsť dejepisárka. Stratila som odvrátené miesto, kam si napíšem diktát – komentuje slovenčinárka. Ale to všetko má riešenia, upokojuje ich riaditeľ školy a spolu ich hľadajú.

1.ZŠ v Žiari nad Hronom je úplne prvou školou na Slovensku, kde je tento náter úplne vo všetkých triedach. „Sme moderná škola a chceme pracovať s modernými pomôckami,“ hovorí riaditeľ Marek Baláž. „K nim patria inovatívne a zdraviu neškodlivé ´chytré´ tabule, respektíve steny.“ Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že veľká zotieracia plocha rozvíja tvorivosť a zlepšuje spoluprácu medzi žiakmi, aj medzi nimi a učiteľmi. „Deti môžu na stenu kresliť či písať svoje nápady, a ak sa pomýlia, vedia sa hneď opraviť."

Škola má za sebou prvých pár dní. Dotyky detí s novými tabuľo-stenami sú ešte stále opatrné. Aj písanie po laviciach, odrazu nie zakazované, ale naopak, plne povolené. „Vyzerá to ako normálna stena,“ hovorí tretiačka Veronika. „Budeme si na to musieť zvyknúť.“ Tabule by mali vydržať desať rokov. V školskom prostredí to nebude ľahké – deti sa k stenám správajú inak ako biznismeni, ktorí majú týmto náterom vybavené zasadačky. Každopádne, je zaujímavý obrázok žiačky, ktorá na lavicu píše rovnicu a učiteľka jej do nej mimovoľne ponad plece zasiahne. Zmena tabule na veľkú plochu a nielen na stene zrejme zbúra viacero bariér. Zaujímavé bude opýtať sa na to, ako novinka slúžila, po prvom polroku.

Projekt by sa nedal uskutočniť bez podpory nadácií.

Autorka je koordinátorka projektu Škola bez kried.

Vypočujte si príspevok o tomto pilotnom projekte, ktorý nájdete v audioarchíve Rádia Slovensko zo dňa 4. septembra 2014 tu.