Nové Školstvo

Bolo krátko po novembri 1989, keď prišla americká autorka inovatívneho modelu vzdelávania Susan Kovalik prvýkrát do slovenských škôl. „Učitelia rozprávali veľmi nahlas, kričali na deti. Sama som sa toho bála. Žiaci cez prestávku behali bez zmyslu po chodbách,“ spomína S. Kovalik na obraz slovenského školstva, ktorý jej utkvel v pamäti.

Obraz, ktorý sa ani po viac než dvadsiatich rokoch v mnohých školách veľmi nezmenil. Niektorí učitelia však napriek zaužívanému systému začali používať alternatívne metódy. Jednou z nich je aj Kovalikovej Vysoko efektívne učenie (VEU).

S. Kovalik pôvodne pracovala ako učiteľka pre mimoriadne nadané deti. Sama bola matkou štyroch, tri z nich boli talentované, štvrtý syn mal slabšie výsledky. Práve on ju inšpiroval k práci na novom spôsobe vzdelávania. Vychádzala z výskumu, ako funguje mozog. „Bez ohľadu na to, čo sa rozhodnete robiť, funguje lepšie, keď necítite ohrozenie. Ak ste ohrození, mozog sa vypne, zamrzne,“ hovorí S. Kovalik. Do Bratislavy prišla na konferenciu Škola pre 21. storočie.

Pojem mozgovokompatibilný pochádza z knihy Leslieho Harta Ľudský mozog a ľudské učenie. S. Kovalik pomenovala niekoľko „mozgovokompatibilných“ prvkov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo učenie efektívne. Niekoľko z nich analyzovala vo svojej prednáške.

Úlohou pedagóga je vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa bude cítiť dobre. Od začiatku vyučovania majú deti pred sebou takzvané mapy mysle, na ktorých je napísané, čo všetko ich v daný deň čaká. Učiteľ používa pozitívne nástroje vedenia triedy. Keď mozog prijíma podnety, triedi ich podľa toho, či sú ohrozujúce, alebo nie. Ako ohrozenie vníma stres, krik, napäté vzťahy. S. Kovalik predpokladá, že len v bezpečných situáciách je mozgová kôra pripravená na učenie.

„Každé dieťa sa chce učiť, ale veci, ktoré majú zmysel a sú dôležité pre jeho život,“ tvrdí S. Kovalik.

V sále, kde mala S. Kovalik prednášku, urobila medzi asi stovkou poslucháčov pokus. Ak by mali ľudia možnosť vybrať si, kde budú mať tretie oko, ktoré miesto by to bolo? Väčšina si zvolila zadnú časť hlavy. Ale boli aj takí, ktorí by chceli tretie oko na temene, či dokonca na prste, aby sa mohli pozrieť kamkoľvek, aj do vlastného ucha. Nie každému vyhovuje to, čo väčšine. Platí to aj pri hľadaní riešenia a spôsobe učenia.

Steve Jobs, zakladateľ Apple a jedna z hlavných osobností počítačového sveta, odišiel zo školy, lebo ho nudila. Za hlavné v škole 21. storočia považuje S. Kovalik tvorivosť, inovatívnosť, komunitu.

Učiteľ by mal na prácu študenta reagovať ihneď. Ak ju zhodnotí po dvoch dňoch, žiak sa už zaoberá iným problémom a nemá to žiadaný efekt.

S. Kovalik svoj edukatívny program využila pri vzdelávaní študentov, ktorí boli považovaní za najhorších v ázijskej populácii v USA. Ich úspech bol neočakávaný. Metóda sa následne rozšírila aj mimo USA a v súčasnosti sa už používa nielen pre tých, ktorým sa nedarí.

Vysoko efektívne učenie na Slovensku osem rokov testovali a potom získalo súhlas ministerstva školstva. Priekopníkom bola jedna z bratislavských škôl. VEU používala aj bývalá učiteľka Aneta Chlebničanová, ktorá v súčasnosti v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska školí kolegov, ako učiť inak.

„Každá trieda má celoročnú tému. Do nej je integrovaný obsah učiva zo všetkých predmetov. Deti akoby žili v reálnom živote, ale učia sa, čo potrebujú,“ opisuje A. Chlebničanová. Učenie je rozdelené do blokov, ktoré majú 90 minút. Výklad trvá maximálne dvadsať minút, potom nasledujú povinné alebo výberové úlohy. Dieťa si môže vybrať, či bude pracovať samé alebo spolupracovať s inými. Deti sa ani neuvedomujú, že sa vzdelávajú, vyučovanie pripomína skôr hru. Napríklad na Dni s Maťkom a Kubkom malí žiaci čítajú rovnomennú knihu Marianny Grznárovej, pri „dojení oviec“ počítajú zlomky, nadojené mlieko prelievajú do nádob a pritom sa naučia premenu jednotiek.

Vo vyšších ročníkoch na druhom stupni si táto metóda vyžaduje, aby si učitelia robili spoločné plány. Dejepisár vysvetľuje Rímsku ríšu, matematikár pritom preberá rímske číslice a na slovenčine si žiaci pripravujú rečnícke prejavy. Preferuje sa slovné hodnotenie.

Metódu používajú na Slovensku viaceré školy. Z bratislavských napríklad Základná škola J. A. Komenského v Rači. Riaditeľka Tatiana Kizivatová hovorí, že spočiatku boli rodičia nedôverčiví, či ich deti budú prosperovať rovnako ako na klasických. Rozdiely však podľa nej nie sú a ak áno, tak v prospech tých, čo sa vzdelávajú formou VEU. Škola má aj klasické triedy.

Keď Štátny pedagogický ústav overoval VEU, boli sledované dve triedy: jazyková, ktorá vyučovala klasickým spôsobom a boli v nej deti s vyšším IQ, a ďalšia, kde sa učilo po novom a boli v nej žiaci s rôznym prospechom. Ukázalo sa, že výsledky boli rovnaké. Deti vzdelávané novou metódou však viac vynikali v komunikačných zručnostiach, spolupráci a riešení problémov.

Alternatívnych metód je viacero. Najznámejšie sú Montessori alebo waldorfské školy. Ministerstvo školstva pripravilo päticu noviel školských zákonov, ktoré idú skôr proti slobodnému výberu vo vzdelávaní namiesto toho, aby ho podporovali. Do pripomienkového konania predloží návrhy 2. júna.

Ministerstvo sa napríklad chce vrátiť k tomu, že učebné osnovy bude pripravovať Štátny pedagogický ústav a nie samotné školy. Šéf odboru regionálneho školstva na ministerstve Zdenko Krajčír tvrdí, že si to vyžiadali samotní riaditelia škôl. Uvažuje sa o obnovení povinnej maturity z matematiky.

Školský systém na Slovensku je stále viac o naháňaní známok, než o získavaní skutočných poznatkov a zručností. Školy sa pretekajú v získavaní diplomov zo súťaží, lebo majú za to plusové body.

Fakt, že klasický systém nefunguje, potvrdzujú výsledky svetových meraní vedomostí a zručností, kde slovenskí žiaci zaostávajú. Slovenské školstvo je odpoveďou na otázku, ktorú si položil autor Robert Kiosaki v knihe „Viete, prečo trojkári zamestnávajú jednotkárov a dvojkári pracujú pre štát?“.

Celý článok bol pôvodne uverejnený na stránkach týždenníka TREND dňa 19. mája 2014 a nájdete ho tu.

Koniec teroru: Ako naozaj zlepšiť vzdelávanie našich detí