Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

[ 17.4.2007, Viktor Nižňanský, Vláda a reforma]

Január a február 2007 bol v znamení štyroch návrhov, ktorým ministerstvo školstva negatívne zasahuje do modelu decentralizovaného štátu. V prvom z nich, ďalšie fungovanie neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení, už na seba prevzal zodpovednosť parlament a prezident, ďalšie tri sú zatiaľ v polohe rezortných návrhov. Ich spoločným znakom je rast zasahovania centrálnej vlády do právomocí a zodpovednosti orgánov samosprávy. Sú dôkazom, že všeobecné deklarácie o pomoci občanom zo strany súčasnej vládnej koalície sú v rozpore s konkrétnymi činmi.

Neštátne umelecké školy a školské zariadenia

Rozhodnutie NR SR a podpis prezidenta pod zákon smerujú proti všetkým priamym aktérom, okrem predstaviteľov centrálnej vlády. Ani obce, ani vyššie územné celky a ani predstavitelia neštátnych umeleckých škôl zmenu takýmto spôsobom nechceli. Je zameraná proti občanom v tom, že namiesto potrebnej viac ako miliardy korún na činnosť týchto zariadení, vláda presunula zo štátneho rozpočtu do rozpočtu obcí a vyšších územných celkov necelých štyristo tisíc. Zároveň aj v tom, že sa zákonom viažu vlastné finančné zdroje obciam a vyšším územným celkom vo výške 90 % nákladov na jeden typ verejnej služby, po dobu troch rokov, na úkor iných služieb, napríklad v sociálnej sfére, doprave a preprave, bezpečnosti v obciach a podobne. Oboma krokmi je priamo ohrozená existencia tohto typu škôl. Argumenty ZMOS, Únie miest, ale aj niektorých predstaviteľov vyšších územných celkov neboli vôbec rešpektované. Je teda otázkou, v čom spočíva zásada spolupráce vlády so samosprávnymi inštitúciami, ktoré priamo reprezentujú občanov, zakomponovaná do programového vyhlásenia vlády. Pre budúcnosť je preto veľmi dôležité rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci.

Koncepcia predškolských zariadení

Na Slovensku máme cca 2850 materských škôlok s cca 137 000 deťmi a 12 900 učiteľmi. Zaškolenia pred nástupom do základnej školy sa v súčasnosti zúčastňuje 91,1 % 5 a viac ročných detí a o náklady sa delia obce, teda všetci obyvatelia obce a rodičia zaškoľovaných detí. Finančným zdrojom obcí je podiel na dani z príjmu fyzických osôb a miestne dane. Kompetencia je originálna, t.j. o zriadení, financovaní personálnych otázkach, majetkových pomeroch rozhoduje obecné zastupiteľstvo, ktoré by malo poznať problematiku čo najdôvernejšie. Obec pritom môže spolupracovať aj s obcami inými.

Podľa koncepcie ministerstva školstva majú po novom dostať obce za každé dieťa v materskej škôlke od štátu účelovú dotáciu vo výške 380.- Sk mesačne. To má motivovať aj zvyšných 8,9 % aby sa zaškolili, čo by si však vyžiadalo ďalších cca 24 miliónov, s ktorými sa zatiaľ nepočíta. Potiaľ je to dobrá správa pre obce, ale aj pre tú časť populácie Slovenska, ktoré sa o takéto deti stará. Ministerstvo však tiež odporúča preradenie materskej škôlky (predškolského zariadenia) medzi školy. Ak sa však posledný ročník stane súčasťou základnej školy je režim kompetencie daný - prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy a teda presne to čo odmietajú predstavitelia samosprávy - zmena charakteru kompetencie. Novým momentom je rozšírenie zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Ak prejdú v novom zákone o vzdelávaní navrhované úprav, tak ministerstvo školstva bude môcť zriaďovať v osobitných prípadoch aj materské škôlky, a nielen špeciálne. Zaujímavé sú aj príklady osobitných podmienok: rómske osady, národnostné zmiešané územia, malé obce.

Ministerstvo vidí veľký problém vo financovaní materských škôl zriadených obcou. Najmä v tom, že výška finančných prostriedkov podľa stanovených koeficientov na dieťa v materskej škole nie je účelovo viazaná, takže v kompetencii obce je rozhodnúť, v akej výške bude financovať materskú školu podľa § 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve. A o to v podstate ministerstvu ide. Opätovne získať tento vplyv a zaviesť účelovú viazanosť financií na bežnú prevádzku, pričom nech sa o zanedbané objekty, nevysporiadané vlastníctvo stará obec. Jednoducho centralizácia tam, kde sa to štátnym úradníkom páči, posilňovanie ich zasahovania do právomocí obcí, posilňovanie vplyvu školských odborov, oslabovanie samosprávnej demokracie. A to už taká dobrá správa nie je, ani pre obce a ani pre občana.

Ak si ministerstvo a vláda myslí, že občania - primátori, starostovia, poslanci a občania - voliči a daňoví poplatníci na to nemajú, nech si preberie 100 % zodpovednosť za kapitálové aj prevádzkové náklady materských škôlok. Kde to skončilo a kam to smerovalo, sme zistili po roku 1989.

Krajské školské úrady

O ich zbytočnosti a presune väčšiny ich úloh a financií krajského školského úradu na samosprávu vyšších územných celkov bola presvedčená časť predchádzajúcej vládnej koalície a na základe praktických skúseností aj predstavitelia samosprávy. Súčasný stav je výsledkom kompromisu, jednou z „daní“, popri riešení neštátnych umeleckých škôl, ktorú sme zaplatili za to, aby sa vôbec spustil proces decentralizácie. Predstavitelia Smeru vajatajú. Síce by boli za, ale v programovom vyhlásení sa vraj o krajských školských úradoch explicitne nehovorí a preto rešpektujú názor ministra. Je to pravda. Rovnako sa ale nehovorí o krajských úradoch všeobecnej štátnej správy. Doslovne sa v programovom vyhlásení, kapitola Verejná správa, hovorí:

Zrušenie vzdelávacích poukazov

Návrh akčného plánu politiky mládeže na rok 2007 obsahuje aj úlohu pripraviť návrh zákona o podpore miest a obcí pri vykonávaní činností súvisiacich s deťmi a mládežou, ktorý nahradí vzdelávacie poukazy na mimoškolské aktivity. Zámer nielenže obmedzuje rodičov a deti, aby si slobodne vybrali kde sa budú mimoškolsky realizovať, ale bude ďalším príkladom „zozákoňovania“ samosprávy. Všetky doterajšie úvahy ministerstva školstva končia pri myšlienke vstupovať do rozhodovania obcí, ukladať im ďalšie úlohy a obmedzovať ich autonómiu. Ak ministerstvo školstva a vláda majú dojem, že mimoškolské vzdelávanie nemá byť štátnym programom, stačí, ak vrátia čiastku, ktorá bola vyčlenená na vzdelávacie poukazy do prerozdeľovacieho mechanizmu dane z príjmov fyzických osôb, odkiaľ bola vyčlenená. Občania našich miest a obcí, cestou svojich volených orgánov, potom podľa miestnych podmienok nájdu určite tú najvhodnejšiu formu ako podporiť deti a mládež. Niekto v prvom okamihu lepšie, iní horšie, ale dobré príklady sa šíria rýchlo. Na to netreba zákon, úradníkov a funkcionárov najrôznejších združení čo budú kontrolovať jeho napĺňanie.

Autor je prezident M.E.S.A.10 a bývalý splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy.

Prevzaté z Priebežnej správy o stave vládnutia, Vnútorná politika 01-02/2007, ktorú vo formáte PDF nájdete na stránke www.mesa10.sk